Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Dym z horiaceho odpadu bol tak hustý, že šoféri preň nevideli na cestu

K najväčším zdrojom znečistenia životného prostredia na Slovensku patria skládky odpadov. Ich negatívny vplyv z hľadiska ekologického je široký. Príbeh skládky pod Veternou Porubou sa začal tiež divoko ešte v sedemdesiatych rokoch.

Etapy príbehu skládky sú už takmer zabudnuté.Etapy príbehu skládky sú už takmer zabudnuté. (Zdroj: ARCHÍV (J. R.))

VETERNÁ PORUBA. Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši v roku 1977 začal ukladať odpad na neriadenú skládku pod Veternou Porubou. Súhlas dostal od odboru lesného a vodného hospodárstva na Okresnom národnom výbore (ONV) v Liptovskom Mikuláši.

Bývalý niekoľkonásobný primátor a súčasný poslanec za mestskú časť Palúdzka Alexander Slafkovský vyrozprával viac ako tridsaťročný príbeh skládky odpadu pod Veternou Porubou.

Voda vyplavovala škodliviny do priehrady

„Neviem, či povolenie malo obmedzenú platnosť a aké v ňom boli podmienky. Skutočnosť bola ale taká, že všetok odpad z mesta a jeho okolia, komunálny aj priemyselný vrátane kožiarskeho, zaťaženého ťažkými kovmi, končil na skládke pod Veternou Porubu,“ povedal.

Skládka bola v tom čase len hromada odpadu, ktorá nemala žiadne monitorovanie, neboli pod ňou tesnenia. Voda spod smetiska, ale aj dažde vyplavovali škodliviny do vodného toku Podhorianky tečúcej údolím. Znečistená voda končila v Liptovskej Mare.

„Skládka takmer nepretržite horela a produkovala toxické plyny zo spaľovania plastov. Veterná Poruba a jej obyvatelia boli vystavovaní opakovaným vplyvom škodlivého dymu, ktorý bol neraz taký hustý, že popred autobus musel niekto kráčať, aby nezbehol z cesty,“ spomenul.

Dodal, že bolo len otázkou času, kedy sa ľudia z Veternej Poruby postavia problému tak- povediac so zbraňou ruke. Hneď po Nežnej revolúcii dali stop ďalšiemu ukladaniu odpadu na divokú skládku pod obcou. Rozhnevaných Porubčanov viedol budúci prvý porevolučný starosta obce Jaroslav Salaj. „Ľudia sa naozaj pred vchod do skládky postavili so sekerami a motykami v ruke,“ dodal.

Hrozil zosuv celej 
skládky do potoka

Výsledkom nesúhlasného postoja ľudí bolo, že mesto Liptovský Mikuláš prestalo voziť odpad na skládku. Komunálny odpad končil od roku 1990 za Váhom nad sútokom Iľanovky a Váhu, severne od autostrády. Priemysel sa musel o svoj odpad postarať sám a zlikvidovať ho.

V roku 1991 sa masa odpadu pod Veternou Porubou v objeme asi 360-tisíc metrov kubických začala pohybovať a hrozil zosuv skládky do potoka Podhorianky.

„Začala sa zosúvať aj cesta do obce a štát sa problému otočil viac menej chrbtom. Zaplatil síce odvodnenie svahu nad cestou a jej stabilizáciu, ale základný problém, ktorým bola skládka, neriešil,“ doplnil.

Nasledovali dlhé rokovania s vedením obce aj ľuďmi. Všetkým bolo jasné, že skládka nemôže zostať tak, ako je, a musí sa sanovať.

„O eurofondoch sme vtedy ani nechyrovali a hrozba zosunu veľkej časti toxického odpadu do potoka a následne do Liptovskej Mary bola akútna. Keďže sa nám od vtedajšieho ministerstva životného prostredia dostalo len platonickej podpory, muselo sa problémom zaoberať hlavne mesto. Podarilo sa nám dohodnúť s občanmi a obcou na variante sanácie skládky, s vybudovaním nového monitorovaného úložiska, ktoré spĺňalo všetky vtedajšie európske normy pre ukladania odpadu.“

Pozemky boli na prvý pohľad drahé

Celkové náklady sa vyšplhali na 160 milión korún, teda približne 5,2 milióna eur. Nové úložisko muselo byť dostatočne veľké, aby sa do neho vmestil starý odpad a zostalo tam miesto na skládkovanie odpadu na približne 20 – 25 rokov.

„Len tak sa mohli náklady na sanáciu, ktoré zaplatilo mesto zo svojho rozpočtu, aspoň čiastočne vrátiť. Investičné oddelenie mesta, ktoré viedol V. Kuna, urobilo dobrú prácu a 7. júla 1994 mesto otvorilo sanovanú skládku,“ spresnil.

A. Slafkovský doplnil, že pozemky pod skládkou zostali v súkromných rukách a vo vlastníctve Pozemkového spo-ločenstva Veterná Poruba. Na všetky pozemky mali nájomné zmluvy, ktoré sa predlžovali podľa potreby.

Mesto platilo pravidelne a načas nájmy aj poplatky obci. Problémy, ktoré život priniesol, sa riešili priebežne a dohodou, predovšetkým tak, aby obyvatelia Veternej Poruby boli spokojní.

