Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Ľudovít Štúr bol politik, básnik, novinár, jazykovedec aj poslanec

Tento rok si pripomíname dvesté výročie narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, politika, básnika, novinára, publicistu, jazykovedca, redaktora, poslanca uhorského smenu, pedagóga. Bol aj hlavným kodifikátorom spisovnej slovenčiny.

Podobizeň Ľudovíta Štúra.Podobizeň Ľudovíta Štúra. (Zdroj: WIKIPEDIA.SK)

Politickú, spoločenskú a národnú orientáciu Ľudovíta Štúra ovplyvnilo počas jeho štúdií v Halle v Nemecku filozofické dielo nemeckého učenca Georga Wilhelma Friedricha Hegla, najmä jeho učenie o vývine ducha, spoločnosti, pokroku a úlohe jednotlivca v nej.

Nevidel zavŕšenie dejinného vývoja v dejinách Nemcov, ale Slovanov. Veril v spoločenský pokrok a budúcnosť Slovanov, ich schopnosť poľudštiť svet a obohatiť ho o hodnoty ľudskej kultúry.

Riešil otázku Slovanov, čechoslovakizmus odmietol

Štúr prehodnotil učenie Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti, vtlačil jej tvorivý a dynamický rozmer. Riešil otázku Slovanov, ich vzájomný pomer a osobitné postavenie Slovákov v slovanskom svete.

Odmietol čechoslovakizmus, podľa neho jadro národa tvoria ľudové vrstvy, ktoré treba aktívne zapájať do politického a spoločenského života.

Poéziu pokladal 
za vrchol umenia

Ako básnik pokladal poéziu a básnictvo za vrchol umenia. V básnickej zbierke Spevy a piesne I. (1853) sa odzrkadlilo jeho sklamanie nad výsledkami revolúcie, ale aj nádej na zlepšenie pomerov.

Prvá časť básní je venovaná bratovi Karolovi, sú tam aj piesne a spevy bohatierske o Svätoplukovi a Matúšovi Čákovi z Trenčína. Druhá časť obsahuje osobnú lyriku, básne inšpirované rodným krajom, prírodou, ale aj bolesť nad stratou najbližších – brata, otca, Adely Ostrolúckej.

Slovanská poézia na obohatenie kultúry ľudstva

Jeho prekladateľské a zberateľské dielo je spojené s miestami podceňovanou slovanskou ľudovou poéziou, ktorú považuje za život a ducha národov.

Tvrdil, že slovanská poézia obohatí duchovnú kultúru ľudstva. Upozornil, že v dielach slovanských autorov cítiť túžbu Slovanov po sociálnej a národnej spravodlivosti, ich vrúcny vzťah k prírode a hlboký mravný a etický zmysel. Jeho práca O národných povestiach a piesňach plemien slovanských je toho dôkazom. Prácu venoval srbskému kniežaťu Michalovi Obrenovičovi, ktorý poskytol peniaze na vyzbrojenie slovenských dobrovoľníkov v revolúcii 1849-49. Vyšla v srbčine, ukrajinčine, slovinčine a v nemčine.

Snažil sa získať povolenie
na vydávanie novín

Ľudovít Štúr vedel, že aktivizácii slovenského národného života môžu poslúžiť hlavne slovenské noviny a časopisy, kde by sa mohli uverejňovať plány a idey uskutočnenia slovenskej veci, a tak ich prenášať do reálneho verejného a politického života.

Keďže svoje články uverejňoval v českých časopisoch a literárne prispieval do Tatranky profesora Juraja Palkoviča, rozhodol sa pokúsiť o vydanie povolenia na vydávanie Slovenských národných novín.

Jeho žiadosť posudzovala kráľovská rada, ktorá sa na pokyn Viedne mala vyjadriť o politickom a mravnom profile Ľudovíta Štúra ako redaktora budúcich novín. Vyjadril sa gróf Albert Zay z Uhrovca, ktorý bol poslancom uhorského snemu za Liberálnu stranu a podporovateľom pomaďarčovania Slovákov. Popri mravnej stránke Štúrovej osoby nenamietal nič, ale z politického hľadiska ho označil za najhorlivejšieho prívrženca slovenskej reči a národnosti.

Štúr požiadal o pomoc ministra vnútra F. A. Kolowrata, ktorý stál v opozícii proti maďarskej liberálnej šľachte, a preto uňho stanovisko grófa Zaya nezavážilo. Štúr sa obrátil priamo na panovníka vo Viedni v januári 1844.

Panovník Ferdinand V. rozhodol kladne 15. januára 1845. Štúr dostal písomné vyjadrenie o povolení z uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni 14. februára 1845. Konečne 15. júna 1845 vyšiel vytúžený: Ohlas o vychádzaní Slovenských národných novín a literárnej prílohy Orol tatranský.

Belopotocký zložil kauciu štyritisíc zlatých

Prvého augusta 1845 vyšlo prvé číslo novín. Na viacerých miestach sa konali oslavy. Na Javorine sa zišli vlastenci zo Slovenska a Moravy v znamení česko-slovenskej vzájomnosti.

