o v medzinárodnej súťaži v dogdancingu v Anglicku.
LIPTOVSKÝ PETER/ BIRMINGHAM. Nadšenie, strach, zodpovednosť, hrdosť, šťastie, očakávanie - všetko toto išlo hlavou Monike Olšovskej pred cestou do Anglicka. Sobota 7. marca jej však dala definitívnu odpoveď na prestížnej súťaži Crufts 2015 v Birminghame. Súťaž z minulých rokov už dvojica Monika a Arsi poznala. Dvakrát sa v nej umiestnili na treťom mieste, tento rok im priniesol absolútne prvenstvo. Všetky porotkyne hodnotili ich vystúpenie Dievčatko so zápalkami podľa rozprávky Hansa Christiana Andersena vysokými známkami. Dokonca jedna z nich vytiahla najvyššie číslo – desiatku.
Hodnotenie v dogdancingu je totiž podobné ako pri krasokorčuľovaní. Traja porotcovia majú k dispozícií pre každého súťažiaceho po desať bodov. Hodnotí sa obsah, presnosť prevedenia - technika a interpretácia.
Slovenský príbeh
Každá krajina môže vyslať reprezentovať len jedného súťažiaceho v disciplíne Helwork to music-international freestyle, jednoducho povedané v tanci so psom. Monika reprezentovala Slovensko po tretíkrát, predchádzajúce dva roky skončili na 3. priečkach.
„Náš nový príbeh sa začal odohrávať už pred odchodom do Anglicka,“ povedala Monika a podľa nej mohol vzniknúť len pre to, že pri nich stáli a stoja tí správni ľudia, ktorých si mladá žena veľmi váži. „Ďakujem rodine – manželovi Vladimírovi, dcére Barborke, mamine, svokrovcom, ktorí to doma zvládali, kým som bola preč. Ďakujem Komunitnej nadácii Liptov, obci Liptovský Peter, talentovanej nielen fotografke Saši Vavrovej. Ďakujem všetkým, ktorí ste nám priali, ale aj tým, čo nepriali, lebo ma ženiete vpred.“
Klasická rozprávka
V tanečných kreáciách Monika so psíkom nacvičili klasickú Andresenovu rozprávku Dievčatko so zápalkami. Prečo práve rozprávka a prečo Andersen?
„Vždy sa snažím vymyslieť choreografiu, ktorá ľuďom niečo odkáže. Vyberám si ťažké témy, ale to už považujem za môj rukopis. Takéto témy sú síce náročné na stvárnenie, mám však pocit, že má to zmysel.“ Ľudia sa podľa Moniky môžu nad predvedenou choreografiou aspoň na chvíľočku zamyslieť a uvedomiť si, čo je naozaj v živote dôležité. Aj vážne a náročné veci sa totiž dajú vypovedať dogdancingom, teda tancom so psom.
„Nápad stvárniť Andersena a jeho Dievčatko som mala odložený v „šuplíčku“ už dávno, ale vytiahla som ho až teraz, keď som odvážnejšia, skúsenejšia, lebo ako som predpokladala, natrápila som sa s touto konkrétnou choreografiou. Niekoľkokrát som ju prerábala, menila hudbu, cviky, kým som bola spokojná s konečným výsledkom.“
Pri sledovaní tancov so psíkmi sa občas zazdalo, že niektoré prvky sa sú pri jednotlivých dvojiciach súťažiacich veľmi podobné. Majú určené, čo musia dať do zostavy? „Nie, na súťažiach sa cení originalita, presnosť predvedených prvkov, práca psa na diaľku, plynulosť cvikov, prechody medzi cvikmi... Naopak, mali sme zakázané niektoré cviky, ktoré môžu psíkovi ublížiť. Napríklad chôdzu po predných labkách, lebo psík si zaťažuje chrbticu, nebezpečné skoky, kde by mohlo dôjsť k zraneniu. Tiež je zakázané dehonestovať dôstojnosť zvieraťa. Kostým, v ktorom vystupujeme, nesmie byť príliš výstredný, lebo Crufts je show kam chodia rodiny s deťmi,“ upresnila Monika.
