LIPTOV, GEMER. Súčasná prezentácia diela Karola Feňveša voľne nadväzuje na výstavu s názvom Židovská komunita v Rimavskej Sobote, ktorú pripravujú v múzeu v tomto roku.
Akademický maliar Karol Feňveš (89) žil a tvoril takmer celý život v Liptove. S Rimavskou Sobotou ho spájajú židovské korene z matkinej strany. Od devätnástich rokov žil s rodičmi a dvoma sestrami v Budapešti, na rozdiel od sestry, ktorá umrela v koncentračnom tábore, budúci maliar sa zachránil.
Výtvarný talent sa prejavil už v mladom veku. So spolužiakom, ktorý písal texty, kreslil komiksy. Štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave mu odporúčal Ernest Špitz. Figurálnu a portrétnu maľbu študoval v triede Jána Murdocha.
Krajina ako inšpirácia
Po návrate do Liptova sa portrétista preorientoval na krajinára. Monumentálna, heroická krajina, akou je sever stredného Slovenska, sa stala jeho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.
Krajinu zachytával do skicára v prírode, pričom finálne kompozície vznikali v ateliéri.
„Okrem realizmu má v jeho tvorbe značný priestor aj fantázia a imaginácia. Objavujú sa v nej i kubizujúce prvky, ktoré spolu s farebnosťou budujú obrazový priestor. Štýlovo a námetovo pripomínajú diela M. A. Bazovského, Ester Martinčekovej Šimerovej, Ľudovíta Fullu i Mikuláša Galandu,“ pripomenula znalkyňa Feňvešovho diela Petra F. Baldovičová.
Do povedomia verejnosti sa K. Feňveš zapísal prvou samostatnou výstavou v roku 1958 v Liptovskom Hrádku. Vystavoval najmä na Slovensku v liptovských mestách a Prešove.
Monumentálne realizácie
Karol Feňveš je autorom aj monumentálnych realizácií: sgrafito na materskej škôlke, vitráž na dome smútku v Liptovskom Hrádku, nástenná maľba v kultúrnom dome vo Svite a v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici, sgrafito v Likavke.
K. Feňveš sa venoval aj pedagogickej činnosti, patrí k zakladajúcim učiteľom Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku. Dlhší čas viedol kurz amatérskych výtvarníkov v Liptovskom osvetovom stredisku. Výstava potrvá do mája.
