ZÁVAŽNÁ PORUBA. Peter Beťko ako dvadsaťročný nastúpil za Slovenského štátu v roku 1940 na dvadsaťštyrimesačnú vojenskú službu k pešiemu pluku do Liptovského Mikuláša. Po dvoch rokoch, čo bol doma, prišiel pamätný rok 1944.
V obci bol 6. januára 1944 na svojom prvom zasadnutí ustanovený Revolučný národný výbor na čele s Jánom Agnetom, poslucháčom 3. ročníka evanjelickej teológie.
Tajomníkom sa stal Ján Beťko a členmi: Miloš Čunga, Matej Jambrich, Martin Galko, Ján Piatka Kušnierik, Ján Štepita, Ján Hrdko a Vladimír Kováč.
Skupina zabezpečovala menšie diverzné akcie
Výbor zasadal pravidelne raz do týždňa, vždy na inom mieste. Väčšinou to bolo v domoch spomínaných členov a riadil sa pokynmi, ktoré sprostredkovali Miloš Janoška a Michal Majerík z Liptovského Mikuláša.
Skupina postupne zabezpečovala menšie diverzné akcie. V tomto období sa v horách nad Porubou skrývalo až 98 francúzskych partizánov, 15 ruských partizánov a neskôr k nim pribudla jedna spravodajská skupina parašutistov pozostávajúca zo siedmich mužov a jednej ženy.
O ich zásobovanie sa starali Ján Piatka Kušnierik, Michal Duda, Vladimír Kováč a Matej Bátory. Do prvých dní povstania v Liptove sa zapojil Adam Jambrich, ako vojak ružomberskej posádky.
Táto jednotka sa podieľala na likvidácii skupiny Nemcov ubytovaných v hoteli Kriváň v Liptovskom Mikuláši.
Na schôdzi vystúpili z ilegality
Po obdržaní tejto správy zvolali členovia Revolučného národného výboru v Závažnej Porube vo večerných hodinách 27. augusta 1944 verejnú schôdzu do kultúrneho domu. Týmto vystúpili z ilegality a vyzvali svojich spoluobčanov do boja proti fašizmu.
Na výzvu zareagovalo sedemnásť obyvateľov obce, ktorí sa okamžite prihlásili do Povstania: Ján Jambrich, Peter Beťko, Miloš Broska, Ján Hladký, Matej Hladký, Jozef Hnila, Vladimír Kováč, Ján Kuľhavý, Michal Kováč, Vladimír Kuľhavý, Miloš Lešťan st., Matej Niňaj, Ján Rúfus, Matej Piatka, Michal Tomčík, Michal Staroň a Matej Vretenár.
Zostal už len jediný
Peter Beťko zostal z tohto zoznamu jediný. Čo nasledovalo potom? „Do kasární v Liptovskom Mikuláši sme sa vybrali pešo. Tam nás obliekli a do ruky dali pušky. Boli sme vycvičení, veď len pred dvoma rokmi väčšina z nás sa vrátila z vojenčiny. Porubänia vytvorili jednu čatu, ktorej velil čatár Ján Jambrich a ja, v hodnosti čatára som bol jeho zástupcom.“ Zúčastnili ste sa bojov?
„Zaradili nás do bojovej jednotky stotníka Vraždu a poslali na úsek Štrba, Mengušovce, Lučivná. Na tomto mieste k stretnutiam s nemeckým vojskami nedošlo. Tak nás presunuli na čiaru Liptovský Hrádok, Červený Kút, Malužiná. Tu nastal prudký útok ťažkých nemeckých zbraní a my sme boli nútení ustúpiť do hôr.“
Dokumenty uvádzajú, že nemecké vojská sa pokúsili prejsť Svätojánsku dolinu, cez Svídovské sedlo a dostať sa do tyla našich jednotiek. Vojaci povstaleckej armády však zabránili takémuto presunu nemeckých vojsk.
V Závažnej Porube boli jednotní
Ako sa situácia vyvíjala ďalej? „Prihlásili sme sa k partizánskej jednotke kapitána Kučeru, strážili Svídovské sedlo i dolinu Stanišovskú.“
Po potlačení Povstania sa vojaci i partizáni ukrývali v horách. Potravinami ich zásobovali viacerí obyvatelia obce s nasadením vlastných životov. Po dedine chodili nemecké hliadky.
