Nedeľa, 28. november, 2021 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Priehrada zmenila nielen krajinu, ale aj osudy ľudí zo zatopených obcí

Vodné dielo Liptovská Mara spustili do prevádzky v roku 1975. Okrem výroby elektrickej energie už štyridsať rokov slúži aj ako protipovodňová ochrana. Priehrada okrem krajiny zmenila aj osudy ľudí.

Vladimír Margetaj je jedným z pamätníkov vzniku Liptovskej Mary.Vladimír Margetaj je jedným z pamätníkov vzniku Liptovskej Mary. (Zdroj: MAREK JURIŠ)

Vodné dielo Liptovská Mara spustili do prevádzky v roku 1975. Okrem výroby elektrickej energie už štyrid-sať rokov slúži aj ako protipovodňová ochrana. Priehrada okrem krajiny zmenila aj osudy ľudí.

LIPTOVSKÁ MARA. Koncom päťdesiatych rokov prinieslo plánovanie výstavby veľkej priehrady na Váhu dve teoretické možnosti s vhodným geologickým zložením. Najlepšie terénne podmienky mala Strečianska úžina. Nové vodné dielo by však pochovalo nielen obce, ale aj mestá Vrútky a Martin. Konečná voľba preto padla na druhú alternatívu, dnešnú Liptovskú Maru.

Výstavba vodného diela Liptovská Mara sa začala koncom roku 1964 a viac ako štyritisíc obyvateľov žijúcich v 732 rodinných domoch z trinástich zaplavených obcí museli opustiť svoj domov.

Na tlačovej konferencii v Ružomberku pred niekoľkými rokmi bývalý predseda HZDS a dvojnásobný kontroverzný slovenský premiér Vladimír Mečiar povedal, že na stavbe vodného diela pracoval ešte ako zväzák.

Mal dvadsaťdva, opustil dom v Dechtároch

Pod hladinou novej priehrady ostali obce Čemice, Demčín, Liptovská Mara, stará Liptovská Sielnica, Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a Liptovský Trnovec zatopilo len čiastočne. Nedotknutý ostal Prosiek, ale zanikli jeho osady Nižný a Vyšný Zádiel. Ľudia zo zatopených obcí začali nový život v nových podmienkach. Pre niektorých to nebolo ľahké, ale museli sa prispôsobiť. Najmä pre starších ľudí to bola ťažká rana. Vladimír Margetaj mal dvadsaťdva rokov, keď musel opustiť rodný dom v Nižných Dechtároch.

„Otec v ňom býval spolu s bratom a ako náhradu dostali od štátu 70-tisíc korún. Peniaze si rozdelili napoly, nebolo to málo, otcov brat si kúpil byt v Demänovej. My s otcom sme chceli najprv odísť do Martina a zvažovali sme aj Ružomberok,“ zaspomínal V. Margetaj.

Tehly, škridlu aj krovy brali chlapi z Oravy

Potom sa ale rozhodli, že si postavia dom. Peniaze síce na byt stačili, ale na dom to bolo málo, na stavbu potrebovali asi 80-tisíc. Nakoniec si aj tak kúpili pozemok v Demänovej. Pokým s otcom stavali, bývali ešte v Dechtároch.

Rodičovský dom napokon otec s bratom rozobrali. Keď ľudia dostali náhradu od štátu, potom si mohli svoj dom od Váhostavu opäť odkúpiť. Rozobrali ho a materiál buď použili na vlastnú stavbu, alebo predali. Tehly, škridlu aj krovy brali hlavne chlapi z Oravy. Po dome ostala len pivnica. Dnes V. Margetaj s úsmevom hovorí, že má stále na predaj krásny pozemok aj s hotovými základmi, má len drobný problém, že je pod vodou.

„Bol to krásny kút Liptova a tá rybačka, aká tam bola... Starým ľudom sa odtiaľ veľmi nechcelo, nebolo to pre nich ľahké, mnohí plakali, keď odchádzali, chceli mať už na dôchodku pokoj a museli začínať odznova,“ zaspomínal náruživý rybár a dodal, že si pamätá aj na záplavy, keď sa Váh pravidelne na jar rozvodňoval a menil koryto.

