LIPTOVSKÉ SLIAČE. Najväčšia liptovská obec sa má čím pochváliť, pretože ich špecifická ľudová kultúra sa vyvíjala takmer samostatne a ovplyvnila aj slovenský folklór. Do obce chodia obchodníci, ktorí skupujú časti krojov, staré predmety dennej potreby či remeselné výrobky.
Obec chce zastaviť tento odliv miestneho kultúrneho dedičstva a zachovať ho v múzeu. Vyhlásili preto zbierku ľudových predmetov, ktoré pomôžu vytvoriť reprezentatívny obraz Liptovských Sliačov vyzdvihujúc bohatý miestny folklór.
Rázovité zdobenie
„Od ľudí dostávam množstvo podnetov, majú záujem o to, aby sme v obci vytvorili akési sliačanské múzeum, ľudovú izbu, ktorá by nás reprezentovala. Keď by ktokoľvek vstúpil, spoznal by obec od prvej písomnej zmienky o nej, cez rázovité sliačanské kroje, krpce, výrobky miestnych remeselníkov, potreby na spracovanie ľanu, portréty kňazov, starostov či významných rodákov,“ priblížil zámer starosta Liptovských Sliačov Milan Frič.
Liptovské Sliače sú známe nielen charakteristickými krojmi, ale napríklad aj slávnymi paličkovanými čipkami, tkanými sliačanskými kobercami. Truhlice, ktoré si mladé nevesty vyzdobili a vymaľovali zruční remeselníci sliačanskými vzormi, teda takými, ktoré nikde inde niet.
„V mnohých domácnostiach boli krosná a ženy tkali koberce pre dcéry a vnučky. Nebolo nič nezvyčajné, že 15-ročné dievčatá už mali nachystané niekoľko balov kobercov do výbavy nevesty, “ priblížil starosta.
Budova starej školy
Ľudia staré veci vyhadzujú, myslia si, že kolovrátky, krosná, šatky či trepačky na ľan sú už nepotrebné.
Nezriedka chodia do obce aj zberatelia či obchodníci, ktorí navštevujú domácnosti a vykupujú ľudové predmety. Preto vedenie obce oslovilo Sliačanov, aby prehľadali podkrovia, pivnice, a predmety venovali obci. Chcú zabrániť tomu, aby sa kultúrne dedičstvo nenávratne strácalo.
„V súčastnosti hľadáme vhodné miesto. Uvažujeme o priestoroch bývalej školy vo Vyšnom Sliači, kde pôsobila pani učiteľka Kubánková, ktorá sa veľkou mierou zaslúžila o zachovanie ľudových tradícií. Jej pokračovateľom bol syn Juraj Kubánka dlhoročný choreograf SĽUKu,“ dodal Frič.
