RUŽOMBEROK. V Liptove stoja do dnešných dní dva hrady. Vodný hrad pri Belej v Liptovskom Hrádku a na úpätí Chočských vrchov sa týči hrad Likava. Tretí, hrad Liptov, bol ešte v 15. storočí zrovnaný so zemou takmer až po základy.
Ružomberský primátor Igor Čombor na pôde mestskej radnice predniesol reálnu hrozbu toho, že dolný Liptov môže prísť o svoj jediný hrad v takom stave, aký poznáme dnes.
„Hrozí zrútenie sa najväčšej steny renesančného paláca,“ povedal primátor.
Za pravdu mu dávajú aj odborníci. „Je to reálne, vecné konštatovanie súčasného stavu a triezve pomenovanie problémov a hrozieb, s ktorými sa hrad Likava potýka,“ povedal historik Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku, ktoré hrad spravuje.
Rozobrali ho a využili ako stavebný materiál
Likavský hrad má pohnutú minulosť. Na brale ho postavili v 13. storočí. Dzuriak pripomenul, že hrad sa nachádza v ruinách už viac ako tri storočia, odkedy ho nechal zbúrať posledný významný majiteľ knieža František II. Rákoci v roku 1707.
„Funkčný hrad sa zmenil na trosky,“ opísal začiatky úpadku hradu Dzuriak. Na dnešnom vzhľade a stave hradu sa podpísalo viacero faktorov.
„Zvyšok dokonal zub času a obyvatelia okolitých obcí, pre ktorých boli rumy Likavy po desaťročia zdrojom stavebného materiálu,“ povedal.
Voda, vandali, vojaci a počasie
Hlavným nepriateľom ruín hradu je voda, ktorá steká po múroch, tie vlhnú a narúša ich aj nestabilné zimné obdobie posledných rokov. Hradné bralo, na ktorom sa Likava vypína, má nesúrodé zloženie, vytvorili sa na ňom trhliny a dutiny.
„Ak by sme nepristúpili k oprave, môžu ďalším zväčšovaním sa ohroziť nielen turistov, ale samotnú hradnú architektúru.
Poškodzovaniu čelil aj v novodobých dejinách. Podľa pamätníkov do jeho stien strieľali z automatického kanóna Nemci počas Slovenského národného povstania, do zúboženého hradu si obrazne kopli aj sovietski vojaci strieľaním z poloautomatických zbraní. Hrad ničili aj vandali, náletové dreviny, ktoré vytrvalým koreňovým systémom narúšajú stabilitu muriva.
Záchranné práce spustili, až keď sa zrútila časť hradu
Jednu katastrofu hrad pamätá z nedávnej minulosti. Pohľad na dominantu dolného Liptova sa výrazne zmenil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa zrútila tretina múrov severného paláca. Stačili na to dva roky.
Záchranu hradu bolo treba urýchlene vyriešiť. Sanačné práce na severnom paláci trvali až do roku 1998, keď sa pre nedostatok peňazí zastavili. V rokoch 2004 až 2006 sa nakrátko obnovili a ich výsledkom bolo dokončenie a sprístupnenie Hunyadiho veže dolného hradu.
Južný palác môže strhnúť ďalšie časti
Väčšinu energie za posledných tridsať rokov inštitúcie nasmerovali do záchrany, obnovy a sprístupneniu severného paláca. S plynúcim časom sa ale na obzore začala objavovať nová aj keď predvídateľná hrozba, ktorá je dnes už doslova za dverami. Opäť sa môže zopakovať katastrofa z minulého storočia, tentoraz by zo sebou zobrala južný palác, teda časť hradu, ktorú vidieť z východnej časti Ružomberka.
„Hrozí zničenie muriva zachovalej vonkajšej steny južného paláca a východnej delovej veže, vrátane zachovanej časti západného nádvorného priečelia východného paláca,“ spresnil historik.
„Nielenže by sa nenávratne stratila originálna omietková úprava palácovej fasády, zachovaná vo veľkoplošnom rozsahu. Prišli by sme o fascinujúcu a nenahraditeľnú architektonickú súčasť hradu, ktorá vytvára po stáročia vizuál hradu, jeho charakteristickú siluetu,“ doplnil Dzuriak.
Peniaze žiadajú zatiaľ bezúspešne
Múzeum nechalo pred piatimi rokmi vypracovať architektonickú štúdiu obnovy hradu. V nej sa azda najviac skloňuje slovo havarijný. O peniaze na záchranu hradu žiada múzeum pravidelne ministerstvo kultúry. Peniaze na vypracovanie dokumentácie komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky žiada múzeum aj teraz.
Ružomberský primátor zdôraznil, že treba zasiahnuť. „Musíme sa postarať o to, aby sa hrad zachoval pre ďalšie generácie,“ povedal. Na havarijný stav jediného dolnoliptovského hradu chce upozorniť priamo ministra kultúry.
Záchranné opatrenia musia byť dôsledné
Hrad má aj po katastrofe z polovice 70. rokov návštevníkom čo ukázať.
„Stále je cenným svedectvom hradnej architektúry obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie, o čom svedčí množstvo zachovaných architektonických článkov, ostení, chŕličov, smolných nosov, strieľní, torz kozubov a komínových plášťov, fasádnych úprav,“ vymenoval Dzuriak.
Obnova hradu si vyžiada veľký objem finančných investícií. „Suma investovaná do odborne vedených a precíznych sanačných opatrení, rozvrhnutých do etáp podľa naliehavosti a nutnosti minimálnych predbežných efektívnych zásahov prinesie Liptovu atraktívnu stredovekú dominantu s mimoriadne vysokým potenciálom návštevnosti a kultúrnych aktivít,“ dodal.
