Streda, 13. december, 2017 | Meniny má Lucia
Pridajte si svoje mesto

Ivan Broska: „Fujara si žiada ľudský dych a horúce srdce.“

Spevák a fujarista Ivan Broska zo Závažnej Poruby začiatkom roka oslávil okrúhle životné jubileum. Patrí ku generácii, ktorá na svet prišla v čase vojny.

Ivanovi Broskovi ponúkali za kabanicu, ktorú dostal od baču z Demänovej, veľké peniaze, ale nepredal ju.(Zdroj: JÁN JAMBRICH)

ZÁVAŽNÁ PORUBA. Ivanovi Broskovi, spevákovi a fujaristovi, o prvých dňoch, týždňoch a mesiacoch jeho života porozprávala mama a on zasa nám.

– Keď Poruba evakuovala, mal som šesť týždňov. Mama neraz spomínala, že ma v perinke niesla na rukách cez Dubec až do Liptovskej Porúbky. O všetkom, čo sa vtedy robilo, viem len z rozprávania rodičov. Dôležité je, že som tu a bolo mi dopriate prežiť sedemdesiat rokov.

Na základnú školu si už ale pamätáte. Kto vás v porubskej škole učil poznávať svet písmen a čísiel?

– To si dobre pamätám. Pán učiteľ Teodor Benkovič i pán učiteľ Daniel Šefčík z Važca.

Kde má korene vaše hudobné nadanie?

– Môj otec bol muzikant – naturista, cimbalista. Strýko primáš v porubskej kapele. Vidíte, že jablko nespadne ďaleko od stromu.

Vieme, že v rokoch 1953 až 1955 pôsobil v Závažnej Porube ako učiteľ ľudový spevák a harmonikár Milan Chvastek z Terchovej. Pod jeho vedením účinkovala v Závažnej Porube 60-členná tanečná a spevácka skupina Poludnica. Možno povedať, že váš talent objavil práve Milan Chvastek. V obecnej kronike je napísané, že v sprievode jeho harmoniky ste uskutočnili aj svoje prvé verejné vystúpenie. Ako si spomínate na tieto chvíle?

– Mal som osem rokov a bol som žiakom tretieho ročníka porubskej školy. Dobre pamätám na moju prvú pieseň: Valaštička moja, na hybkom porisku. Dodnes ju s radosťou spievam. Musím priznať, že som bol veľmi malý a aby ma ľudia videli, tak si ma harmonikár postavil na stoličku. Ale to bolo veľmi dávno, že už to vari ani nie je pravda.

Nemajte nám za zlé, keď prezradíme, že kamaráti, priatelia, ale aj vrstovníci vám hovoria Ivko Fujarka. Ako ste sa dostali k tomuto hudobnému nástroju a kto vás naučil základy hry na fujare?

– Aj to má svoju históriu. Bol som ako chlapec spolu s bratom Milanom na pobyte v Detskej ozdravovni Železnô. A tam lekár Kusý, riaditeľ ozdravovne, postrehol, že viem spievať. Ponúkol mi svoju fujaru, aby som skúsil. Povedal, že fujara má tri dierky, ukázal, ako sa drží pri ústach a fúka.

Skúsili ste to hneď?

- Nástroj ma tak oslovil, že som začal skúšať, vyhrávať, kým som nepochopil tajomstvo hry a osvojil si základné princípy. Nie je to ľahké. Na fujaru školy nieto. Každý sa učí sám. Fujaristov samoukov je určite menej ako huslistov. Husle potrebujú viac trpezlivosti a veľa cviku. Fujara si žiada aj dušu. Medzi ľudovými nástrojmi predstavuje kráľovnú.

Poznáme zádumčivý hlas fujary, ale už menej vieme o nej ako o nástroji a takmer nič o technike hry na nej. Priblížite nám to trochu?

– Mne je to ťažko popísať. Som samouk a viem, že fujara má tri dierky, náhubok a výfuk. Potrebuje pravidelnú starostlivosť.

Občas vymastiť lopúchovým olejom a stále hrať. Potrebuje ľudský dych a horúce srdce. Bez toho nezahrá, čo sa aj rozlejete na kolomaž.

Hovorí sa, že bez píšťalky za vybíjaným opaskom sa nikdy nevyberiete do hory. Na akej píšťalke hrávate?

– Najradšej na koncovke, ale mám aj píšťalku s deviatimi dierkami. Je pravda, že do hory si píšťalku vždy zoberiem. Hora je môj kostol. Sadnem na pník a zahrám si. Pre moje potešenie aj pre potešenie hory. Píšťalka je vlastne aj moja zbraň. Keď zapískam, vlky a medvede utekajú kade ľahšie.

Kde všade ste predstavili svoje umenie?

– To je dosť ťažké vymenovať. Vystupujem šesťdesiatdva rokov. Denník si nepíšem. Začal som v Porube, poznajú ma v Liptove. Hral som na Poludnici, Ďumbieri, Kriváni, pod zemou v Demänovskej jaskyni Slobody. Zahral som prezidentom, ministrom, zahraničným návštevníkom Slovenska. Účinkoval som aj v zahraničí spolu s Poludnicou: v Dánsku, Nemecku, Poľsku, v Paríži na Eiffelovej veži. Bol by to dlhý zoznam.

