„Základný tábor býva najbezpečnejšie miesto počas horolezeckých výprav do vysokých hôr. V poslednom čase to však u slovenských horolezcov neplatí,“ napísal v úvode knihy Poprava pod Nanga Parbatom Milan Vranka.
Práve v základnom tábore pod Nanga Parbatom pakistanskí teroristi zastrelili jedenásť ľudí v lete v roku 2013. Medzi nimi boli aj dvaja Slováci – Anton Dobeš a Peter Šperka.
Základný tábor sa stal osudným aj pre dvoch najskúsenejších členov výpravy na nepálsku osemtisícovku Dhaulágirí v októbri 2014. Vedúceho Jána Matláka a jeho zástupcu Vladimíra Švancára zasypala lavína. Jána Matláka Mikulášania poznali aj ako záchranára
Ján Matlák roky pôsobil ako profesionálny dôstojník v Liptovskom Mikuláši. Bol aj dobrovoľným členom Horskej služby. Na svojom konte mal účasť na piatich expedíciách na himalájske osemtisícovky. V rokoch 1996 a 1998 v expedícii na Šiša Pangmu, v rokoch 2005 a 2008 na Annapurnu a v roku 2014 na Dhaulágirí. Okrem roku 1996 bol vedúcim expedícií.
Poprava pod Nanga Parbatom
Autor Milan Vranka začal novú knihu kapitolou, v ktorej píše o udalosti, aká dovtedy nemala obdobu. V lete pred dvoma rokmi prepadli pakistanskí teroristi základný tábor pod najzápadnejšou himalájskou osemtisícovkou Nanga Parbat a postrieľali v ňom jedenásť ľudí vrátane dvoch Slovákov – Antona Dobeša a Petra Šperku.
Pohľadnica od nich, ktorú posielali z Čilasu, poslednej pakistanskej dediny na ceste pod Nanga Parbat, prišla na Slovensko v deň, keď už boli mŕtvi a ich telá mali prepraviť na Slovensko.
V noci z 22. na 23. júna 2013 vtrhli do základného tábora ozbrojení teroristi.
„Bolo ich šestnásť, mali oblečené miestne policajné uniformy. Keďže v oblasti sa dobre nevyznali, predtým zajali dvoch pakistanských sprievodcov. S ich pomocou našli cestu. Väčšina z vyše 60 horolezcov, členov deviatich expedícií zložených z občanom devätnástich krajín, sa v tom čase nachádzala vo výškových táboroch. To im zachránilo životy,“ napísal o udalosti v novej publikácii Milan Vranka.
Opisuje streľbu aj snahu obetí zachrániť sa tým, že útočníkom ponúkali peniaze a sled ďalších udalostí až po prevoz tiel horolezcov na Slovensko. Kapitola pokračuje spomienkami na obidvoch zastrelených horolezcov.
Smrť v lavíne pod Dhaulágirí
V druhej kapitole sa autor venuje tragédii, pri ktorej zahynul Vladimír Švancár spolu s Jánom Matlákom. Neprežili pád lavíny na jeseň 2014, keď sa v rámci slovensko-českej expedície pokúšali vystúpiť na siedmu najvyššiu horu sveta po klasickej ceste severovýchodným hrebeňom a zlyžovanie z vrcholu Dhaulágirí z výšky 8 167 metrov. Účastníkmi expedície preto boli aj dvaja špičkoví slovenskí skialpinisti, bratia Miro a Rasťo Peťovci z Liptovského Mikuláša a český skialpinista Jiří Švihálek.
V knihe Milan Vranka opísal vývoj počasia počas expedície, keď za dvadsaťštyri hodín sneženia napadlo dva metre snehu. Z okolitých žliabkov spadli desiatky lavín, ale v bezpečnej vzdialenosti od základného tábora. Väčšina horolezcov sa zdržiavala v spoločenskom stane.
Ján Matlák a Vladimír Švancár sa rozhodli prespať vo svojom stane. Rozhodnutie sa im stalo osudné. Spadla obrovská masa snehu. Lavína zasypala aj spoločenský stan, zdeformovala ho, ľudí zatlačilo pod stôl, ale ostali nažive. Také šťastie nemali dvaja muži vo svojom stane. Ostatní vynaložili veľa úsilia pri snahe nájsť ich a pomôcť im. Žiaľ, neskôr vykopali už len ich bezvládne telá.
Aj táto kapitola obsahuje spomienky na Jána Matláka a Vladimíra Švancára a zážitky s nimi.
Vyššie než Everest
Vo svojej predchádzajúcej knihe s názvom Koniec Pavúkov v Tatrách Milan Vranka písal aj o Vladimírovi Plulíkovi, ktorý v roku 1998 vyliezol bez umelého kyslíka na Mount Everest zo severnej strany. O desať rokov neskôr zahynul pri výstupe na osemtisícovku Broad Peak.
Vladimír Plulík je výnimočný najmä tým, že sa mu zatiaľ ako jedinému podaril nonstop sólový prechod hrebeňa Vysokých Tatier v zime 1997 za päťdesiat hodín čistého lezeckého času. Ešte ho nik neprekonal.
Kniha Koniec Pavúkov v Tatrách sa rýchlo vypredala, preto do publikácie Poprava pod Nanga Parbatom autor zaradil rozšírené spomienky aj na túto významnú osobnosť slovenského horolezectva.
Koniec Pavúkov v Tatrách
Ďalšími osobnosťami, na ktoré rozšíril spomienky v novej knihe Milan Vranka, sú Pavel Pochylý a jeho brat Ondrej. Pavla považujú za priekopníka extrémneho horolezectva v bývalom Československu.
Vo Vysokých Tatrách urobil vyše tristo výstupov, z toho štyridsať významných extrémnych prvovýstupov. Liezol aj v Alpách a zúčastnil sa tiež na expedícii v Himalájach na Mount Everest.
Časť života, spolu dvanásť rokov, strávil vo väzení. Zomrel v roku 2000 ako päťdesiatštyriročný vo Vysokých Tatrách spolu s o štyri roky mladším bratom Ondrejom, ktorý tiež patrí medzi uznávaných slovenských horolezcov. Skupinu ľudí okolo bratov Pochylých prezývali Pavúci. To je však len zlomok zaujímavostí, ktoré kniha Poprava pod Nanga Parbatom ponúka.