V roku 2008 ponúklo pozemkové spoločenstvo mestu na predaj svoje pozemky. Tie tvorili jednu tretinu pozemkov pod skládkou za približne 330-tisíc eur. Znamenalo by to, že mesto by zaplatilo asi 1 milión eur za všetky pozemky pod 
skládkou.

Mesto túto ponuku neprijalo. Cena sa zdala na prvý pohľad naozaj vysoká, pretože nájmy dohodnuté ešte v roku 1994 boli nízke.

„Dôležitejšia ale bola ekonomika skládky, to znamená, že aj pri cene 1 milión eur by sa mestu oplatilo pozemky kúpiť. Väčšina občanov a aj Obecné zastupiteľstvo vo V. Porube sa na skládku už pozerali inak, keďže sa zaviedol poriadok a ročne pritiekli do obecnej pokladne nemalé financie z poplatku za uloženie odpadu. Starostka Desana Stromková preto bola naklonená dohode,“ dodal.

Majitelia pozemkov 
natiahli ostnatý drôt

Po odmietnutí ponuky pozemkového spoločenstva sa vzťahy s mestom zhoršili natoľko, že v decembri 2010 majitelia pozemkov zo spoločenstva natiahli ostnatý drôt okolo svojich pozemkov.

Mesto tri mesiace vozilo odpad do Liptovského Hrádku, kým sa nepodarilo obnoviť dohodu s Pozemkovým spoločenstvom V. Poruba o nájme pozemkov pod skládkou.

Mesto malo povinnosť uzatvoriť skládku a z toho by sa len ťažko vyvlieklo. Na uzavretie muselo našetriť peniaze a tie sa dali získať len z ukladaného odpadu.

„O rozšírení skládky smerom na Smrečany sa na jar roku 2011 už vôbec nedalo pomyslieť. Preto mesto aj Verejnoprospešné služby mesta (VPS) uvítali možnosť predĺženia skládkovania do 31. novembra 2014, čo bolo naviazané na mandát vtedajšieho zastupiteľstva mesta.

O posunutí tohto dátumu nové zastupiteľstvo a pozemkové spoločenstvo odmietlo rokovať,“ vysvetlil poslanec.

Aj keď dohoda z marca 2011 prinášala možnosť skládkovať len o tri a pol roka dlhšie, život ukázal, že sa to oplatilo. Skládka vyprodukovala dostatočný zisk, aby bolo čím zaplatiť jej uzavretie.

Musia nájsť spoločné riešenie

„Dnes je škoda špekulovať nad tým, že vznikla škoda z nevyužitej kapacity skládky, keď sa nevyužil pre nižšiu produkciu odpadu celý jej úložný priestor. Dnes je etapa skládky pod Veternou Porubou už takmer zabudnutá a mestu ostala povinnosť monitorovať ju ešte 30 rokov. Jedno však bude platiť stále a to, že mesto Liptovský Mikuláš a jeho občania sa ku svojej skládke zachovali tak seriózne, ako žiadne iné mesto široko ďaleko,“ dodal.

A. Slafkovský pre budúcnosť zastáva názor, že je potrebné hľadať spoločné riešenie komunálneho, ale aj priemyselného odpadu v rámci minimálne horného Liptova a udržať tak dlhodobo relatívnu prosperitu Liptova.

„Je škoda, že súčasne s novým zákonom o odpadoch neuzrela svetlo sveta aj koncepcia odpadového hospodárstva Slovenska po roku 2015 s víziou k roku 2045.

Vypovedanie zmluvy o ukladaní komunálneho odpadu z Liptovského Mikuláša na skládke mesta Liptovský Hrádok otvára znova debatu o spôsobe a cene za likvidovanie odpadov na hornom Liptove,“ uzavrel poslanec a bývalý primátor.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 962
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 795
  3. Aká je chémia vôní 13 571
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 837
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 716
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 250
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 798
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 398
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 239
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 040
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Stanislav Bomba rozhodoval najvyššie súťaže a vymodeloval aj vlastnú píšťalku

Odmala sa skamarátil s futbalom a ten je dodnes jeho srdcovkou. Stále mladíckym elánom obdarený a v dobrom zdraví, bývalý prvoligový futbalový rozhodca a ešte aktívny delegát Stanislav Bomba 13. novembra prijímal gratulácie k svojim okrúhlym 70. narodeninám.

Stanislav Bomba

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Ilustračné foto.

Na obnovu bytoviek v Liptovskom Mikuláši išli tento rok tri milióny eur

Na renováciu bytových domov v Liptovskom Mikuláši išli tento rok tri milióny eur.

Ilustračné foto

Najlepší kanonier VIII. ligy dal päťku Liptovským Revúcam

Na čele tabuľky strelcov VIII. ligy po jedenástich odohraných kolách tróni Miroslav Zelený (TJ Gôtovany) s 12 nástrelmi, pred 11-gólovým triom Petrom Bistiakom (Hrboltová), Petrom Guráňom (Liptovský Trnovec) a Martinom Rázgom (Štiavnička).

Miroslav Zelený v červenom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Už ste čítali?