Pri tejto príležitosti sa žiada spomenúť aj mená harmonikárov, ktorí vás sprevádzali. Spomenuli sme už Milana Chvasteka. Kto bol ďalší?

– Spieval som s mnohými hudobníkmi, ale najradšej a najdlhšie s Jankom Vadovickým. Keď nás navždy opustil, tak som mu na rozlúčku zaspieval: Kamaráti moji, tu ma nenechajte, pod lipku zelenú, tam ma pochovajte. Teraz spoluúčinkujem s Tiborom Plchom.

Na pódiu vás vídavame v liptovskom kroji. Diváka vari najviac zaujme vaša kabanica alebo kamizol. Ako ste k tejto súčasti kroja prišli?

– Kožušinovú kabanicu mi podaroval jeden starý bača z Demänovej, keď ma počul spievať. Povedal mi: „Ja už nevládzem, ale tebe tento kožúšok. pekne vyšívaný, ešte dlho poslúži.“ Aj som mal kupcov. Herci mi núkali velikánske peniaze, ale ako vidíte, nepredal som. To by som zaprel sám seba.

Rozpráva sa, že najväčšie úspechy ste zaznamenali ako Tirolák. Ako je to s vaším jódlovaním?

– V rozhlase som počul jódlovanie ako malý chlapec. Začal som skúšať. Cvičil som, trénoval hlasivky dovtedy, kým mi to nešlo. Potom som si dal vyhotoviť tirolský kroj a začal som jódlovať ako Tirolák, čo nežije v Alpách, ale v Tatrách.

V zahraničí ste neraz účinkovali ako Tirolák spolu s Važťanmi. Zažili ste aj takú príhodu, ktorú je hodné spomenúť?

– Bolo to pred niekoľkými rokmi na pivnom festivale Slovákov v Mníchove. Po vystúpení Važťanov mi navrhol šéf súboru, aby som publiku zajódloval. Nuž obliekol som sa za Tiroláka.

Stačilo sa postaviť na javisko a už nasledoval aplauz. Keď som začal jódlovať v amfiteátri, bolo ticho ako v hrobe. Pridával som sedem razy a priznám, že som bol so silami už v koncoch. Keď som dospieval, moji kamaráti z Važca mi povedali: „Teraz už môžeme ísť domov, keď si nám všetku slávu zobral.“ Odvtedy ma už nevolali...

Budete vystupovať aj ďalej?

– Veď je to môj život. Kroje mám vždy pripravené, fujaru i píšťalky na svojom mieste. Nesmiem však piť vodu s bublinkami, piť len čaj s medom, neprechladnúť a stále cvičiť, aby som nevyšiel z cviku. Ak mi bude zdravie priať, budem spievať a hrať, kým budem vládať.


  1. Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra Video 1 881
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex 288
  5. Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí 178
  6. Takmer 600 rokov na tom istom mieste 137
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 130
  8. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 121
  9. Mikuláš je značka, ktorú nevyužívame naplno 101
  10. Slovensko spieva koledy 63

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra

Stredisko Jasná je bez elektriky a padajú tam stromy. Problémy mali aj v Liptovskej Lúžnej.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex

Nový obchodný dom s názvom Retail park Liptovský Mikuláš otvoria v lete.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Blízke regióny

V okolí Žiliny opäť vyčíňal vietor. Vrátna dolina je neprejazdná

Popadané stromy na severe krajiny odtrhli od elektriny ďalšie tisícky domácnosti.

Na cestu pri Oravskej priehrade spadol kus hory

Cestu medzi Tvrdošínom a Námestovom od večera sprejazdňujú hasiči a pilčíci. Budú tam ešte minimálne tri hodiny.

Cesta medzi Tvrdošínom a Námestovom je pre silný vietor zatvorená

Stromy pri Oravskej priehrade padajú ako zápalky. Pre bezpečnosť polícia tadiaľ autá nepúšťa. Dopravu odkláňa na Bobrov, poľskú Veľkú Lipnicu a Jablonku do Trstenej.

Bez prúdu zostanú stovky Oravcov celú noc

Rozsiahly výpadok elektriny na hornej Orave pretrváva. Niektoré obce môžu byť bez prúdu ešte minimálne do zajtrajšieho rána.

Vietor láme stromy, bez elektriny sú stovky domácností

Niekde nejde elektrina pre potrhané vedenia už viac ako dvanásť hodín. V noci nánosy naviateho snehu zablokovali viaceré oravské cesty.

Všetky správy

Raši: Pre EEI nie som župan. Treba s ňou skončiť

Z ničoho sa urobila megakauza, sťažoval sa košický primátor.

Faktúra za Kiskove lety stojí na vode

Premiér Robert Fico sa už takmer mesiac vyhráža tým, že pošle Andrejovi Kiskovi faktúru na takmer milión eur za lety do Popradu.

Doteraz sme nedávali ani jeden kameň, reagujú v Smere na Ficov výrok

Ak nám niekto bude nadávať do červených kmérov, budeme ho žalovať, vysvetľuje poslanec Dušan Jarjabek, ako pochopil svojho straníckeho šéfa.

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.