LIPTOVSKÁ SIELNICA. Vojna ťažko skúšala obyvateľov Liptovskej Sielnice a okolitých obcí. Blízkosť hôr, ale hlavne poloha na križovatke ciest medzi Oravou a Liptovom, predurčovala Sielnicu k tomu, aby sa tu vytvorili podmienky pre silný protifašistický odboj.
Bohabojnosť a súdržnosť miestnych ľudí tiež nemalou mierou prispeli k tomu, že sa Sielnica a jej okolie stali dôležitým operačným priestorom ilegálneho odbojového hnutia.
Spravodlivý medzi národmi in memoriam
Aktivity odbojového hnutia na pomedzí Chočských vrchov a Západných Tatier koordinoval revolučný národný výbor. V ňom aktívne pracoval aj Arpád Hajdu, evanjelický kňaz v Liptovskej Sielnici. Mal veľmi dobré kontakty vo všetkých fíliách, ľudia ho poznali a vážili si ho.
„Volám sa Rachel. Stojím pred vami vďaka rodine Hajdu. A ďakujem za záchranu života mojej mamy, za to že umožnili život jej, mne a mojej rodine,“ odznelo z pódia počas tohtoročného udeľovania štátnych vyznamenaní Izraela Spravodlivý medzi národmi.
Meno Arpáda Hajdu a jeho manželky Alžbety vytesali do Múru cti v Záhrade Spravodlivých v Jad va-Šem za záchranu židovského dievčatka.
Neznáme dievčatko prijali za svoje
Arpád Hajdu ako aktívny a činorodý duchovný nastúpil do Liptovskej Sielnice v roku 1926, v okolí ho veľmi dobre poznali. Keď začalo pod jeho strechou žiť 13-ročné dievčatko, hovoril, že je to jeho neter. Ľudia ani len netušili, že malá Melánia je Židovka Tzipora Stern.
Jej rodičia žili v Prešove a v snahe ochrániť tri deti pred nacistickým besnením im hľadali úkryt. Každé z detí chceli skryť inde, aby zvýšili ich šancu na prežitie, spolu by mohli byť zraniteľní.
Alžbeta Hajduová mala v Prešove sestru Máriu. Bola dobrou priateľkou Tziporinej tety. Od nej sa dozvedela manželka sielnického farára, že Sternovci hľadajú úkryt pre dcérku. Porozprávala sa s manželom Arpádom a súhlasili s tým, že by mohli dievčatko ukryť.
Záchrancov navštívila po páde komunizmu
Malú Židovku ubytovali doma, premenovali ju na Melániu a v nedeľu s nimi chodila do kostola na služby Božie.
„Arpád ju naučil modliť sa, ale hovoril, aby nikdy nezabudla modlitby svojich predkov. Počas bohoslužby šepkajúc odriekala Shama Israel,“ opísala dcéra Ráchel.
Rodina sielnického farára sa o dievčatko starala s láskou. Tzipora si na to spomína ako na pekné dni. Po vojne začala Tzipora pátrať po svojej rodine. Zistila, že prežila len ona a jej sestra Elza.
Rodičia a brat boli zavraždení, Trzipora odišla do Izraela. So svojimi záchrancami si potom ešte vymieňala listy. Keď spadla železná opona, vrátila sa na Slovensko aj so svojou dcérou, aby navštívila manželov Hajduovcov.
„Obaja riskovali svoje životy a životy svojich detí, aby zachránili moju mamu, neznáme židovské dievča,“ povedala Ráchel na pôde historickej budovy Slovenskej národnej rady v Bratislave.
Manželia žili v Liptovskej Sielnici do konca 50. rokov minulého storočia. Potom sa presťahovali k dcére do Košíc.