Národovec, vydavateľ, kníhtlačiar, osvetový pracovník Gašpar Fejérpataky Belopotocký zložil kauciu 4-tisíc zlatých na ich vydávanie. Štúr informoval v Ohlase o vychádzaní Slovenských národných novín a literárnej prílohy Orol tatranský slovenskú verejnosť, že chce zobrazovať skutočný život poddaných roľníkov, remeselníkov, bezzemkov, inteligencie, písať rady, vychovávať k národnému povedomiu.

Napísal: „Hlavne ale bude nám záležať na prísnom prisluhovaní spravodlivosti, ... na rozkvete dobremajúcnosti v kra-jine, na zlepšení vyučovania ľudu, na jeho zmravňovaní...“

Zorganizoval sieť dopisovateľov a stálych redaktorov: Petra Kellnera-Hostinského, Bohuslava Nosáka-Nezabudo-va, Mórica Jureckého, Ľudovíta Dohnányho, Janka Štúra, študentov evanjelického lýcea Viliama Paulinyho, Janka Kučeru, Pavla Dobšinského. Redakcia bola v Štúrovom byte v Prešporku na prvom poschodí Fernolayovho domu na Panenskej 287.

Noviny mali 
viacero odporcov

Od leta 1845 do revolučnej jari 1848 bol hlavným redaktorom. Vďaka vysokej profesionálnej úrovni Štúra a jeho spolupracovníkov boli noviny najvýznamnejšie z vtedajších slovenských tlačových orgánov a stali sa vrcholom vtedajšieho slovenského novinárstva.

Mali viacero odporcov, takže Štúr sa musel boriť aj s týmito problémami. Slovenské národné noviny vychádzajú s väčšími aj menšími prestávkami dodnes. Je to dvojtýždenník, vydáva ho Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine. Šéfredaktorom je Maroš Smolec.

Spoliehať sa 
na podporu nedalo

V 30. rokoch 19. storočia si Štúr uvedomoval, že čeština, ako spisovný jazyk a idea československej národnej jednoty, nepovzbudzuje rozvoj národného života Slovákov, netvorí hrádzu proti maďarizácii, je prekážkou spolupráce s bernolákovcami, čím sa znemožňuje národná jednota.

Zdôrazňoval národnú svojbytnosť Slovákov, slovenčinu považoval za samostatný jazyk, vyzdvihoval vlastnú históriu, kultúru, spôsob života Slovákov, čím otváral možnosť formovania národnej jednoty a posilnenie národného povedomia.

Keď sa presvedčil, že slovenské národno-emancipačné snahy sa na rozdiel od maďarských nemôžu spoliehať na podporu a vôbec nie vodcovstvo šľachty, činnosť hnutia orientoval na občianske a národné prebudenie, spoločenskú aktivizáciu, duchovné a hmotné povznesenie mešťanov, remeselníkov, roľníkov a inteligencie.

Základy občianskej spoločnosti nahrádzal organizačnou činnosťou, výchovným pôsobením a drobnou prácou.

Aj nový spisovný jazyk
mal neprajníkov

Po dôkladnej príprave a konzultáciách s bernolákovcami, evanjelickou inteligenciou a návšteve rímskokatolíckeho kňaza, básnika a prekladateľa Jána Hollého, spolu s Michalom Miloslavom Hodžom a Jozefom Miloslavom Hurbanom uzákonili v júli roku 1843 na Hurbanovej evanjelickej fare v Hlbokom nový spisovný jazyk na základe stredoslovenských nárečí.

Ideové zdôvodnenie jazyka aj národnej svojbytnosti Slovákov podal v spise Náčerja slovenskuo, alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), jeho gramatický systém s fonetickým pravopisom zverejnil v spise Náuka reči slovenskej (1846).

Nový jazyk považoval za vhodný nástroj na povznesenie vzdelanosti a kultúrnej úrovne širokých vrstiev spoločnosti, za predpoklad vytvárania modernej slovenskej národnej, občianskej pospolitosti a politických snáh.

Nový spisovný jazyk mal u nás aj dosť neprajníkov. Niektorí učenci sa vyjadrovali, že predsa nebudú hovoriť a písať jazykom obyčajného ľudu, bačov.

Spisovný jazyk sa ale stal nástrojom proti silnejúcej maďarizácii.

Spolok Tatrín podporoval chudobných študentov

Národné hnutie bolo v tom čase zamerané na osvetu a ľudovýchovu, čo sa podarilo aj v činnosti celonárodného kultúrno – osvetového spolku Tatrín, ktorý slovenskí vzdelanci založili 26. – 28. augusta 1844 na Hodžovej evanjelickej fare v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Knihy, ktoré oficiálne nepovolený spolok Tatrín vydával, sa stali základom slovenskej spisovnej reči a slovenskej kultúry. Spolok finančne podporoval chudobných slovenských študentov, študujúcich doma, i v zahraničí.

Od roku 1844 do roku 1848 bol Štúr predsedom spolku, v predsedníctve boli Hurban, Hodža, Belopotocký, lekár Jonáš Bohumil Guoth a evanjelický kňaz Ctiboh Zoch. V roku 1848 vypukla revolúcia, na ktorej sa podieľali a zúčastnili aj oni, tak sa rozhodli, že činnosť spolku načas utlmia, a keď nastanú lepšie podmienky, jeho činnosť obnovia.