Z dedín ostala len mesačná krajina

Dnes už sedemdesiatročný dôchodca povedal, že Dechtáre mali aj svojho posledného mohykána. Volal sa Šlávka, z pivnice svojho domu si vystrčil kovovú rúru, ktorá slúžila ako komín a urobil si aj provizórnu strechu. Býval tam až do poslednej chvíle, pokým ho voda definitívne nevyhnala.

V. Margetaj dodal, že z dedín pred dokončením priehrady ostala len mesačná krajina. Ťažké mechanizmy odvážali ornicu do poslednej chvíle, ešte aj potom, čo priehradu začali napĺňať.

O výstavbe vodného diela Liptovská Mara definitívne rozhodla vláda ČSSR uznesením zo dňa 16. augusta 1961. Stavba si vyžiadala aj prekládku infraštruktúry.

Okrem ciest premiestnili aj dvojkoľajovú elektrifikovanú trať medzi Liptovským Mikulášom a Liptovskou Teplou. V údolí Váhu pre ňu museli projektanti nájsť novú, sedemnásťkilometrovú trasu. Navždy tak z mapy železničnej siete Slovenska zmizli zastávky Vlašky, Parížovce a Liptovský Trnovec, ktoré sa nachádzali na pôvodnej trati.

Najprv nebola v plánoch nádrž pri Bešeňovej

Stavebná uzávera v zátopových obciach platila už od roku 1951. Prvé výkopové práce sa začali robiť až po sedemnástich rokoch. Pôvodný projekt počítal s menšími výkonmi a súčasťou priehrady nemala byť dokonca ani vyrovnávacia nádrž pri Bešeňovej.

Neskôr sa koncepcia menila a vybudovali aj prečerpávaciu elektráreň a vyrovnávaciu nádrž a výkon priehrady sa zdvojnásobil. O konečnom technickom riešení vodného diela rozhodli predovšetkým narastajúce energetické potreby v republike.

Koryto Váhu pod Úložiskom prehradila sypaná hrádza s hlinitým tesnením nad obcami Vlachy a Vlašky. Dlhá je približne tisícsto metrov a od dna Váhu dosahuje výšku 45 metrov. Koruna hrádze je vo výške 568 metrov nad morom. Maximálnu výšku hladiny určila zátopová oblasť, mohla siahať len po najnižšiu nadmorskú výšku v meste Liptovský Mikuláš.

Vodné dielo prispelo aj k zvýšeniu čistoty vôd Váhu, ochrane pred povodňami a plní aj významnú vodohospodársku funkciu. Pomáha zachytiť povodňové vlny, vodu z topiaceho sa snehu a vytvárať jej zásoby pre letné závlahy na západnom Slovensku.

Záplavy robili problémy aj staviteľom priehrady

Do výstavby priehrady sa povodne na Liptove opakovali prakticky každý rok. Najväčšie záplavy v Liptove boli na Váhu v roku 1813. Hladina vody v neregulovanom Váhu kulminovala v Ružomberku šesť metrov nad stabilnou hladinou.

Historické pramene uvádzajú, že povodeň zmietla celú obec Radkov. Údajne z nej ostali len dva ovocné stromy. Posledná väčšia povodeň pred výstavbou priehrady bola ešte v roku 1958.

Voda robila problémy aj staviteľom, 30. júna 1973 prelomila povodňová vlna sypanú prehrádzku v šírke približne dvanásť metrov, výstavbu to však nenarušilo.

Priehrada Liptovská Mara počas svojej viac ako tridsaťpäťročnej prevádzky nemala väčšie technické problémy. Ojedinele sa objavili len malé priesaky vody, ktoré sú pre takéto vodné dielo bežné. Monitorujú sa a priebežne odstraňujú.

Napustenie priehrady trvalo jeden rok

Objemom je nádrž najväčšia na Slovensku. Má rozlohu približne dvadsaťjeden kilometrov štvorcových. Priehrada dokáže pojať maximálne tristošesťdesiat miliónov kubických metrov vody a vyrovnávacia nádrž má kapacitu desať miliónov kubických metrov.

Liptovská Mara je súčasťou Vážskej kaskády. Priehradu začali napúšťať v roku 1975 a trvalo to rok. Nenaplnili ju do maxima ako v súčasnosti, ale len do prvej možnej prevádzkovej hladiny.

