LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Priestory jedného z najvzácnejších liptovských kostolov dlhodobo znehodnocuje vlhkosť. Kostol svätého Petra z Alkantary v Okoličnom patrí medzi najstaršie v regióne, zachovať ho v čo najlepšom stave pre budúcnosť sa nedá bez stavebného zásahu. Farnosť sa rozhodla, že vzácnu stavbu treba postupne zbaviť nebezpečnej vlhkosti.
Pred stavbármi dostali ale prednosť archeológovia a antropológovia. Napriek vzácnosti okoličianskeho kostola je paradoxné, že dosiaľ sa tu žiaden archeologický výskum nekonal. „Náš kostol je živý priestor, denne sa využíva a preto zrealizovať výskum je veľmi náročné,“ povel Jozef Tomaga, správca farnosti.
Farnosť ale aj odborníci stáli pred veľkou neznámou. O tom, čo sa nachádza pod podlahou zväčša len tušili. Postupným odkrývaním podlahy v svätyni, teda časti odkiaľ kňaz slúži sväté omše, dopĺňajú dôležité časti skladačky histórie gotického kostola v Okoličnom.
Oltár bol kedysi na inom mieste Presbytérium oddelili od ostatnej časti kostola, aby pri vykopávkach nerušili veriacich. Do práce sa pustili archeológovia v septembri, dnes možno povedať, že ich výskum je takmer na konci. Uplynulý týždeň bola v priestoroch starého kostola celoslovenská archeologická komisia, ktorá vyhodnocovala dosiaľ zistené nálezy.
Archeológovia ale nie sú jediní, kto pomáha odkrývať nepoznanú históriu, ruku k dielu priložili aj antropológovia a pridal sa aj stavebno-hostorický výskum. Ten sa zameriaval na zisťovanie jednotlivých stavebných etáp.
Keď odstraňovali podlahu vo svätyni, ktorá sa rokmi navrstvila na 80 centimetrovú hrúbku, dostali sa k pôvodnej podlahe tvorenej len maltovou mazaninou. Odhalili pri tom menzu, základy pôvodného oltára.
„Dôležité pre nás je jej umiestnenie v priestore. Nachádza sa inde ako dnešný oltár,“ povedal Tomaga.
Ten presunuli pravdepodobne preto, aby vo svätyni vytvorili viac miesta.
Vstup do podzemnej krypty sa nachádza len pár metrov od hlavného oltára približne v strede svätyne. Po skončení prác ju sprístupnia verejnosti. FOTO: ĽUBICA KUBIŠOVÁ Kryptu sprístupnia pre verejnosť Výskumníci zistili, že v celom priestore svätyne sa nachádza pohrebisko. Z cirkevných záznamov vedeli o existencii krypty rádu Františkánov, nemohli sa k nej ale dostať. Nachádza sa pritom len pár metrov od hlavného oltára približne v strede svätyne.
S archeológmi a antropológmi sa ju podarilo preskúmať a sprístupniť. Našli v nej pozostatky približne 50 rehoľníkov.
„Prax bola taká, že sa pochovávalo do schránok, odborne sa nazývajú pece,“ vysvetlil správca farnosti ukazujúc na osem zreteľných polkruhových otvorov v kamenej stene v krypte s nízkym oblým stropom.
Potom príslušníkov rádu pochovávali vo voľnom priestore, truhly ukladali na podlahu a následne na seba.
„Takto sa postupovalo približne v prvej polovici 18. storočia. V roku 1813 kryptu vytopila veľká povodeň, dostal sa do nej trištvrte metrový nános,“ pokračoval.
Vďaka nánosu sa podarilo zachovať pozostatky, ktoré sa v ňom zakonzervovali.
„Do budúcna plánujeme kryptu obnoviť tak, aby bola prístupná verejnosti,“ povedal Tomaga.
V útrobách krypty sme videli pozostatky takzvaných pecí, oblúkovitých otvorov do ktorých ukladali telesné pozostatky Františkánov. FOTO: ĽUBICA KUBIŠOVÁ Žena s čipkou, muž s medailónom Pod podlahou našli aj ďalšie hroby, vrátane detských. Prekvapivý bol ale objav dvoch kamenných hrobiek. Jednu našli pod kazateľnicou, pochovaná v nej bola asi tridsaťročná žena.
„Zdá sa, že pochádzala z vyšších vrstiev. Vnútro hrobky bolo omietnuté, mala kamennú klenbu a zachovala sa aj veľmi pekná kovová čipka z oblečenia.“
Totožnosť ženy sa ale nepodarilo zistiť.
„Nenašli sme ani len záznam o tom, že by tu vôbec mala byť hrobka,“ doplnil správca okoličianskej farnosti.
Druhú hrobku odhalili naľavo od hlavného oltára, našli v nej mužské pozostatky.
„V rukách držal zaujímavý medailón. V hrobe sa nachádzala aj keramika z 15. storočia. Nemusí to ale znamenať, že hrob je rovnako starý. Keramika sa do neho mohla dostať aj druhotne pri nejakých zásypoch,“ spresnil.
Nálezy vystavia vo farskom múzeu Kedy budú môcť z priestorov svätyne opäť slúžiť sväté omše si zatiaľ Jozef Tomaga netrúfa povedať. Práce si vyžadujú dôslednosť a postupnosť. Potom sa chcú pustiť do ďalších častí kostola.
Spoznať vzácnu a stále tajomnú históriu kostola a farnosti pomocou nedávnych nálezov bude môcť aj verejnosť. Časť z nich majú v rukách reštaurátori, niektoré už čakajú v depozite farského múzea. Práve v ňom chcú nálezy vystaviť.
Podlahy upravia do pôvodnej úrovne, ľudia budú môcť vidieť aj pôvodné základy oltára a sprístupnia aj františkánsku kryptu.
Kostol svätého Petra z Alkantray v Okoličnom v Liptovskom Mikuláši patrí k najstarším a najvzácnejším v regióne. Paradoxné je, že ho dosiaľ nepodrobili kompletnému archeologickému výskumu. FOTO: ĽUBICA KUBIŠOVÁ
