LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Taliansko, Nemecko, Fínsko a všetky ostatné európske štáty, ale aj Japonsko, Izrael či Rusko, to sú krajiny, kde mladý Mikulášan pracoval na projektoch súvisiacich s tancom, alebo kde tancoval.
Dvadsaťtriročný muž sa už roky živí tancom, hoci ako malý, keď tancoval vo folklórnom súbore Ďumbier, o profesionálnej dráhe tanečníka ani nesníval. V puberte tanec dokonca odmietal. Napriek tomu šiel v čase dňa otvorených dverí pozrieť do banskobystrického konzervatória a vtedy sa rozhodol.
„Stretol som tam profesora, ktorý vo mne videl tanečný potenciál. Prehovoril nielen rodičov, ale aj mňa, a tak som na strednú školu šiel k nemu,“ potvrdil Rado, ktorý vyrastal na mikulášskych Podbrezinách. Odvtedy je jeho svetom tanec.
„Už keď sa ráno zobudím, myslím na tanec, na rôzne projekty súvisiace s tancom. Už od rána mi myseľ ide smerom tanca.“
Keďže nielen tancom môže byť človek živý, Rado sa nerozpakoval fyzicky pracovať. Napríklad v Liptovskom Hrádku robil vodiča, momentálne varí v jednej reštaurácii v Bratislave a popri tom tancuje. Lepšie povedané – tancuje a popri tom varí. Tanec je totiž jeho najvyššou prioritou.
Čo to znamená, že tanec je vaším životným štýlom?
– Aktívne pracujem ako tanečník – interpret, robil som na rôznych tanečných projektoch v zahraničí aj na Slovensku. Vytváram choreografie a iné pohybové spolupráce pre väčšie či menšie tanečné skupiny. V rámci hrania predstavení či učenia to bola kompletne celá Európa, plus Izrael, Rusko, ale napríklad aj Japonsko.
Momentálne aktívnejšie pôsobím ako tanečník v tanečnej skupine Lenky Vagnerovej v Prahe. Súčasne vytváram choreografie pre začínajúce, amatérske či profesionálne divadlá. Práve v tých prvých dvoch je úžasné nadšenie pre tanec, no treba v nich za menej peňazí vytvoriť poctivé dielo.
Čomu sa venujete tento rok?
– Po minuloročných siedmich mesiacoch v Helsinkách mám tento rok ľahší, tak som sa vrátil do Liptova. Spolupracujem na podobnom projekte v Liptovskom Hrádku. Pred časom vytvorila Eva Ohraďanová s priateľkami Liptovské divadlo tanca, no dlho váhali s jeho prvou aktivitou. Pred časom ma napokon oslovili s možnosťou spolupráce a v sú-časnosti tvorím pre túto inštitúciu pilotný projekt s názvom Prach. Premiéra bude koncom mája, názov sa môže ešte modulovať. Životný štýl tanečníka pre mňa znamená nebrať tanec a choreografiu ako prácu.
Čo zahŕňa príprava projektu?
– Robím v troch niekoľkodenných etapách, denne štyri až osem hodín so skupinou desiatich tanečníkov z hrádockého súkromného tanečného konzervatória. Nie však so všetkými, ale len s tými, ktorí prešli výberovým kolom. Týmto projektom sa im snažíme vytvoriť priestor divadelnej praxe. Sú to prví študenti na Slovensku, pre ktorých sa priamo vytvára celovečerné tanečné predstavenie. V podstate je to vklad do ďalšej generácie.
VIAC FOTOGRAFIÍ Z NÁCVIKU V LIPTOVSKOM RÁDKU NÁJDETE TU.
Aký konkrétny vklad?
– Chceme im ukázať, že tanec má nielen cvičný charakter v škole s telom, ale má aj divadelnú stránku, kde sa môžu ako osobnosti rozvíjať. Zároveň majú možnosť spolupracovať s profesionálnym tímom tvorcov, keďže sme do projektu prizvali ďalších zaujímavých ľudí. Pribudol napríklad dramaturg Peter Maťo z Bratislavy.
