Pondelok, 21. september, 2020 | Meniny má MatúšKrížovkyKrížovky

Dym z horiaceho odpadu bol tak hustý, že šoféri preň nevideli na cestu

K najväčším zdrojom znečistenia životného prostredia na Slovensku patria skládky odpadov. Ich negatívny vplyv z hľadiska ekologického je široký. Príbeh skládky pod Veternou Porubou sa začal tiež divoko ešte v sedemdesiatych rokoch.

Etapy príbehu skládky sú už takmer zabudnuté.Etapy príbehu skládky sú už takmer zabudnuté. (Zdroj: ARCHÍV (J. R.))

VETERNÁ PORUBA. Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši v roku 1977 začal ukladať odpad na neriadenú skládku pod Veternou Porubou. Súhlas dostal od odboru lesného a vodného hospodárstva na Okresnom národnom výbore (ONV) v Liptovskom Mikuláši.

Bývalý niekoľkonásobný primátor a súčasný poslanec za mestskú časť Palúdzka Alexander Slafkovský vyrozprával viac ako tridsaťročný príbeh skládky odpadu pod Veternou Porubou.

Voda vyplavovala škodliviny do priehrady

„Neviem, či povolenie malo obmedzenú platnosť a aké v ňom boli podmienky. Skutočnosť bola ale taká, že všetok odpad z mesta a jeho okolia, komunálny aj priemyselný vrátane kožiarskeho, zaťaženého ťažkými kovmi, končil na skládke pod Veternou Porubu,“ povedal.

Skládka bola v tom čase len hromada odpadu, ktorá nemala žiadne monitorovanie, neboli pod ňou tesnenia. Voda spod smetiska, ale aj dažde vyplavovali škodliviny do vodného toku Podhorianky tečúcej údolím. Znečistená voda končila v Liptovskej Mare.

„Skládka takmer nepretržite horela a produkovala toxické plyny zo spaľovania plastov. Veterná Poruba a jej obyvatelia boli vystavovaní opakovaným vplyvom škodlivého dymu, ktorý bol neraz taký hustý, že popred autobus musel niekto kráčať, aby nezbehol z cesty,“ spomenul.

Dodal, že bolo len otázkou času, kedy sa ľudia z Veternej Poruby postavia problému tak- povediac so zbraňou ruke. Hneď po Nežnej revolúcii dali stop ďalšiemu ukladaniu odpadu na divokú skládku pod obcou. Rozhnevaných Porubčanov viedol budúci prvý porevolučný starosta obce Jaroslav Salaj. „Ľudia sa naozaj pred vchod do skládky postavili so sekerami a motykami v ruke,“ dodal.

Hrozil zosuv celej 
skládky do potoka

Výsledkom nesúhlasného postoja ľudí bolo, že mesto Liptovský Mikuláš prestalo voziť odpad na skládku. Komunálny odpad končil od roku 1990 za Váhom nad sútokom Iľanovky a Váhu, severne od autostrády. Priemysel sa musel o svoj odpad postarať sám a zlikvidovať ho.

V roku 1991 sa masa odpadu pod Veternou Porubou v objeme asi 360-tisíc metrov kubických začala pohybovať a hrozil zosuv skládky do potoka Podhorianky.

„Začala sa zosúvať aj cesta do obce a štát sa problému otočil viac menej chrbtom. Zaplatil síce odvodnenie svahu nad cestou a jej stabilizáciu, ale základný problém, ktorým bola skládka, neriešil,“ doplnil.

Nasledovali dlhé rokovania s vedením obce aj ľuďmi. Všetkým bolo jasné, že skládka nemôže zostať tak, ako je, a musí sa sanovať.

„O eurofondoch sme vtedy ani nechyrovali a hrozba zosunu veľkej časti toxického odpadu do potoka a následne do Liptovskej Mary bola akútna. Keďže sa nám od vtedajšieho ministerstva životného prostredia dostalo len platonickej podpory, muselo sa problémom zaoberať hlavne mesto. Podarilo sa nám dohodnúť s občanmi a obcou na variante sanácie skládky, s vybudovaním nového monitorovaného úložiska, ktoré spĺňalo všetky vtedajšie európske normy pre ukladania odpadu.“

Pozemky boli na prvý pohľad drahé

Celkové náklady sa vyšplhali na 160 milión korún, teda približne 5,2 milióna eur. Nové úložisko muselo byť dostatočne veľké, aby sa do neho vmestil starý odpad a zostalo tam miesto na skládkovanie odpadu na približne 20 – 25 rokov.

„Len tak sa mohli náklady na sanáciu, ktoré zaplatilo mesto zo svojho rozpočtu, aspoň čiastočne vrátiť. Investičné oddelenie mesta, ktoré viedol V. Kuna, urobilo dobrú prácu a 7. júla 1994 mesto otvorilo sanovanú skládku,“ spresnil.

A. Slafkovský doplnil, že pozemky pod skládkou zostali v súkromných rukách a vo vlastníctve Pozemkového spo-ločenstva Veterná Poruba. Na všetky pozemky mali nájomné zmluvy, ktoré sa predlžovali podľa potreby.

Mesto platilo pravidelne a načas nájmy aj poplatky obci. Problémy, ktoré život priniesol, sa riešili priebežne a dohodou, predovšetkým tak, aby obyvatelia Veternej Poruby boli spokojní.

