LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Minulý rok v máji, keď hladina Belej po intenzívnych dažďoch stúpla, voda poškodila ochrannú hrádzu na niekoľkých miestach. Mesto preto vtedy vyhlásilo tretí povodňový stupeň a mobilizovalo všetky bezpečnostné zložky.
Voda na sútoku s Váhom odmyla kus hrádze, na mieste bývalého škvarového futbalového ihriska začala premokať a veľký kus zeme aj s prístupovou cestou odniesla aj pri cvičisku kynológov.
Voda v Belej má veľkú energiu
Belá je jediná horská rieka na Slovensku a množstvo vody v nej závisí od dažďových a snehových zrážok hlavne v dolinách v Západných a Vysokých Tatrách.
Značné prevýšenie toku spôsobuje, že voda má veľkú energiu, preto dochádza k erózii na jej dne aj na svahoch. Súčasne je rieka veľmi štrkonosná a často mení riečisko. Koryto silný prúd horskej rieky postupom času už vyhĺbil natoľko, že voda aj ovplyvnila funkciu stavby.
Miroslav Bodík z Liptovského Hrádku na mestské internetové fórum napísal, že hrádza bola v dobe, v ktorej vznikla, vybudovaná veľmi kvalitne. Stavali ju na sklonku tridsiatych rokov minulého storočia z lomového kameňa, ktorý zväzovali drôteným pletivom.
Ako dieťa si ešte pamätá, keď bolo konštrukciu kamennej stavby vidieť, nezakrývala ju vtedy tráva.
Ďalej dodal, že v tom čase tiekla rieka o 2 až 3 metre vyššie ako v súčasnosti. Belá sa svojou silou do podložia doslova zarezala.
„Na kopanej studni pri dome mojich prastarých rodičov oproti Vitálišovej vile na Hradnej ulici som pomerne presne spozoroval, že hladina Belej za 100 rokov poklesla asi o päť metrov, čo sa prejavilo aj na hladine podzemnej vody,“ vysvetlil.
Hrádza ostala vo vzduchu
Hrádočan dodal, že časom, hoci bolo vodohospodárske dielo kvalitné, sa rieka dostala pod pätu hrádze, teda pod stavbu a dnes je na mnohých miestach takpovediac vo vzduchu. To znamená, že nie je ako v minulosti pevne spojená s podložím. Minulý rok ju preto veľká voda Belej na niekoľkých miestach poškodila.
Nebezpečný je ale podľa M. Bodíka fakt, že voda nebola taká veľká ako po minulé roky. „Poškodená ochranná hrádza je preto veľkým nebezpečenstvom, voda môže hrádzu strhnúť kedykoľvek, stačí, že sa prudko oteplí a ešte bude aj pršať. Môže k tomu dôjsť hocikedy aj v priebehu leta,“ dodal.
Nespokojný Hrádočan nebol ale na internetovom fóre mesta jediný, kto upozorňoval na stav ochrannej hrádze. Obavy aj ďalších ľudí boli namierené hlavne na kompetentných, teda na správcu diela a samosprávu. Nepáčilo sa im predovšetkým to, že približne rok od povodne sa okrem drobných opráv tým nikto vážnejšie nezaoberal.
M. Bodík preto vyzval listom primátora mesta Branislava Trégera, aby bezodkladne zabezpečil všetky kroky voči majiteľovi hrádze, teda Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP), ktoré zamedzia vybreženiu Belej.
Mesto sa domáhalo rekonštrukcie
Po minuloročnej skúsenosti, keď na rieke vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity, sa samospráva domáhala rekonštrukcie ochrannej hrádze. Vodohospodári potom opravili časť odmytého úseku na sútoku.
Primátor B. Tréger na základe upozornení obyvateľov požiadal správcu toku, aby urobil odbornú obhliadku celej hrádze. „Momentálne čakáme na stanovisko projektanta, ktorý stav diela vyhodnotí a rozhodne, aký spôsob bude na opravu kamennej hrádze najvhodnejší. Toto preventívne opatrenie treba dokončiť skôr, ako bude pri ďalšej povodni neskoro,“ dodal primátor Liptovského Hrádku s tým, že správca bude pravdepodobne musieť urobiť aj zásah do koryta.
Problém na rieke spôsobujú nánosy, ktoré prináša silný prúd na jar alebo počas intenzívnejších dažďov. „V niektorých miesta sa hromadia konáre, kusy dreva či korene, ktoré postupne vytvoria hať. Tá zachytáva ďalší materiál a ľahko môže dôjsť k vybreženiu,“ dodal B. Tréger.
Oprava bude veľmi nákladná
Hovorca SVP Ľuboš Krno konštatoval, že ľavostranná hrádza, ktorá chráni Liptovský Hrádok aj Dovalovo, nie je poškodená. V roku 2014 po povodni voda poškodila ľavú stranu ochrannej hrádze na sútoku s Váhom.
„Vo zvyšnom úseku vznikli na ľavej strane toku štyri lokálne nátrže, upozorňujem ale, že nie na ochrannej hrádzi. V rámci sanačných povodňových prác v roku 2014 SVP investoval približne 220-tisíc eur.
Momentálne evidujeme ešte tri nátrže na ľavej strane toku, teda bližšie k mestu, a dve sú na pravej strane v pásme lesa,“ vysvetlil hovorca. V rámci povodňových prehliadok, ktoré pracovníci SVP nedávno urobili, komisia skonštatovala, že svahy toku sú poškodené a musia sa sanovať.
Práce sú ale finančne veľmi náročné, a preto môže podnik problém riešiť buď len vlastnými opravami, alebo formou zabezpečovacích povodňových prác.
Poškodenia budú monitorovať
SVP má vo svojej územnej pôsobnosti 213 intravilánov obcí, asi 7 500 kilometrov brehov tokov a približne 2 000 tokov.
Hovorca dodal, že nie je preto možné pri limitovanom rozpočte na opravy a údržbu vyhovieť v jednom roku všetkým.
V prípade Belej budú vodohospodári naďalej venovať zvýšenú pozornosť monitorovaniu akútnych nátrží.
„Správa povodia horného Váhu Ružomberok bude v rámci svojich finančných a časových možností postupovať tak, aby opravu tohto vodného toku realizovala objektívne podľa skutočných priorít potenciálneho ohrozenia nehnuteľností v daných územiach,“ uzavrel Ľuboš Krno.
