STANKOVANY. Za dolnoliptovskými Stankovanmi vyviera na povrch silne mineralizovaná voda, ktorá sa tu rozlieva a vytvára jedinečné ploché štítovité travertínové útvary s jemnou krasovou štruktúrou.
Pramene sírnej kyselky ale nie sú to jediné, prečo Močiare poznajú ľudia zo širokého okolia. Nachádzajú sa tu kriticky ohrozené rastliny a živočíchy. Na území platí štvrtý stupeň ochrany, patrí do sústavy Natura 2000 a pod Správu Národného parku Malá Fatra.
Ohrozeným rastlinám sa na Močiaroch darí
Pred dvoma rokmi získal Národný park Malá Fatra na zabezpečenie starostlivosti o mimoriadne vzácne územie dotáciu z Európskej únie.
Starostlivosť ochranárov, ale aj miestnych ľudí spolu s obcou, prináša prvé ovocie. Stav prírodnej rezervácie sa zlepšil. „Zareagovali aj vzácne a ohrozené druhy rastlín, ktorých populácie narastajú,“ povedala Anna Dobošová, botanička Správy Národného parku Malá Fatra.
Ľudia chodia po drevených chodníkoch
Močiare sa nachádzajú pri lesnej ceste, ktorú využívajú turisti pri výstupe na vrchol Šípu. Chránené územie ich pozornosti teraz neujde.
V rámci ozdravných opatrení tu malofatranskí ochranári dali urobiť drevený prístupový chodník alebo mostíky k prameňu sírnatej minerálnej vody.
„Chceli sme zlepšiť prístup k vrtu s vyvierajúcou vodou, kam si chodia ľudia naberať vodu. Zároveň tým ochraňujeme cenné biotopy, ktoré sú v tesnej blízkosti vrtu pred zašliapavaním a ich likvidáciou,“ opísala botanička.
Územie pravidelne kosia a vyhrabávajú. Starosta Rudolf Baleja si spoluprácu pochvaľuje.
„Pomáhame, ako vieme. V prípade potreby zabezpečujeme ľudí na kosenie a úpravu,“ povedal.
S rozšírením zatiaľ nepočítajú
Drevené mostíky citlivo dopĺňajú jedinečný vzhľad prírodnej rezervácie.
Zaujímalo nás, či ich ochranári rozšíria. Botanička, ktorá je zároveň koordinátorkou starostlivosti o územie, povedala, že sa pohrávali aj s touto myšlienkou. Napokon ju ale vylúčili.
„Územie je pomerne malé a veľmi hodnotné, pravidelný pobyt človeka, často nedisciplinovaného, v území môže spôsobiť zmeny, ktoré nie sme schopní zaregistrovať, ale prejavia sa v budúcnosti“ vysvetlila.
Majú neuveriteľných dvanásťtisíc rokov
Z vedeckých výskumov vyplynulo, že na území žijú vzácne drobné organizmy viazané na mineralizovanú vodu. Zaujímavé je, že v jazierku využívanom na kúpanie ich už nenašli.
„Niektoré z nich ohrozuje pohyb návštevníkov po travertínových kopách. Ďalšie nebezpečenstvo predstavujú invázne rastliny, ktoré sa už na okraji rašeliniska začali rozširovať,“ spresnila Dobošová.
Aktivity malofatranských ochranárov sa v chránenej rezervácii nekončia. O vzácnosti územia za Stankovanmi sa ľudia dozvedia viac z dvoch informačných tabúľ. Jedna bude v obci, druhú osadia pri Močiaroch.
„Dočítajú sa napríklad aj to, že vedcom sa podarilo zistiť vek prírodnej rezervácie Močiar. Je tu už neuveriteľných 12-tisíc rokov, teda od obdobia pleistocénu. Takto dlho tu prežívajú aj niektoré rastliny, napríklad známa marica pilkatá, alebo živočíchy ako slimáčik pikulík bucľatý,“ dodala Dobošová.
Botanička netajila obavy, vďaka dotácii mohli zintenzívniť záchranu vzácneho územia. Otázne podľa nej je, ako sa bude vyvíjať starostlivosť po vyčerpaní financií.