Psík Arsi ako E.T. mimozemšťan pri nácviku rozprávky Dievčatko so zápalkami. FOTO: MONIKA OLŠOVSKÁ
Dogdancing Crufts 2015
V hale, v ktorej súťažiaci predvádzali svoje vystúpenia so psíkmi, sedelo niekoľko tisíc divákov. Súťaž šla aj v priamom prenose na YT kanáli, ktorý sledoval celý svet. Monika a Arsi vystupovali medzi poslednými. Boli doslova čerešničkou na torte. Po ich vystúpení hala tlieskala, moderátor v hlase neskrýval nadšenie.
Obaja liptovskí reprezentanti si získali ich srdcia rozprávkou, v prevedení ktorej vyjadrili tancom jasný dej, predstavili vzájomnú a dokonalú súhru pohybov. Keďže na súťaži v rozprávke účinkoval aj psík, musel byť vtiahnutý do deja. Obaja, chudobné dievčatko i psík, predávali zápalky. Žiaľ, neúspešne. Nik si na ulici dve bytosti nevšímal, a tak dievčatko škrtalo zápalkami, aby sa aspoň trochu ohriali. Teplo zápaliek nestačilo, dievčatko padlo vyčerpané, studené na zem. Psík potom dvakrát vyskúšal nadvihnúť bezvládnu Monikinu ruku. Keďže mu to nešlo, rozbehol sa po prikrývku a ležiacu Moniku zakryl, no bolo už neskoro. Dievčatko so zápalkami zamrzlo. Koniec. Potom obrovský potlesk.
Pri vyhlasovaní víťazov Monika neskrývala slzy. Šťastné slzy, za ktorými boli aj radostné chvíle nácviku, náročné chvíle nácviku, odriekanie, stres, strach a potom obrovské šťastné chvíle, keď vychádzali spolu s Arsim na najvyšší stupienok.
Angličania usporadúvajú tento psí festival už viac ako sto rokov. Organizujú ho od roku 1891 a nesie názov podľa Charles Crufta, ktorý s festivalmi začal. Nie je to len o súťaži. „Sú tam obrovské haly so všeličím pre psy, čo si ani nevieme predstaviť. Okrem toho výstavy psov, súťaže, prezentácie. Vysielanie z neho ide do celého sveta a Angličania sú naň patrične hrdí.“
Tréningová príroda
„Arsi je skvelý pes, no talent nestačí,“ obrátila Monika pozornosť na svojho štvornohého partnera. „Dôležitá je psychická a fyzická príprava na náročné preteky. My sme sa zamerali na zlepšenie fyzickej kondície, osvalenie nôh i chrbta tak, aby cviky, ktoré Arsi predvádza, boli dokonalé.“ Dvojica z Liptovského Petra trénovala rôzne balančné cvičenia, ale hlavne chodili do prírody, preskakovali pníky, behali do kopca a z kopca, ťahali sánky. Liptovská príroda je na vychádzky ako stvorená. Podľa Monikiných slov takýto tréning psíkovi a majiteľovi prospieva nielen po fyzickej stránke, ale i po psychickej.
„Je však pravdou, že zvládnuť toto všetko popri práci a rodine je veľmi náročné,“ pokračovala mladá žena. „S podmienkami, aké majú zahraniční pretekári, sa to nedá porovnať. „Vonku“ fungujú kryté vyhrievané haly so zrkadlovou stenou, osobný fyzioterapeuti pre psíkov, spolupráca s choreografmi, krajčírmi a, samozrejme, financie na preteky. Aby sa tanečníci vypracovali, musia absolvovať veľa pretekov, urobiť si meno na majstrovstvách Európy, sveta, a to všetko stojí veľa, veľmi veľa peňazí. Utiahnuť to však z učiteľského platu na Slovensku je náročné. Našťastie, zatiaľ sa našli skvelí ľudia, ktorý aspoň malou čiastkou vždy na našu reprezentáciu prispeli.“
Víťazná dvojka - Monika Olšovská a Arsi. FOTO: ALAN WALTER