V roku 2008 ponúklo pozemkové spoločenstvo mestu na predaj svoje pozemky. Tie tvorili jednu tretinu pozemkov pod skládkou za približne 330-tisíc eur. Znamenalo by to, že mesto by zaplatilo asi 1 milión eur za všetky pozemky pod 
skládkou.

Mesto túto ponuku neprijalo. Cena sa zdala na prvý pohľad naozaj vysoká, pretože nájmy dohodnuté ešte v roku 1994 boli nízke.

„Dôležitejšia ale bola ekonomika skládky, to znamená, že aj pri cene 1 milión eur by sa mestu oplatilo pozemky kúpiť. Väčšina občanov a aj Obecné zastupiteľstvo vo V. Porube sa na skládku už pozerali inak, keďže sa zaviedol poriadok a ročne pritiekli do obecnej pokladne nemalé financie z poplatku za uloženie odpadu. Starostka Desana Stromková preto bola naklonená dohode,“ dodal.

Majitelia pozemkov 
natiahli ostnatý drôt

Po odmietnutí ponuky pozemkového spoločenstva sa vzťahy s mestom zhoršili natoľko, že v decembri 2010 majitelia pozemkov zo spoločenstva natiahli ostnatý drôt okolo svojich pozemkov.

Mesto tri mesiace vozilo odpad do Liptovského Hrádku, kým sa nepodarilo obnoviť dohodu s Pozemkovým spoločenstvom V. Poruba o nájme pozemkov pod skládkou.

Mesto malo povinnosť uzatvoriť skládku a z toho by sa len ťažko vyvlieklo. Na uzavretie muselo našetriť peniaze a tie sa dali získať len z ukladaného odpadu.

„O rozšírení skládky smerom na Smrečany sa na jar roku 2011 už vôbec nedalo pomyslieť. Preto mesto aj Verejnoprospešné služby mesta (VPS) uvítali možnosť predĺženia skládkovania do 31. novembra 2014, čo bolo naviazané na mandát vtedajšieho zastupiteľstva mesta.

O posunutí tohto dátumu nové zastupiteľstvo a pozemkové spoločenstvo odmietlo rokovať,“ vysvetlil poslanec.

Aj keď dohoda z marca 2011 prinášala možnosť skládkovať len o tri a pol roka dlhšie, život ukázal, že sa to oplatilo. Skládka vyprodukovala dostatočný zisk, aby bolo čím zaplatiť jej uzavretie.

Musia nájsť spoločné riešenie

„Dnes je škoda špekulovať nad tým, že vznikla škoda z nevyužitej kapacity skládky, keď sa nevyužil pre nižšiu produkciu odpadu celý jej úložný priestor. Dnes je etapa skládky pod Veternou Porubou už takmer zabudnutá a mestu ostala povinnosť monitorovať ju ešte 30 rokov. Jedno však bude platiť stále a to, že mesto Liptovský Mikuláš a jeho občania sa ku svojej skládke zachovali tak seriózne, ako žiadne iné mesto široko ďaleko,“ dodal.

A. Slafkovský pre budúcnosť zastáva názor, že je potrebné hľadať spoločné riešenie komunálneho, ale aj priemyselného odpadu v rámci minimálne horného Liptova a udržať tak dlhodobo relatívnu prosperitu Liptova.

„Je škoda, že súčasne s novým zákonom o odpadoch neuzrela svetlo sveta aj koncepcia odpadového hospodárstva Slovenska po roku 2015 s víziou k roku 2045.

Vypovedanie zmluvy o ukladaní komunálneho odpadu z Liptovského Mikuláša na skládke mesta Liptovský Hrádok otvára znova debatu o spôsobe a cene za likvidovanie odpadov na hornom Liptove,“ uzavrel poslanec a bývalý primátor.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  2. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  6. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  8. Home (ale aj) Office
  9. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  10. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  1. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  2. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  3. Poznanie
  4. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  5. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  6. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  7. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  8. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  9. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  10. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 33 135
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 29 615
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 400
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 13 273
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 094
  6. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 11 523
  7. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 101
  8. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 9 855
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 436
  10. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 269
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Minister obrany J. Naď si výstupom na Ďumbier uctil odkaz vojnových veteránov

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) si v sobotu veteránskym výstupom na Ďumbier a pietnou spomienkou pri pamätníku SNP pripomenul odkaz veteránov z druhej svetovej vojny a

Petíciu za gastrolístky podpísalo viac ako 12-tisíc Slovákov

Iniciátori petície oslovili listom aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ružomberská nemocnica má akútny nedostatok krvi

Potrebujú krvnú skupinu O negatív.

Pri Brankovskom vodopáde zomrel 63-ročný muž

Akcia Horskej záchrannej služby a leteckých záchranárov sa skončila neúspešne.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Biznis s lesnými plodmi na Horehroní prekročil všetky medze

Len v nízkotatranskom národnom parku sa pohybuje okolo tisíc nelegálnych zberačov denne.

V okrese Trnava budú od pondelka platiť ďalšie obmedzenia pri hromadných podujatiach

Okres Trnava je v rámci stupňov celoštátneho semafora COVID-19 označený červenou farbou, krivka chorobnosti na COVID-19 tu má vzostupný charakter.

Z Nitry do Levíc? Cez Čaradice!

Vodiči sa sťažujú na nedostatočné značenie na ceste PR1BINA a po zíde z nej.

Už ste čítali?