Najprv spustili len jednu turbínu a postupne dali do prevádzky aj ďalšie. Kompletné dielo začalo naplno fungovať v roku 1976. Elektráreň má štyri agregáty, sú to dve reverzné a dve Kaplanove turbíny.

Vodné dielo má výkon dvesto megawatov plus štyri megawaty prečerpávacia elektráreň Bešeňová. Inštalovaný výkon Liptovskej Mary tvorí viac ako jednu štvrtinu výkonu všetkých elektrární na Váhu.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  2. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  3. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  4. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  5. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  6. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  9. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  10. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  1. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  4. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  5. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  6. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  7. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  8. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  9. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  10. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 28 271
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 10 388
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 365
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 5 349
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 059
  6. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 486
  7. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 377
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 241
  9. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 874
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 782

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Bolo, nebolo alebo O kráľovstve, kde prestalo platiť, že niečo je vždy za niečo
  2. Štefan Vidlár: Dúležité hláseňí
  3. Simona Rezníčeková: V lotosovom sede na nesprávnej hore
  4. Barbora Kujundžić: Výchova detí ako výstup na Mount Everest
  5. Michala Guľasová: Zdenka Wenzlová Švábeková - Hľadač šťastia - knižná recenzia
  6. Jozef Legény: Ponuka či pomoc, ktorú je potrebné odmietnuť (na túto infekciu panskej samovôle zomrú verejné financie)
  7. Rudolfa Vallová: COVID: u ľudí rastie vôľa žiť rovnako ako SMERu rastie vôľa vrátiť sa k moci
  8. Štefan Vidlár: Ešče žijem, máme chleba
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 431
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 223
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 313
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 439
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 923
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 048
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 239
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 917
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Viac gólových šanci na svojich kopačkách mali domáci Liptáci v červenom. Avšak z víťazstva sa napokon radovali hosťia z Michaloviec.

Futbalisti MFK Tatran Liptovský Mikuláš prehrali v 16. kole Fortuna ligy s MFK Michalovce 0:1.


a 1 ďalší 11 h
   Na vložených pretekoch v rámci Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Vladimír Brtáň s číslom 35 za Jurekom a pred Odložilom. 

Atletika na Liptove má vyše storočnú históriu. Medzi tými, ktorí ju tvorili, bol aj bežec – strednotratiar, rodák z Liptovského Jána Vladimír Brtáň.


26. nov
Značka je primárne určená výrobcom tradičných alebo regionálne vyrobených potravín a predmetov, remeselníkom a pestovateľom plodín. Značku pokrstili bylinkami z Liptova.

Produkty z Liptova, ktoré reprezentujú tradície, ľudí, kultúrne a prírodné dedičstvo, sa po novom môžu uchádzať o značku kvality Produkt Liptova.


TASR 26. nov
Mestský úrad Ružomberok

Budova ružomberskej radnice je od piatka 26. novembra pre verejnosť uzatvorená.


TASR 26. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Peter sa z tohto sveta rozhodol odísť dobrovoľne.


15 h

Pacienti sa cítia ako víťazi, že covid prežili nezaočkovaní. Nedochádza im, že ľudia čakajú na operácie, hovorí.


26. nov

Doteraz sme mali na pľúcnej ventilácii 19 pacientov. Neprežil nikto, hovorí Peter Kirschner, primár infekčného oddelenia.


26. nov

Internetovú kampaň podporili aj známe osobnosti slovenskej alternatívnej hudby.


26. nov

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Bolo, nebolo alebo O kráľovstve, kde prestalo platiť, že niečo je vždy za niečo
  2. Štefan Vidlár: Dúležité hláseňí
  3. Simona Rezníčeková: V lotosovom sede na nesprávnej hore
  4. Barbora Kujundžić: Výchova detí ako výstup na Mount Everest
  5. Michala Guľasová: Zdenka Wenzlová Švábeková - Hľadač šťastia - knižná recenzia
  6. Jozef Legény: Ponuka či pomoc, ktorú je potrebné odmietnuť (na túto infekciu panskej samovôle zomrú verejné financie)
  7. Rudolfa Vallová: COVID: u ľudí rastie vôľa žiť rovnako ako SMERu rastie vôľa vrátiť sa k moci
  8. Štefan Vidlár: Ešče žijem, máme chleba
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 431
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 223
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 313
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 439
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 923
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 048
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 239
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 917
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu