LIPTOVSKÁ KOKAVA. Ján Fronko sa narodil v Liptovskej Kokave 16. júla 1945. Po ukončení základnej školy sa vyučil za sústružníka kovov v Chemosvite Svit. Po jednoročnej výučbe sa rozhodol pre štúdium na strednej priemyselnej škole strojníckej v Ružomberku, ktorú v roku 1964 ukončil maturitou.
Potom sa zamestnal v bavlnárskych závodoch BZVIL v Ružomberku, kde pracoval do roku 1968. Od toho istého roku pracoval až do odchodu na dôchodok, v roku 2006, v Tesle Liptovský Hrádok.
Okúsil aj druholigové trávniky
Svoj život zasvätil rodine, športu, spoločenským funkciám a práci. V rodnej obci si postavil dom, vychoval dve dcéry a teší sa teraz zo štyroch vnúčat.
Všetky športy, ale hlavne futbal, turistika, lyžovanie sú jeho koníčkom. Rád si zaspomína na úspechy dorasteneckého futbalového družstva v rokoch 1960-1962 a na zápasy s Liptovským Mikulášom, Ružomberkom či Vrútkami. Práve zápas s Ružomberkom bol prelomový. Všimli si ho funkcionári Ružomberka, nasledoval prestup, no nemal ešte ani 18 rokov a už okúsil aj druholigové trávniky.
Stabilným hráčom BZVIL v Ružomberku bol do roku 1968, keď prestúpil do mužstva TJ Tesla Liptovský Hrádok a na záver futbalovej kariéry pôsobil v rodnom futbalovom tíme.
Pri futbale ešte chvíľku ostaneme. Po skončení aktívnej futbalovej činnosti v roku 1973 bol jedným zo zakladateľov Internacionál klubu Tesla a aktívnym hráčom až do jeho zániku v roku 2007. Tento klub bol aktívny nielen u nás, ale aj za hranicami. Nezabudnuteľné sú zápasy so Slovanom, Trnavou, Bardejovom, maďarským Cecer Budapešť, rakúskym San Margaretnom, poľským Zakopaným a Starým Saczom.
Vyberal si medzi atletikou a futbalom
J. Fronko bol aktívny aj v iných športoch. Svedčí o tom úspech z roku 1960, keď sa stal na skokanskom mostíku v Dobšinej majstrom Východoslovenského kraja v skokoch na lyžiach v kategórii mladší dorast. Viedol ho vtedy tréner Karol Vrbičan.
Zase v rokoch 1960 až 1962 pôsobil v ľahkoatletickom oddiele v Ružomberku v disciplínach 800 a 1000 metrov. Práve vtedy sa rozhodoval pre atletiku alebo futbal. Zvíťazil však futbal.
Absolvoval aj osem ročníkov Bielej stopy SNP z Kremnice do Banskej Bystrice. Viackrát sa zúčastnil pochodov po stopách partizánskych oddielov zo Štrbského Plesa na Háj Nicovô, Žiarsku a Račkovú dolinu.
Ešte aj v súčasnosti je aktívny v Klube kokavských turistov a lyžiarov. Nezabudnuteľné sú lyžiarske túry v Jamnickej a Kôprovej doline. Často spomína na turistické podujatia vo Vysokých, Západných a Nizkych Tatrách, ale aj splnený sen, keď v roku 2011 s partiou kokavských nadšencov vystúpil na Gerlachovský štít.
Zapájal sa aj do verejného života. Futbalový oddiel v Liptovskej Kokave viedol 14 rokov. Má veľký podiel na stabilite futbalového mužstva v najvyššej okresnej súťaži v tých rokoch a na zveľaďovaní futbalového stánku a vybudovaní pomocného ihriska Pod Brehom.
Niekoľko volebných období bol poslancom obecného zastupiteľstva, členom obecnej rady a zástupcom starostu obce, ďalej členom výboru a predsedom dozornej rady pozemkového spoločenstva urbarialistov. Veľa práce urobil pre svojich najbližších, rodinu, priateľov pre obec aj našu spoločnosť.
Autor: Ľubomír Rúčka
