LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Skutočne napínavá bola finálová séria hokejovej extraligy juniorov medzi Liptovským Mikulášom a trenčianskou Duklou.
Ako sme už podrobne písali v uplynulom čísle, na ľade Liptovského Mikuláša po rozhodujúcom piatom meraní síl majstrovský pohár nad hlavu dvíhali Trenčania.
Ešte na „horúcom“ ľade, ktorý dlho po záverečnej siréne patril hráčom, realizačným tímom i fanúšikov obidvoch celkov, sme finálovú sériu i sezónu, ktorá má pre mikulášsku juniorku striebornú príchuť, rozobrali na drobné.
Ťahali za jeden povraz
Za jednoznačne vydarenú môžu sezónu 2014/2015 hodnotiť zverenci úspešnej trénerskej dvojice Pavol Paukovček a Juraj Halaj. Najmä v základnej časti sa neraz borili s malým počtom hráčov v kádri.
Mikulášania sa však ukázali ako skutočná partia, ktorá ťahá za jeden koniec povrazu i v ťažších časoch. Víťazstvo v základnej časti, keď medzi tuctom účastníkov získali hráči MHK 32 Liptovský Mikuláš 95 bodov (o bod viac pred bratislavským Slovanom) nepotrebuje podrobnejší komentár.
Vo štvrťfinále prešli cez Poprad, v semifinále zvládli prekážku v podobe Nitry. Dobre rozohraná (dva domáce víťazstvá) bola i finálová séria s Trenčínom, no po dvoch dueloch pod hradom Matúša Čáka Trenčianskeho bol jej stav 2:2. Rozhodnutie tak prišlo až v piatom stretnutí na mikulášskom ľade.
Finále bolo utópiou
„Bola to fantastická sezóna. Keby nám niekto pred jej štartom povedal, že budeme hrať finále, brali by sme to ako utópiu,“ netajil tréner Paukovček.
Bývalý vynikajúci útočník svoje (aj reprezentačné) skúsenosti spolu s asistentom Halajom naplno odovzdal kabíne. „Úžasný kolektív predvádzal krásne výkony, za čo sa chcem úprimne poďakovať. V rozhodujúcom finálovom zápase nás súper dostal pod tlak, dal šťastné góly, my sme svoje šance nepremenili. Nemáme sa však určite za čo hanbiť,“ vystihol podstatu.
Chýry o fantastickej atmosfére počas vyvrcholenia sezóny obleteli Slovensko. Doslova „naprataný“ štadión na rozhodujúcej piatej bitke musel hriať pri srdci každého, komu na mikulášskom hokeji záleží. „Diváci boli úžasní, klobúk dole. Veľmi si ich priazeň vážime a ďakujeme za ňu. Práve kvôli takýmto okamihom sa oplatí hrať.“
Fanúšikov chválili všetci
S pochopiteľným úsmevom na tvári finálovú sériu ochotne zhodnotil aj Paukovčekov kolega z trenčianskej lavičky Marcel Hanzal.
„Sme veľmi radi, že sme to zvládli a obhájili titul,“ povedal, zatiaľ čo sa jeho zverenci fotili s víťazným pohárom i medailami. „Bolo to veľmi vyrovnané, veď fakt, že rozhodoval až piaty zápas, hovorí jasnou rečou. Hrali sme vabank a dali do toho srdce. Verili sme, že sa nám piaty zápas podarí otočiť, čo sa aj stalo.“
I on ocenil fantastickú atmosféru v Liptovskom Mikuláši. „Jedným slovom, úžasná. Klobúk dole pred fanúšikmi.“ Atmosféru, ktorú pokojne môžeme nazvať aj „zimomriavkovou“, vysoko hodnotil aj kapitán majstrovského celku Patrik Koyš. „Klobúk dole, bolo to niečo neuveriteľné. Bolo to skutočné vyvrcholenie celej sezóny. Je krásne, že sme obhájili titul, ale proti Liptovskému Mikulášu to bolo veľmi ťažké. Sme radi, že sa nám podarilo otočiť sériu, ktorú sme prehrávali už 0:2,“ nezakrýval.
Najkrajšie, čo si mohli priať
Na druhej strane, sklamanie za mikulášsku kabínu netajil obranca s reprezentačnými skúsenosťami Matej Moravčík.
„Mrzí nás to. Mohli sme vyhrať, Trenčín bol zdolateľný. Dopustili sme sa chýb, ktoré súper v rozhodujúcom okamihu potrestal,“ zhodnotil. Talentovaného obrancu zo sídliska Podbreziny sme sa spýtali, čo by povedal na to, keby mu niekto pred sezónou tvrdil, že si so spoluhráčmi zahrajú finále.
„Bolo by to super a určite by som to bral všetkými desiatimi. Mrzí ma, ako dopadlo finále... Chceli sme potešiť vynikajúcich fanúšikov. Do posledného miesta zaplnený štadión je to najkrajšie, čo sme si mohli priať. Pre toto sa oplatí hrať hokej,“ zložil poklonu divákom.
„Na začiatku sezóny nám asi nik neveril, bolo nás málo. Nakoniec je z toho druhé miesto. Netajím, že som trošku sklamaný, ale myslím si, že sme dosiahli pekný úspech. Po základnej časti sme chceli ísť čo najďalej, dostali sme sa až do finále. Ďakujeme všetkým, ktorí nám držali palce,“ poďakoval talentovaný útočník Patrik Števuliak.
Chalanom pomôcť nemohol
Jeho kolega z útoku Andrej Lištiak v aktuálnej sezóne absolvoval len 27 zápolení. Mimoriadne produktívne ľavé krídlo v nich v kanadskom bodovaní získalo 46 bodov za 23 gólov a rovnaký počet asistencií.
V decembri mu stopku vystavilo zranené koleno. Zhodou okolností, bolo to práve v zápase proti Trenčínu... „Na tribúne sa zápasy prežívajú ťažko, keď chalanom nemôžete pomôcť na ľade. Druhé miesto je malou náplasťou za to, že sme mohli skončiť prví,“ uviedol.
V drese Trenčína sa z titulu tešil aj Matej Bača, odchovanec mikulášskeho hokeja. „Zlom nastal v prvom domácom zápase, keď sme stav série znížili na 1:2. Nakoniec sme si vynútili piaty zápas v Liptovskom Mikuláši. Vedeli sme, že pred ním vyjde nové slnko a rozhodne sa o všetkom. Nemali sme sa čo šetriť, z výhry mám, samozrejme, radosť,“ povedal s medailou na krku.
To, že sa hralo na ľade, ktorý dôverne pozná, ho určite nenechalo chladným. „Samozrejme, prežíval som to o niečo viac. Chalanov poznám, bál som sa, že sériu vyhrajú 3:0 a potom sa mi budú smiať,“ dodal s úsmevom.
Autor: Michalk Paška
