HYBE. Priečelia mnohých domov v Hybiach zdobia pamätné tabule rodákov, ktorí sa presadili v rôznych profesiách a oblastiach spoločenského života.
„Genius loci treba hľadať v školstve. Hybe sa stali hornoliptovským centrom reformácie, pôsobili tu kňazi vzdelávaní na nemeckých univerzitách. V druhej polovici 18. storočia tu zanechali hlboké stopy Ján Čerňanský či Augustín Doležal," povedal regionálny historik a stredoškolský dejepisár Stanislav Žiška.
Na literárne tradície hybských tolerančných kazateľov nadviazala v 19. storočí generácia, ktorá naštartovala panteón významných hybských rodákov.
„Rozrástol sa do úctyhodných rozmerov. Stačí spomenúť učiteľa a ovocinára Ľudovíta Orphanidesa, notára Ľudovíta Kleina, ktorý v roku 1848 čítal Liptovské žiadosti či ďalšieho odchovanca štúrovskej družiny, básnika Jakuba Grajchmana," pokračoval.
„Dvaja poslanci uhorského snemu na začiatku 20. storočia boli z Hýb, advokát Ján Ružiak a Bartolomej Lányi, ktorý bol dokonca ministrom spravodlivosti. Hybe dali množstvo osobností slovenskej kultúre, literátov Dobroslava Chrobáka, Júliusa Lenka, Petra Jaroša, literárneho kritika a historika Rudolfa Brtáňa, teatrológa Rudolfa Mrliana. Z Hýb vyšli herci Ondrej Jariabek, Ivan Rajniak, Teodor Piovarči, Slavo Záhradník," spresnil Žiška.
Samostatnou kapitolou je podľa neho legendárna postava Pacha, hybského zbojníka. „Vďačíme zaň Petrovi Jarošovi. Pacho je originálnou novodobou reklamou pre našu obec. Na námestí máme aj jeho sochu, za ktorou sa týči majestátny Kriváň. Pacho nepatrí medzi skutočné osobnosti Hýb, ale k nášmu koloritu nepochybne áno," dodal.
