Streda, 13. december, 2017 | Meniny má Lucia
Pridajte si svoje mesto

Storočné obrazy človečenstva, ktoré sa neskrčilo pod ťarchou biedy

Monografia z pera 
poprednej etnografky 
zachraňuje to, čo každým dňom strácame. Sú to časti našich dejín. V spomienkach, fotografiách a zvykoch zachytáva 
storočie života Liptova a jeho obyvateľov.

Z obálky knihy hľadí bača, stelesňuje múdrosť a hrdosť zároveň.(Zdroj: OBÁLKA KNIHY LIPTOV V ĽUDOVEJ KULTÚRE)

Veľká publikácia s bohatým a kvalitným obrazovým fotomateriálom s názvom Liptov v ľudovej kultúre by nemala chýbať v knižnici žiadneho Liptáka, ktorý chce poznať život nie tak dávny, ale dnešnej generácii možno už ťažko uveriteľný. Je výsledkom celoživotného výskumu Ivety Zuskinovej, známej etnografky a znalkyne liptovského kultúrneho bohatstva.

Kniha je obdivuhodná nielen obsahom a fotografiami, ale je stelesnením úcty k ľuďom, ktorých život opisuje od kolísky po hrob.

Nevyhýba sa ani citlivým témam, ako sú vysťahovalectvo, chudoba, usídľovanie Rómov v Liptove, či fungovanie hostincov pri cestách.

Majetok mohol rásť, 
pýcha nie

Aj sama autorka hovorí, že sa často stretáva so zvláštnym paradoxom. Liptov je hornatý kraj, ľudí trápila chudoba a dnes starých Liptákov ľudia niekedy považujú za zaostalých.

„Vôbec to neboli chudáci ani nič podobné. Samozrejme, mali ťažký život, ale ten ich posilnil. Bačovia boli hrdí ľudia, gazdovia či remeselníci boli na vysokej úrovni. Majetok a majetnosť ich neviedli k namyslenosti či pyšnosti. Viedli ich k väčšej starostlivosti o gazdovstvo,“ povedala etnografka, ktorá vydala už množstvo kníh s ľudovou tematikou.

Nemým, no výrazným dôkazom je aj storočná fotografia muža na obálke knihy. Zachytáva baču Jána Špendela zo Štrby. Volali ho gavalier. Okrem toho, že pre pracovitosť a šikovnosť požíval úctu, poznali ho aj ako liečiteľa. Z tváre mu čítať silnú osobnosť, múdrosť a tvrdosť zároveň.

Dejiny dopĺňajú príbehy dedinčanov

Iveta Zuskinová sa v knihe Liptov v ľudovej kultúre zamerala na obdobie sto rokov od 1850 do 1950. Zachytáva región ešte pred tým, ako jeho naj-úrodnejšie a najkultúrnejšie časti zaplavilo veľké jazero.

Obraz o tom, ako Liptáci bývali, čím sa živili, ako sa odievali a čomu verili, poskladala z množstva spomienok, archívnych materiálov a kroník z obcí naprieč celým regiónom v jeho pôvodnej rozlohe od Stankovian po Štrbu, od Liptovskej Lúžnej po Veľké Borové.

Kniha nie je len učebnica dejín, ale vďaka silným príbehom drobných dedinčanov aj obrazom človečenstva, ktoré sa neskrčilo pod ťarchou biedy.

Život Liptákov približuje aj skrz príbeh Mateja Blahúta z Liptovskej Kokavy, ktorého poslali na front do Talianska. Chlapec mal zlú predtuchu, že sa z vojny nevráti, vystrojil sa a nechal odfotografovať. Domov poslal list so slovami: „Posielam ešte týchto päť obráštekov, aspoň to budete mať, ak by som sa už nikdy neprinavrátil.“ Matejova predtucha bola pravdivá. Jeho posledné fotografie sú súčasťou knihy a dokresľujú ťažké osudy vtedajších ľudí.

Príbeh pani Jurášovej zo Žiaru zas pripomína zápletku ľúbostnej knihy a hoci sa nevydala, ale ako sama povedala, oženila, prežila tvrdý, ale šťastný život po boku milovaného muža.

Úsmevné sú zase príhody drevorubačov z Hubovej, ktorí cestovali za lepším životom až za veľkú mláku. Čokoľvek sa mohlo počas dlhej cesty stať, sekery nikdy nepustili z rúk. Trpké sú zas zápisky mamky Jurkovičovej zo Sokolčov, ktorá spomína na časy pri múre v Pešti. Liptovským murárom chodili pomáhať aj dievčatá, miešali maltu, osievali piesok.

Dosiaľ nezverejnené fotografie dreveníc

Kvalite knihy pridávajú aj úvodné fotografie jednotlivých kapitol, ktoré majú tiež svoj vlastný príbeh. Hoci sa môžu zdať na pohľad známe, vznikli za pozoruhodných okolností. Ich autorom je fotograf Jozef Doležal. Etnograf Peter Švorc, ktorý neskôr pôsobil ako riaditeľ Podtatranského múzea, ho zaviedol v 50. rokoch minulého storočia do liptovských dedín. Obyvatelia boli ochotní sa obliecť do ľudových odevov a predviesť pred fotoaparátom tradičný život.