Vizuál predstavenia, ale i celého divadla majú na starosti Lukáš Matejka a Paľo Soukal spolu so študentmi z banskobystrickej Akadémie umení, ktorí v rámci svojho štúdia vytvárajú digitálne efekty predstavenia. Dôležitým partnerom divadla je mesto Liptovský Hrádok, ktoré nám poskytlo priestory javiska v kultúrnom dome na tvorbu a premiéru predstavenia. Osobne to veľmi oceňujem.
Niekedy sa ani vo veľkých mestách nedostáva umelcom takáto podpora. Ak všetko pôjde ako má, bude naše predstavenie prvé tohto druhu na Slovensku a ja ako Lipták som hrdý, že vznikne práve v Liptove.
Akí sú liptovskí tanečníci?
– Veľmi iniciatívni a oddaní robote, srdeční. Nie je to len v tom, že si prídu zatancovať, ale vedia, čo chcú, idú si za svojím cieľom, majú v sebe zdravú hravosť.
Pracovať s nimi je pre mňa výzvou. Sú veľmi dobre pohybovo-tanečne pripravení, ale v projekte ide o ďalšiu úroveň – o koncentráciu a umeleckú hodnotu.
Ako sa vám s nimi pracuje?
– S Liptákmi sa výborne tancuje, zároveň každý z nich je trochu iný. Každý z nich začína tvoriť, prebúdzať sa, a profilujú sa do jedinečných osobností. To je pre mňa veľké plus, že môžem robiť s ľuďmi, ktorí začínajú pracovať osobnejšie, dávajú do predstavenia osobný vklad. Na druhej strane mám v projekte svoju presnú predstavu, pretože ani nemám inú možnosť.
Hľadáte spolu s nimi možnosti, aby bol výsledok čo najlepší?
– Pre krátkosť času nemám priestor na hľadanie pohybov spolu s tanečníkmi. Na to by som potreboval tanečníkov lepšie poznať a mať na nich niekoľko mesiacov. Máme však len tri-štyri týždne divokej práce vždy štyri hodiny denne po ich vyučovaní, takže je to aj pre nich náročné. Do predstavenia dávam ideu a pohybový materiál, ale som otvorený novým nápadom a myšlienkam, ktoré tanečníci prinášajú. Študenti prinášajú vlastné veci, ja ich schvaľujem, tiež zastrešujem celý projekt aj režijne.
Možno povedať, že projekt Liptovského divadla tanca je jedinečný?
– Na Slovensku istým spôsobom áno. Je to mladý smer a umelecké školy a kultúrne centrá vo väčších mestách ho podporujú. Často však mnohí ani netušia, čo je súčasný tanec. V Liptove sa snažíme nájsť jednoduchšiu formu, ktorá priblíži divákovi práve súčasný tanec.
Spojili sme tanečné predstavenie na javisku s vizuálnou prezentáciou, ktorú má na starosti tím z Banskej Bystrice. Takto dostal náš liptovský projekt iný, nový rozmer. Navyše, spojenie má aj ďalší efekt – mnohí ľudia z Liptova, Banskej Bystrice a Bratislavy sa spojili pre dobrú vec. Projekt je výnimočný aj tým, že v ňom využijeme nové médiá a nové vizuálne efekty s fyzickým divadlom. Nie je to teda bežné divadlo. Z tohto pohľadu je náš projekt naozaj jedinečný.
Akú budúcnosť Liptovského divadla tanca vidíte?
– V Liptove máme fakt takmer všetko – od všetkých športov cez zaujímavosti, atrakcie, jaskyne, pantomímu, folklórne súbory a iné. Nemáme niečo, čo by sa venovalo novej umeleckej ideológii. Toto divadlo je jedným z prvých impulzov, ktorý do liptovského regiónu pritiahne ďalších umelcov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Momentálne práve v zahraničí je tendencia, nová silná vlna v tom, že všetci chcú tvoriť a zdieľať vytvorené diela a vzdelávať mladých, ale nemajú kde.
Azda vytvoríme priestory, kde je možnosť tvoriť, kde možno pozývať a ukázať aj naše slovenské umenie. Týmto divadlom chceme povedať – áno, dá sa to urobiť a verím, že divadlo bude aktívne žiť a že sa aj ja budem podieľať na jeho aktivitách.
