LIPTOV. Liptovský Svätý Mikuláš, Liptovský Svätý Ján, Svätý Peter alebo neskôr Liptovský Svätý Peter, Svätá Anna či Svätý Kríž sú historické úradné názvy niektorých liptovských obcí. V súčasnosti ich už ale poznáme bez slova svätý.
Peter Vítek, riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky štátneho archívu v Bytči, vysvetlil, že po druhej svetovej vojne, v novom spoločenskom zriadení po roku 1948, sa náboženská ideológia z názvov miest, obcí aj ulíc odstraňovala.
„Vláda na to prijala dokonca zákon s presným názvom aj číslom. Slovo svätý sa preto vytratilo aj z názvov liptovským miest aj obcí,“ dodal odborník na regionálnu históriu.
Po roku 1989 sa už ale žiadna z obcí v Liptove k pôvodnému názvu nevrátila. Mohli o zmenu síce požiadať, ale ľudia či starostovia od zmeny upustili.
Výnimku mal Svätý Kríž
„Pôvodné historické názvy by boli určite zaujímavé, ale z praktického hľadiska by to znamenalo veľké náklady aj starosti. Všetci obyvatelia by si museli meniť doklady, mestá a obce zase úradné pečiatky aj ostatné dokumenty a premenovať aj kataster,“ dodal.
Zaujímavou výnimkou bol Svätý Kríž. „Obyvatelia obce napísali prezidentovi a ten im udelil výnimku, takže aj v čase socializmu ostalo ako jedinej obci v názve slovo svätý. Názov Kríž by bez neho nemal v podstate žiadny význam,“ pokračoval.
Slovo svätý ale v prípade niektorých iných obcí nemalo veľkú logiku. Napríklad pri Svätom Petre by malo ísť o zakladateľa obce, no v skutočnosti za tým nebola konkrétna osoba, ale meno obce je odvodené od patróna kostola.
„Niekoľko úradných názvov používala ja Závažná Poruba. V prvých historických prameňoch sa uvádza ako Németh Poruba teda z maďarčiny Nemecká Poruba. Toto historické pomenovanie sa striedavo používalo s názvom Vágh Poruba alebo Vážska Poruba,“ vysvetlil P. Vítek.
Nie Závažná, ale Zavážna
Pokračoval, že od roku 1920 obec používa úradný názov Závažná Poruba, čo súvisí s tým, kde sa dedina rozprestierala, teda za Váhom. Správne by sa teda mala volať Zavážna.
Slovo Poruba je odvodené od toho, akým spôsobom obec vznikla, teda vyrúbaním lesa. Prívlastok Nemecká dostala od právneho spôsobu založenia dediny, ktorým bolo šoltýske právo.
Vlastníkom zeme bol panovník, ktorý udeľoval pôdu za verné služby mužom a z nich sa stali zemepáni. Toto právo sa v dobových dokumentoch označovalo aj ako nemecké.
Rovnako vznikli všetky obce, ktoré sa končia na ovo, podobne aj Vavrišovo. Meno zdedila od svojho zakladateľa Vavra, nie od svätého Vavrinca, pretože kostol v dedine v minulosti nebol.
V Ľupči chceli zmenu názvu
Nemecká bola na Liptove aj Ľupča. Tento prívlastok bol síce odkazom na historické nemecké osídlenie v obci, podobne ako to bolo aj v Ružomberku.
„Názov po vojne nebol veľmi vhodný, ľuďom pripomínal práve skončenú smutnú kapitolu dejín. V dedine preto cítili potrebu zmeny názvu a z Nemeckej sa stala Partizánska Ľupča. Nové pomenovanie odvodili od partizánskeho odboja v Ľupčianskej doline,“ povedal regionálny historik.
Ondrašová alebo Ondrejova ves
Pokračoval, že spätne po roku 1989 sa už aktivity na zmenu názvu veľmi neobjavovali. Pomenovanie Nemecká ešte aj po viac ako štyridsiatich rokoch pripomínalo ľuďom vojnu, ale nie obdobie, v ktorom názov v skutočnosti vznikol.
Pomenovanie obcí sa podľa P. Víteka menilo aj v období prvej Československej republiky, ale aj na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Niektoré obce menili názov aj potom, čo sa zlúčili. Z Vyšných a Nižných Matiašoviec vznikli Liptovské Matiašovce podobne aj Vyšné, Stredné, Nižné Revúce sa spojili do Liptovských Revúc, Tri Sliače sa premenovali na Liptovské Sliače.
„Zaujímavá je Liptovská Ondrašová, čo je v podstate nesprávne pomenovanie. Názov pochádza z maďarského Andrásfalu, po slovensky Ondrejova ves. Po roku 1918 boli aktivity niektorých jednotlivcov tento názov obci prinavrátiť, nikdy sa ale nerealizovali,“ dodal P. Vítek.
Podobne sa v maďarčine volal aj Liptószentandrás, teda Liptovský Ondrej, pričom ale dedina dostal pomenovanie od svojho patróna, teda svätého Ondreja.
Pôvodný názov ešte občas počuť v Hubovej, ktorú do roku 1948 volali Gombáš, po maďarsky gomba, teda huba,“ uzavrel regionálny historik.
