RUŽOMBEROK. Pred pár dňami dvadsaťpäťročný poslucháč posledného ročníka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Martin Boszorád podpísal svoj zatiaľ jediný prestupový lístok v kariére.
Z futbalovej Nitry prišiel „Boso“ do Ružomberka a odpovedal na niekoľko otázok.
Nezvyčajná klubová vernosť. Nikdy neprišlo pokušenie zmeniť dres, skúsiť niečo nové?
- Čoby nie. Za mladi moja kariéra, to bol kopec smoly. Jedno zranenie za druhým. Pol sezóny som odohral a potom zase dačo ruplo. Takže ani nebola možnosť posunúť sa niekam vyššie. Musím zaklopať, posledné tri-štyri roky som už zdravotne fit.
Aké najvážnejšie zranenie preťalo vašu futbalovú dráhu?
- Päťkrát som mal operované ľavé koleno. Absolvoval som plastiku krížneho väzu, dva razy mi robili meniskus, rovnako dvakrát ma z futbalového kolotoča vyradila chrupavka.
Možno povedať, že podpis jedenapolročného kontraktu s ružomberským klubom bol významným medzníkom vo vašom živote?
- Určite. Zatiaľ nepoznaný pocit, ale veľmi príjemný. Som rád, naskytla sa možnosť prestúpiť do Ružomberka a znovu sa vrátiť do najvyššej súťaže.“
Kto bol iniciátorom tohto kroku?
- Tréner Ivan Galád, ktorý ma poznal ešte zo svojho pôsobenia v Nitre, mi zavolal, či by som nechcel ísť do Ružomberka. Moja odpoveď bola jednoznačne kladná. Nasledovala niekoľkodňová skúška a potom sa dotiahli všetky administratívne náležitosti.
Cítili ste už nutkanie odísť z materského klubu?
- Najmä posledný polrok som často rozmýšľal nad tým, ako sa posunúť ďalej. Nitra spadla do druhej ligy, no ja som túžil hrať prvú.
Čo pre vás znamená príchod pod Čebrať?
- Je to pre mňa nová motivácia. Práve tú som už doma začal strácať. Verím, že ružomberské angažmán mi prinesie ďalšiu radosť z futbalu.
Mali ste v hľadáčiku aj iný klub?
- Nie. Oslovili ma rôzni manažéri, ale žiadna iná konkrétne ponuka neprišla.
Ako na vás zapôsobila kabína Ruže? S kým ste sa predtým poznali?
- Už teraz môžem povedať, že kolektív je výborný. Z Nitry som poznal Štefana Seneckého a Borisa Turčáka, ktorý rok bol v FC. Teraz prišiel ešte Štefan Zošák, ktorý krátky čas tiež obliekal nitriansky dres. Viacerých hráčov som poznal tak zbežne, z ligových trávnikov.
Kde sa na ihrisku vidíte najradšej?
- Na pravom kraji obrany. V Nitre, keď som hrával vzadu aj na pravej strane. Nemám problém ani s postom pravého alebo ľavého stredopoliara. Ja som taký futbalový univerzál.
V útoku ste to skúšali?
- Čoby nie. Ale iba v žiackej a dorasteneckej kategórii.
Viete už, čo tréner Galád od vás očakáva?
- O konkrétnych veciach sme sa zatiaľ nebavili. Z Nitry ma pozná ako behavého futbalistu. Chce, aby som popri čiare podporoval útok, posielal centre pred bránu a svedomito si plnil úlohy v defenzíve.
Nestraší vás nelichotivé postavenie Ružomberka po jesennej časti?
- Beriem to ako fakt, s ktorým sa musíme popasovať. Stretli sa tu viacerí výborní futbalisti. Mať takého hráča v strede ako je Marek Sapara, znamená pre mužstvo veľké plus. V súčasnom tíme kvalita nechýba, preto verím, že Ružomberok sa nielen zachráni, no v tabuľke poskočí aj vyššie.
