KRÁĽOVA LEHOTA. V strážnych domčekoch bývali v minulosti zamestnanci železníc, ktorých úlohou bolo pohotovo zabezpečiť plynulosť dopravy a obsluhu trate.
V priebehu rokov ale prestali byť potrebné, mnohé z nich dali železnice do prenájmu bez ohľadu na to, či nájomca bol alebo nebol zamestnancom.
Strážny domček donedávna stál aj pri trati v Kráľovej Lehote zhruba sto metrov od mosta na ceste vedúcej na horský priechod Čertovica.
Pre železnice je budova už nepotrebná
Domček tu stál takmer 150 rokov, pred tridsiatimi piatimi rokmi ho železnice prenajali na súkromné bývanie. Budova sa ale dostala do neobývateľného a nebezpečného stavu. Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSR) ju nechala zbúrať. „Budova bývalého strážneho domčeka v Kráľovej Lehote mala vážne narušenú statiku, bol prasknutý nosný obvodový múr, čo potvrdil aj statický posudok statika. Hrozilo vážne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia a života,“ povedal Ľubomír Mitas zo ŽSR.
Doplnil, že budova bola v nevyhovujúcom stave, železnice ju už nepotrebovali, a preto vypovedali jej obyvateľom nájom a budovu s priľahlými stavbami zrovnali so zemou.
V nelegálnych stavbách bývalo vyše 40 ľudí
V priebehu rokov sa okolie strážneho domčeka zmenilo na malú osadu. Na pozemkoch železníc vyrástlo niekoľko provizórnych obydlí postavených bez vedomia a povolenia vlastníka.
V strážnom domčeku bývalo sedem ľudí, ktorí boli prihlásení do evidencie členov domácností. Koľko ich bolo ale reálne, ŽSR nevie. Podľa odhadu tu ale mohlo žiť pätnásť ľudí.
„Pri budove v objektoch postavených bez súhlasu správcu pozemku, ktoré boli neoprávnene postavené na našom pozemku, bývalo ďalších približne 40 ľudí,“ konštatoval Mitas.
Malé drevené domčeky nezbúrali, ich obyvatelia ale zostali bez elektrickej energie.
Rodina pri vysťahovaní spolupracovala
Pri vypratávaní a následnom búraní domu asistovali aj exekútor a policajti. Podľa Mitasa všetko prebiehalo v pokoji a bez problémov. Bez emócii sa ale búranie strážneho domčeka nezaobišlo.
„Približne dvadsať policajtov len dohliadalo na celkový priebeh, aby náhodou niekto nepozornosťou nepristúpil do priestoru, kde sa pohybovali stroje a hrozilo uvoľnenie stavebného materiálu. Policajti nezasahovali, vôbec to nebolo potrebné, pretože rodina s nami spolupracovala,“ doplnil Mitas.
Náhradné bývanie odmietli
Rodine, ktorá mala so železnicami oficiálne uzavretú nájomnú zmluvu, ponúkli náhradné bývanie. Prvý raz sa tak stalo ešte v roku 2006. Na výber dostali napríklad strážne domy v Horelici či Sklenom, byty v železničných zastávkach v ružomberskom Rybárpoli alebo Hornej Štubni.
Železnice im dali na výber celkom z jedenástich možností, rodina každú odmietla. Novú strechu nad hlavou si tak musela hľadať vo vlastnej réžii.
