LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Človek môže pozerať hodiny dokumentárnych filmov a prečítať desiatky turistických sprievodcov. Krajinu spozná naozaj vtedy, keď ju zažije. So všetkým dobrým, prekvapujúcim a na prvý pohľad možno nepochopiteľným.
Liptovská zostava talentovaných ľudí navštívila Indiu, aby odohrala úspešné divadelné predstavenie Osamelý západ. Divadlo Gasparego s ním vlani postúpilo do celoštátnej prehliadky amatérskych divadiel Scénická žatva.
Najvyššie ocenenie si síce neodniesli ako dva roky predtým, kritikov ale zaujali a tí ich teraz pozývajú na vystúpenia. Cieľom sú väčšinou európske festivaly, ponuku predviesť sa pred indickým publikom preto prijali ako exotickú výzvu a dobrodružstvo.
Predstavenie odohrali v slovenčine
V indickom meste Barreily sa zúčastnili na 10. medzinárodnom divadelnom festivale. Žije v ňom viac ako 800-tisíc ľudí a turisti sú tam skôr vzácnosťou.
Exotickú krajinu mohli vďaka tomu členovia liptovskomikulášskeho divadla spoznávať v jej prirodzenej podobe. Divadelná hra Osamelý západ odhaľuje naštrbené vzťahy dvoch ustavične sa hádajúcich bratov, nastavuje nelichotivé zrkadlo dnešnej spoločnosti. Našej. Západnej.
Ponúknuť príbeh úplnej inej kultúre sa na prvý pohľad mohlo zdať riskantné. Pri záverečnej klaňačke ich ale diváci vyprevádzali nadšeným potleskom, do šatne si chodili po autogramy.
„Cítili sme sa ako veľké filmové hviezdy. Celkom rozumiem, ako môže niekomu zo slávy preskočiť,“ žartoval Ľubomír Raši, v divadelnej hre stvárnil, zúrivého Colemana jedného z dvojice bratov.
„Hrali sme v slovenčine. Pred samotným vystúpením sa ale prečítal text, kde sme detailnejšie vysvetlili zápletku, bol v angličtine a domácej reči hindy,“ povedala Helena Hajková, ktorá hrala Girleen, podomovú predavačku alkoholu.
Publikum je živšie, reaguje spontánne
Najväčší úspech mali scény, kde bolo najviac akcie a bitky. „Spôsob sledovania predstavenia je v Indii odlišný, publikum je živšie a spontánne, menej sústredené,“ doplnila.
„Nefungujú tak, že človek príde do divadla, v pokoji si sadne a sleduje predstavenie. Reagujú impulzívne, chodia hore-dole,“ povedal Stanislav Štofčík, alebo Valen, druhý z dvojice bratov.
Inak vnímajú aj čas, je to pre nich skôr abstraktný pojem, veci riešia za pochodu, alebo ich neriešia vôbec.
„Mali sme hrať o piatej, ale začali sme o tri hodiny. Nikto nič nevysvetlil. Počas predstavenia dokonca dvakrát vypadol prúd. Boli ale takí vrúcni a srdeční, že sme sa na nich nemohli hnevať.“
Osamelosť západu môže byť Indom cudzia
Na divadelné predstavenie a liptovských hercov reagovalo publikum s nadšením, po jeho skončení im chodili gratulovať, žiadali autogramy a fotografovali sa s nimi.
Moderné divadelné hry, aké sa hrávajú napríklad v Európe, poukazujú na témy, ktoré sa Indom môžu zdať trocha cudzie. Osamelý západ treba pozorne sledovať, aby si z hry zobral divák to, čo chcú herci zdôrazniť. Poukazuje na konzumný život, ale ľudia z tejto časti krajiny ho akoby nepoznali.
„Bolo to pre nich niečo nové, videli nový a priamočiary štýl. Zobrali si z hry to, čo si zobrať vedeli,“ povedala Helena.
Liptáci si na festivale pozreli vystúpenia divadiel z Iránu a Bangladéša, ktoré je podobné s indickým. „Keď porovnávame ich filmy a divadlá, nám sa zas môžu zdať plné preháňania a dlhých patetických prestávok.“
Mince pre šťastie šli na dračku
Popularitu filmových hviezd si naplno užívali aj na uliciach. Európania boli atrakciou a správa o Liptákoch sa v 800-tisícovom meste rozšírila za deň. „Zastavovali nás, fotili sa s nami, dokonca si dohadovali termíny, kedy sa prídu odfotografovať aj s rodinou,“ opísal Ľubomír.