Veľkou pomocou boli aj rodinné fotografie, pomohli múzeá, obce. Zvláštnou kapitolou je chýrne liptovské murárstvo a staviteľstvo. Väčšinu obrazov ulíc lemovaných drevenicami by sme už v liptovských dedinách hľadali márne. Kvalitné fotografie sa zachovali vďaka výskumu študentov architektúry spred desiatok rokov. Kniha zvečňuje tvár liptovských dedín vďaka ústretovosti katedry architektúry, ktorá povolila zverejnenie vlastných archívnych materiálov.

Čitatelia môžu podrobne študovať, ako vyzerali typické štvordomy v Hubovej, plazové domy v Liptovských Matiašovciach, drevenice v Liptovských Revúcach, Likavke či Pribyline. Hybe a Východnú či Vavrišovo zas preslávili murované domy, inšpiráciu na ich stavbu nabrali murári v Budapešti.

Nevšedné sú aj opisy liptovských krojov. Autorke symbolicky sekunduje Andrej Hlinka, ktorý ešte ako sliačanský farár zapisoval vzhľad krojov. Aj jeho slová sú súčasťou knihy.

Odkladajte dokumenty 
po predkoch

Pri knihách, ktoré sa obsahom zameriavajú na mapovanie regiónu je bežné, že sa na jeho tvorbe podieľa celý kolektív autorov. Aj v tom je nová kniha Ivety Zuskinovej iná, pretože texty o každej zložke života Liptákov tvorila sama.

Z kapitol o odievaní, remeslách, zvykoch, salašoch, bývaní, cítiť štýl jedného autora, ktorý strávil roky v rozhovoroch, skúmaní, zakresľovaní a zbieraní. Okrem oficiálnych inštitúcií sa práca etnológa nezaobíde bez svedectiev ľudí, rodinných fotografií, listov, zápisníkov, zošitov – hoci aj zo školy alebo s receptami.

„Je veľká chyba, že keď starí ľudia odídu z tohto sveta, nevážime si ich dedičstvo. Súčasníci všetko väčšinou spália. Zničia dokumenty, ktoré ich predkovia opatrovali celý život. Pritom je dnes jednoduché si tieto materiály naskenovať.“

Zdôraznila, že každá rodina by mala mať svoju vlastnú kroniku, vďaka ktorej bude poznať a vedieť, kto boli ich predkovia.

Kniha vyšla v náklade 2000 kusov, jej vydanie podporilo ministerstvo kultúry.

Vydalo ju občianske združenie Spoločnosť priateľov liptovskej dediny, ktoré je aj zriaďovateľom špecializovaného Ovčiarskeho múzea a cez jeho internetovú stránku si možno knihu o Liptove zaobstarať. Zaobstarať sa dá ešte stále cez internetovú stránku múzea, v liptovskomikulášskom informačnom centre alebo v dvoch kníhkupectvách v centre mesta.


  1. Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra Video 1 861
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex 288
  5. Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí 177
  6. Takmer 600 rokov na tom istom mieste 132
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 129
  8. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 122
  9. Mikuláš je značka, ktorú nevyužívame naplno 102
  10. Slovensko spieva koledy 63

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra

Stredisko Jasná je bez elektriky a padajú tam stromy. Problémy mali aj v Liptovskej Lúžnej.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex

Nový obchodný dom s názvom Retail park Liptovský Mikuláš otvoria v lete.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Blízke regióny

V okolí Žiliny opäť vyčíňal vietor. Vrátna dolina je neprejazdná

Popadané stromy na severe krajiny odtrhli od elektriny ďalšie tisícky domácnosti.

Na cestu pri Oravskej priehrade spadol kus hory

Cestu medzi Tvrdošínom a Námestovom od večera sprejazdňujú hasiči a pilčíci. Budú tam ešte minimálne tri hodiny.

Cesta medzi Tvrdošínom a Námestovom je pre silný vietor zatvorená

Stromy pri Oravskej priehrade padajú ako zápalky. Pre bezpečnosť polícia tadiaľ autá nepúšťa. Dopravu odkláňa na Bobrov, poľskú Veľkú Lipnicu a Jablonku do Trstenej.

Bez prúdu zostanú stovky Oravcov celú noc

Rozsiahly výpadok elektriny na hornej Orave pretrváva. Niektoré obce môžu byť bez prúdu ešte minimálne do zajtrajšieho rána.

Vietor láme stromy, bez elektriny sú stovky domácností

Niekde nejde elektrina pre potrhané vedenia už viac ako dvanásť hodín. V noci nánosy naviateho snehu zablokovali viaceré oravské cesty.

Všetky správy

Raši: Pre EEI nie som župan. Treba s ňou skončiť

Z ničoho sa urobila megakauza, sťažoval sa košický primátor.

Faktúra za Kiskove lety stojí na vode

Premiér Robert Fico sa už takmer mesiac vyhráža tým, že pošle Andrejovi Kiskovi faktúru na takmer milión eur za lety do Popradu.

Doteraz sme nedávali ani jeden kameň, reagujú v Smere na Ficov výrok

Ak nám niekto bude nadávať do červených kmérov, budeme ho žalovať, vysvetľuje poslanec Dušan Jarjabek, ako pochopil svojho straníckeho šéfa.

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.