LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Šesťdesiate výročie Liptovskej galérie P. M. Bohúňa vyšlo práve na rok, keď galéria prechádza veľkými zmenami a rekonštrukciami.
- Aj napriek tejto zložitej situácii chceme jubileum dôstojne osláviť. Plánujeme vydať faktografickú publikáciu, kde bude zmapovaných posledných 30 rokov činnosti galérie, otvoriť pre verejnosť galerijnú záhradu, ktorá by mala niesť meno Janka Alexyho, ktorý bol nositeľom myšlienky založiť v Liptovskom Mikuláši obrazáreň – dnešnú galériu, osadiť do nej lavičky najvýznamnejších zakladajúcich výtvarníkov galérie. Chceme si tiež uctiť zakladateľov galérie výstavou z ich tvorby.
Ku galérii patrí aj záhrada. Až na niekoľko dní v roku je však pre verejnosť uzavretá. Obyvatelia i návštevníci mesta by privítali, keby bola v letných mesiacoch sprístupnená verejnosti. Neuvažujete o jej využití napríklad usporiadaním sochárskeho sympózia?
– V júli plánujeme otvoriť záhradu pre verejnosť. Veríme, že tým postupne vytvoríme príjemné prostredie nielen pre návštevníkov galérie, ale aj pre obyvateľov mesta či turistov. Chceme tak vytvoriť miesto, kde sa budú stretávať umelci, študenti, ale aj mamičky s kočíkmi. Miesto, kde sa budú viesť rozhovory o umení, miesto, kde si len tak prídu ľudia zahrať na gitare alebo oddýchnuť v tráve či na lavičkách najvýznamnejších osobností galérie, ktoré tam umiestnime.
Riešime aj možnosti na realizáciu projektu Letný filmový klub v záhrade, ktorý z technických príčin nebude v Múzeu Janka Kráľa. Verím, že projekt dotiahneme do úspešného konca a každý štvrtok to v záhrade ožije.
Máme v pláne zorganizovať aj sochárske sympózium, no táto aktivita je finančne náročná, preto nechcem predbiehať a počkám, či sympózium podporí ministerstvo kultúry grantom.
Vo funkcii riaditeľky galérie ste niekoľko mesiacov. Aké máte priority v riadení tejto významnej kultúrnej inštitúcie?
– Poverená riadením galérie som bola od júla minulého roka. Galéria mala dlh 15-tisíc eur na prevádzkových nákladoch, 12-tisíc eur na mzdových prostriedkoch, zlý technický stav budov, množstvo nedoriešených problémov, ktoré sa ich neriešením nabaľovali ako snehová guľa. Mojou prioritou je preto v tomto roku vyrovnať dlh, finančne a personálne zastabilizovať galériu, odstrániť nedostatky, zrealizovať rekonštrukciu strechy a otvoriť sa viac verejnosti.
V rámci Liptovskej galérie pôsobí aj Dom fotografie a Centrum Kolomana Sokola. Je ich činnosť prínosom pre galériu? Akú úlohu zohráva v ich aktivitách finančné hľadisko?
– Posledná výstava v Dome fotografie sa skončila v januári, do konca roka bude Dom fotografie využívať v našich priestoroch už len kancelárske priestory na svoju činnosť a archív. Spoluprácu sme sa rozhodli ukončiť, pretože v blízkej budúcnosti potrebujeme viac priestorov pre vlastnú činnosť.
Vlani došlo k dohode o spolupráci medzi mestom Liptovský Mikuláš a galériou, pričom sa obe strany začali rovnako finančne podieľať na prevádzkových nákladoch Centra Kolomana Sokola. V súčasnosti prebiehajú ďalšie rokovania s mestom, ako čo najlepšie Centrum Kolomana Sokola využívať s cieľom vyššej propagácie Kolomana Sokola.
Galérii patrí aj Galéria Jana Hálu vo Važci. Aká je situácia tam?
– Žiaľ, práve v tomto roku uplynie desať rokov od krádeže 26 olejomalieb, 2 litografií a 2 kresieb. Spolu so zriaďovateľom a zamestnancami galérie sa zamýšľame, či nechať alebo zmeniť názov Galéria Jana Hálu, lebo je v podstate pre návštevníkov dosť zavádzajúci. V letnej sezóne sú tam sprístupnené dočasné výstavy zo zbierok Liptovskej galérie, no návštevníci očakávajú originály Jana Hálu, ktoré tam už nie sú. Plánujem navštíviť nového starostu obce a po dohode s obcou možno Galériu Jána Hálu premenovať na Dom Jana Hálu.
Vo výstavnom pláne galérie na tento rok majú dôstojné zastúpenie aj výtvarní umelci z regiónu?
– Na výstave Kernovci z pokolenia na pokolenie sme dali priestor potomkom vynikajúcich umelcov z rodiny Kernovcom, Martinovi a Michalovi ml.. Môžem povedať, že výstava návštevníkov zaujala a hodnotili ju veľmi kladne.
Po mojom nástupe do funkcie riaditeľky sa z rôznych dôvodov zrušil už pripravený výstavný plán. Operatívne sme ho museli prispôsobiť plánovanej rekonštrukcii strechy, finančným a personálnym možnostiam. Ak to mám zhrnúť, tento rok bude venovaný zakladateľom, Roku Ľudovíta Štúra, ale aj hendikepovaným umelcom, ktorí našli svoj zmysel života v umení.
Už od januára tohto roka pripravujeme výstavný plán na budúci rok. Mojím cieľom je, aby bol vyváženejší ako v ostatných rokoch. V galérii budú mať zastúpenie aj kvalitní regionálni výtvarníci.
Aká je spolupráca s vedením mesta a inými kultúrnymi inštitúciami v regióne?
– Na spoluprácu s vedením mesta sa nemôžem sťažovať. Vidím zlepšenie v komunikácii aj v spolupráci. Mojou snahou je hľadať riešenia, ktoré budú krokom vpred pre mesto, galériu aj turistov.
Čo sa kultúrnych ustanovizní týka, začíname si k sebe hľadať cestu. Oceňujem najmä spoluprácu s Múzeom Janka Kráľa. Ale aj ostatné inštitúcie majú u nás pre dobrú spoločnú vec dvere otvorené.
Bude galéria pokračovať v uskutočňovaní výmenných výstav s múzeom v Bialsku – Bialej?
– Bola by som veľmi veľmi rada. O obnove spolupráce vážne rozmýšľame.
V Liptove je silná komunita neprofesionálnych výtvarníkov. Predpokladáte spoluprácu s nimi?
– Nebránim sa žiadnej spolupráci. Samozrejme, za dodržania úloh vyplývajúcich zo zriaďovacej listy, zákona o múzeách a o galériách, zákona o ochrane pamiatkového fondu a dať priestor v budove galérie tomu najlepšiemu zo Slovenska aj z regiónu.
Priestor pre neprofesionálnych výtvarníkov však vidím v Centre Kolomana Sokola. Zatiaľ ma nik neoslovil, ale ak niekto prejaví záujem, som ochotná sa rozprávať o možnostiach či už s profesionálnymi, alebo neprofesionálnymi výtvarníkmi.
Autor: Štefan Packa