Po 18. hodine bolo zakázané vychádzať z domov. Na okupovanom území zavládol teror a násilie.
Hovorilo sa, že nemecké velenie má Závažnú Porubu zakrúžkovanú na mape červenou farbou. Údajne prvé slová nemeckého dôstojníka pri obsadení Poruby zneli: „Achtung, hier ist alles Partisanen!“
Hora bola plná partizánov, povstaleckých vojakov. V jaskyni pod Poludnicou sa ukrývali Židia. V zime si každý ratoval život, ako vedel. Solidaritu s partizánmi, ukrývajúcimi sa v horách, obyvatelia obce prejavili tým, že na Vianoce 1944 okolo päťdesiat mužov strávilo sviatky v jednotlivých rodinách aj napriek tomu, že v dedine boli Nemci.
„Poruba bola vtedy jednotná. Jeden stál za druhého. Keby teraz bola taká,“ dokončil pamätník tejto doby.
O vojne už môžu rozprávať len historici
Začiatkom februára od Liptovského Jána prišli prvé ruské hliadky. Potom nasledovala evakuácia. Nemci sa opevnili na Háji – Nicovom, kde nasadili do bojov čerstvé sily 320. horskej divízie SS.
Najťažšie boje prebiehali začiatkom marca. Závažná Poruba i Liptovský Mikuláš boli oslobodené 4. apríla 1945.
Zaujímalo nás, čo Peter Beťko robil po vojne. „Zamestnal som sa ako robotník v Okresnom stavebnom podniku v Liptovskom Mikuláši. V Spiš- skej Novej Vsi sme stavali obchod. Neskôr som dlho robil ako traťmajster pri železniciach. Tam som sa dožil aj dôchodku.“
Otázkou, či do Povstania nastúpilo len sedemnásť Porubänov, pokračujeme ďalej. „Na výzvu nášho výboru dobrovoľne nastúpilo sedemnásť chlapov. Potom po vyhlásení Povstania na základe mobilizačnej vyhlášky nastúpilo do zbrane viac ako sto mužov. Tí, čo prežili, sa po vojne stali členmi domácej organizácie odbojárov. Prvým predsedom sa stal Matej Jambrich a ja som vytrval v tejto funkcii rovných šesťdesiat rokov,“ rozprával Peter Beťko.
„Po vojne sme chodili do školy rozprávať o Povstaní a vojne. Dobre rozprávali Matej Niňaj, Ján Jambrich a Pavel Beťko. Deti pozorne počúvali ich rozprávanie. Všetci už pomreli, tak nemá kto rozprávať o tom, čo bolo pred sedemdesiatimi rokmi. Len učebnice dejepisu a učitelia v školách môžu žiakom priblížiť, čo je vojna a aké útrapy prináša. To treba pripomínať a nezabúdať. Už som unavený a cítim, že sa blíži koniec mojej cesty. Viem, čo je vojna a preto novú vojnu nechceme. Som rád, že Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Závažnej Porube žije a tvoria ju pozostalí a sympatizanti,“ dodal.
A tak prosíme o pokoj
Hrôzy vojny, ktorú vyvolala ľudská zloba, a pre ktorú zomierali mladí, starí ale i malé deti, stále treba pripomínať. Pripomínať a nezabúdať na zlo, ktoré sa stále nachádza v človeku.
Spomínajme na to, čo sa stalo, ale premýšľajme aj nad tým, čo žijeme, lebo okolo nás je plno nevraživosti, nenávisti a nepriateľstva.
Snažme sa o cestu dobra, aby sa dejiny spred sedemdesiatich rokov znova nezopakovali. Pre národy platia dokonca také isté mravné normy, aké boli pôvodne stanovené pre jednotlivca.
Napríklad: Nepožiadaš domu blížneho svojho. Nezabiješ. Nepokradneš. Je to presné. Čo nechcete, aby vám iní konali, nekonajte im. Hlavnou príčinou súčasného patologického stavu ľudského spoločenstva je absencia pokoja a dobrej vôle.