Kultúru chceli spoznať zblízka, navštívili aj niekoľko svadieb, ktoré sú pre Indov jednou z mála udalostí, pri ktorých sa zabávajú muži a ženy spoločne. „Vytiahli nás na pódium a museli sme porozprávať, kto sme a odkiaľ sme prišli,“ spomínala Helena.
Do Indie si priniesli liptovskomikulášske jánošíkovské dukáty. Poradili im to kolegovia divadelníci z Kremnice, ktorí boli v meste vlani. Indovia si ich zamilovali. Volali ich lucky coins, teda šťastné mince.
„Keď sme sa viezli taxíkom z druhého konca mesta, ako sme bývali, taxikár od nás nechcel peniaze, ale dukát. Domáci nám pre ne klopali na hotelové dvere. Rozdali sme ich všetky,“ povedal Ľubomír.
Na divadelné rekvizity poslúžil odpad
Indovia hovoria, že pri ceste je život. Členovia divadla Gasparego sa o výstižnosti tejto vety presvedčili na vlastné oči. Cesty lemovali ľudia, kravy, stánky so všetkým, opice a množstvo odpadkov, špiny a smogu, ktorý sa usádzal všade, vrátane očí a zubov.
„Čerpajú z toho mála, čo majú, aj z odpadkov. Jeden Ind predával zváracie masky s rozbitým sklíčkom alebo dokonca bez sklíčka. Ďalší zas opravoval staré kufre. Všetko, čo sa dalo opraviť, používali ďalej. My fungujeme inak, po roku vyhodíme mikrovlnnú rúru, igelitové tašky. Pre pohodlie, sme zleniveli,“ priblížil Stanislav.
Zarazila ich aj obrovská prezamestnanosť. Pracujú tam ľudia, ktorí len otvárajú dvere či privolávajú výťah alebo na parkovisku ukazujú, kedy šofér dobre zastavil. „Pre hotel, v ktorom sme bývali, by v našich podmienkach stačilo dvadsať ľudí v dvoch zmenách. Tam v ňom pracovalo vyše dvesto ľudí,“ opísal Ľubomír.
Rekvizity pre divadelné predstavenie si do Indie neniesli, organizátori im ich zabezpečili sami. „Súčasťou kulís je aj kuchynský sporák. Požiadali sme, aby nám ho zabezpečili. Prišiel k nám chlapec so šťastným výrazom v tvári a v rukách držal niečo vo veľkosti škatule na topánok. Požiadal nás, aby sme boli opatrní, pretože je to veľmi drahé. Mal to byť náš sporák, no v skutočnosti to pripomínalo skôr starý hriankovač. My by sme to vyhodili, pre nich to bola vzácnosť,“ povedal Ľubo.
Koncom apríla ich čaká Rusko
Liptovskomikulášske divadlo Gasparego sa teraz chystá predviesť divadelnú hru Osamelý západ na festivale v ruskom Čeljabinsku. „Je to veľký festival, úplne o niečom inom, ako bol ten v Indii,“ povedala.
V Čeljabinsku boli Liptáci aj pred deviatimi rokmi, vtedy si z neho odniesli všetky ocenenia, ktoré sa dali vyhrať. Na pláne majú vystúpenia v bratislavskom Divadle Tower Stage, ktoré bude 25. apríla, o deň neskôr budú v Ružomberku v klube Panoptikum a potom by mali zbaliť kufre a odletieť do Ruska. Tento rok zatiaľ novú hru nenacvičili. „Dáme si prestávku, hľadáme nové texty. Na druhej strane je to dobré, pretože vlaňajšia hra Osamelý západ sa stále hrá a je o ňu záujem. Niektorí fanúšikovia na ňu chodia aj viackrát,“ povedal Raši.
Gasparego je úspešné divadlo, hrali v mnohých európskych krajinách ale navštívili aj ďaleké štáty, napríklad Južnú Kóreu. Najexotickejšia bola ale návšteva Indie.
„Náklady na ubytovanie a stravu nám hradí festival, cestovné si musíme ale zabezpečiť sami. V tomto nám je veľmi nápomocné mesto, preto sa chceme poďakovať,“ zhodli sa členovia divadla.
