LIPTOVSKÁ SIELNICA. Obyvatelia Liptovskej Sielnice boli počas druhej svetovej vojny pod drobnohľadom Nemcov, najvypätejšie boli dva mesiace, keď sa pred Liptovským Mikulášom zastavil začiatkom februára 1945 na dva mesiace front.
„V dedine v domoch bývali Nemci, nocou prichádzali cez záhrady a humná partizáni po informácie, poživeň a po všetko potrebné,“ opísala Viera Kunová, kronikárka Liptovskej Sielnice.
Partizáni zastrelili nemeckého vojaka
Obec bola z pohľadu postupu vojsk pred frontovou líniou, Nemci sa tu usilovali vybudovať zákopové pozície. So zbraňami nútili chlapov kopať v zamrznutej zemi. Pri kopaní zastrelili 5. marca neďaleko dediny nemeckého vojaka. Všetkých chlapov nahnali do Sielnice, pred kostolom museli nastúpiť do radu.
„Čakalo sa na rozhodnutie veliteľstva, ako s nimi naložiť. Delegácia obce sa pokúšala zvrátiť nemilosrdný rozsudok. Hovorcom bol Arpád Hajdu, pretože vedel dobre po nemecky. Podarilo sa. Chlapi sa mohli rozísť domov, ale nemeckí vojaci zvýšili ostražitosť,“ doplnila Kunová.
Za pomoc partizánom strieľali
Na Veľkonočnú nedeľu sa podľa zvyku stretli rodiny pri sviatočnom stole. Do drevenice Mateja Pavloviča ale vtrhla nemecká razia. Švagor majiteľa domu vyskočil oknom, muške nemeckých vojakov neušiel. Ostatných členov rodiny zatkli.
„Na druhý deň ráno pod sielnickým borovým hájom zastrelili Mateja Pavloviča a jedného z partizánov, druhý ranený sa hore vodou dostal až do Kvačian. Nemci ho vystopovali. Tragédia mala pokračovanie, počet mŕtvych sa rozšíril,“ spresnila.
Drevenicu Pavlovičovcov chceli Nemci zapáliť. Bolo by to riskantné, pretože plamene mohli preskočiť na susedné domy a spôsobiť požiar. Podarilo sa vyjednať, že drevenica nezhorí, ale musí zmiznúť.
„Na Veľkonočnú nedeľu museli Sielničania mlčky pod dohľadom nemeckých zbraní rozoberať dom do poslednej triesky. Bola to nesmierne smutná práca.“
Vychádzali zo spomienok pamätníkov
Tragické udalosti spred 70 rokov, krvavú Veľkonočnú nedeľu a oslobodenie územia spod fašistickej tyranie pripomenuli mladí Sielničania netradičným spôsobom. Pripravili reláciu, ktorú odvysielali v miestnom rozhlase. Stredoškoláci zhrnuli priebeh vojny v obci od roku 1939 až do oslobodenia 4. apríla 1945. Vychádzali pritom z historických prác, autentických zápisov z pamätnej knihy obce a opierali sa aj o spomienky priamych účastníkov.
„Ťažké vojnové roky preverili schopnosť ľudí spájať sily, poskytovať pomoc núdznym, vzájomnou spolupatričnosťou a spoluprácou zvyšovať spoločnú šancu na prežitie,“ zhrnula kronikárka Viera Kunová.