Presadzoval slovenský program a reformy

Ľudovít Štúr sa stal 30. októbra 1847 poslancom stavovského uhorského snemu za mesto Zvolen. K poslaneckému postu mu pomohol Mikuláš Ostrolúcky, majiteľ panstva Ostrá Lúka a sudca kráľovskej tabule v Pešti.

Bol otcom Adely Ostrolúckej, ktorá bola veľkou láskou Štúra, sen o manželstve sa ale nenaplnil, pretože Adela predčasne zomrela na týfus 18. marca 1853.

V sneme Štúr presadzoval slovenský program a hospodárske a sociálne reformy. S predstaviteľom maďarského národného hnutia Lajosom Kossuthom sa zhodli v hospodárskej a sociálnej oblasti, nie však v politickej. Zvolenčania si Štúra vážili pre jeho nezištnosť. V sneme vystúpil prvýkrát 17. novembra 1847.

Vyhlásili Žiadosti slovenského národa

Na Hodžovej evanjelickej fare v Liptovskom Sv. Mikuláši sa stretli slovenskí vlastenci 10. mája 1848, aby vypracovali a vyhlásili prvý politický a kultúrny program Slovákov Žiadosti slovenského národa. Štúr zhromaždeniu predsedal.

Program obsahoval 14 bodov, medzi najzákladnejšie pat-ria: žiadosť slovenského Okolia v rámci Uhorska, osobitný slovenský snem v rámci uhorského snemu, sloboda slova, tlače, zhromažďovania, spolčovania, petičná sloboda, slovenská zástava, hymna, štátny znak, slovenské vojsko a polícia, slovenské školy, pôda, na ktorej pracujú roľníci, má byť ich majetkom, oslobodenie od urbárskych povinností, prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia, tieto požiadavky by mali platiť aj pre obyvateľov Haliče.

Na Štúra, Hodžu 
a Hurbana vydali zatykač

Žiadosti prečítal hybský richtár Ľudovít Klein v ondrašovských kúpeľoch, lebo sa báli represálií, ak by odzneli z balkóna župného domu. Z Hodžovej fary išli pešo do Ondrašovej ulicou, ktorá teraz nesie Štúrovo meno. Uhorská vláda po obdržaní a prečítaní Žiadostí vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí ušli pred zatknutím a v hornom Uhorsku vyhlásila stanné právo. Štúrovi sa podarilo ujsť do Prahy, kde sa konal 2. a 3. júna roku 1848 Slovanský zjazd. Tu predniesol reč o potrebe zorganizovať ozbrojené povstanie.

V auguste 1848 zorganizoval vo Viedni dobrovoľnícky zbor a aktívne sa zúčastnil bojov v revolúcii. Súhlasil so spojenectvom s Viedňou proti maďarskému odboju za splnenie Žiadostí.

Po potlačení revolúcie bol sklamaný z podrazu Viedne. Nesplnili ani jednu požiadavku zo Žiadostí, okrem možnosti zakladania nižších slovenských ľudových škôl, ale za vlastné financie.

Staral sa 
o švagrinú a jej deti

V roku 1850 žil v Uhrovci a v rokoch 1851-1855 v Modre, kde sa staral o sedem sirôt a švagrinú, manželku nebohého brata Karola. V januári roku 1856 sa smrteľne zranil na poľovačke a 12. januára 1856 zomrel na následky zranenia. Pochovali ho v Modre, jeho pohreb sa stal manifestáciou jednoty slovenského národa.

Známe sú Štúrove slová: „My chytili sme sa do služieb ducha a prejsť musíme cestu života tŕnistú.“ Vo svojom 41-ročnom plodnom živote to naplnil vrchovato.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Svalovice sa netreba obávať
  6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  7. Study program MANAGEMENT in English language
  8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 403
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 745
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 150
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 034
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 614
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 587
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 499
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 804

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
  2. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
  3. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  4. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  6. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  8. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 22 243
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 145
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 917
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 669
  5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 343
  6. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 952
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 835
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


7 h
Ilustračné foto.

Týmto dopravným úsekom by sa vodiči najradšej vyhli.


a 3 ďalší 10 h
Ružomberská brankárska jednotka, v žltom, Ivan Krajčírik bude svojmu tímu v úvode jarnej časti chýbať.

V piatok, vo svojej predposlednej zápasovej próbe pred štartom futbalovej jari, Ružomberok remizoval s poľským tímom Zaglebie Sosnowiec na jeho štadióne 3:3.


Ján Svrček 14 h
Akadémia ozbrojených síl v Demänovej.

Akadémia Ozbrojených síl (AOS) M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši plánuje v budúcom akademickom roku prijať 157 študentov. Termín uzávierky prihlášok je do 28. februára.


TASR 14 h

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
  2. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
  3. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
  4. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  6. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  8. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 22 243
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 145
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 917
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 669
  5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 343
  6. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 952
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 835
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu