VLACHY. Každého návštevníka obce Vlachy pod priehradným múrom Liptovskej Mary zaujme staručká kováčska vyhňa. Stojí hneď vedľa požiarnej zbrojnice. Dôchodca Ján Molek má sedemdesiattri rokov a vyhňu zdedil po otcovi Jozefovi Molekovi, ktorý bol vychýreným kováčom.
J. Molek ju už dlhé roky udržuje, takže je stále v pôvodnom stave. Nestojí už len komín. Je v nej všetko náradie, ktoré otec kováč používal a potom zanechal synovi. Naposledy v nej Jozef Molek ohýbal železo začiatkom sedemdesiatych rokov.
Kone z polí vytlačili traktory
Potom už kováčske remeslo stratilo na cene. J. Molek povedal, že kováči prestali byť potrební, keď v socialistických družstvách postupne z veľkých znárodnených lánov polí vytlačili kone traktory. Rovnako aj sekery a motyky nahradila mechanizácia.
Syn kováča už niekoľko rokov, odkedy je na dôchodku, na vyhni vždy ráno otvorí okná a dvere a každý, kto prejde okolo, môže do pôvodnej remeselnej dielne nahliadnuť.
„Najčastejšie chodia českí turisti a náramne sa im to páči. Pochvaľujú si najmä starodávnu atmosféru, ktorá dýcha z očmudených stien drevenej stavby. Zastavia sa aj Slováci a občas prídu aj Poliaci. Jeden známy mi dokonca povedal: „Jano, veď k tebe chodí toľko turistov, že keď budeš od nich vyberať len euro, pekne zarobíš.“ Povedal som mu, že ja na toto povahu nemám, takže od ľudí nič nepýtam,“ povedal dôchodca.
Kováč bol často aj zvierací zubár
J. Molec je síce vyučený strojár, ale ku kováčskemu remeslu veľmi nepričuchol, prácu s horúcim železom preto neovláda. Pracoval ako údržbár v bývalých severoslovenských konzervárňach a liehovaroch v Liptovskom Mikuláš a popritom roky hrával futbal v republikových súťažiach za ŠK Liptovský Mikuláš. Do lopty kopal ešte na štadióne za Váhom.
Turistom, keď ho poprosia, zvyčajne ukáže pôvodné náradie, vysvetlí, ako sa s ním pracovalo a porozpráva, čo všetko kováči na dedine robili. Nepodkúvali len kone, nekovali len sekery, neopravovali a nevyrábali len kolesá.
„Kováč často slúžil na dedine aj ako zubár pre zvieratá. Ešte keď bol otec na vojne, tak si urobil kurz zverolekára. Na opravu zubov pre kone si vyrobil špeciálny prípravok. S boľavými zubami svojich koní k nám chodili gazdovia z celého Liptova,“ zaspomínal.
Otec bol v dedine vážený remeselník
V drevenici neďaleko domu, kde dnes býva J. Molek, žil pôvodný majiteľ vyhne, tiež kováč, ktorý dielňu založil okolo roku 1860.
„U neho sa otec naučil remeslu a neskôr vyhňu od neho kúpil. Bola to tvrdá a špinavá robota, ale otec bol v dedine vážený remeselník. Jeho robotu poznali ľudia zo širokého okolia,“ dodal.
Pokračoval, že za otcom chodili furmani z neďalekej Partizánskej Ľupče a často sa zastavili aj obchodníci, keď bol v Liptovskom Mikuláš jarmok. Každý, kto mal po ceste problém s koňmi, ho prosil o pomoc.
Vtedy ešte neexistovala priehrada Liptovská Mara a hlavná cesta z Ružomberka do Liptovského Mikuláša viedla práve cez Vlachy. „Na jar, keď sa prekúvali kone, bola plná ulica vozov. Keď som mal päť rokov, tak som chodil od koní odháňať muchy. Mal som na to špeciálnu metličku z konského chvosta,“ doplnil.
Padá strecha a hnijú aj trámy
V súčasnosti napriek tomu, že je vyhňa zachovalá, potrebovala by rozsiahlejšiu rekonštrukciu.
„Snažím sa síce dedičstvo po otcovi zachovať v čo najlepšom stave, ale napriek tomu ho zub času poznačil. Zásadnejšiu opravu potrebuje strecha. Ani drevené obvodové steny už nie sú na tom staticky najlepšie. Celá stavba rokmi sadla a niektoré trámy začínajú hniť. Potešilo by ma, keby sa objekt ešte zachoval, aby aj mladšia generácia videla, ako vyzeralo poctivé kováčske remeslo,“ dodal dôchodca.
J. Molek starostovi preto navrhol, že by celú vyhňu obci aj daroval, len keby ju dokázali opraviť.
„Samospráve sa určite podarí ľahšie získať peniaze na záchranu ako mne, dôchodcovi,“ vysvetlil dôvod svojho rozhodnutia. Starosta Ladislav Guoth povedal, že v kováčskej vyhni je kus histórie obce a je dôkazom toho, ako ľudia v obci v minulosti žili a pracovali.
„Ponuka J. Moleka ma zaujala, preto sa s projektom obnovy kultúrnej pamiatky chystáme osloviť ministerstvo kultúry, aby nám na opravu prispelo. Ak by sa nám to podarilo, určite by sme sa snažili, aby vyhňa opäť ožila. Oslovili by sme možno aj umeleckého kováča, aby sme pamiatku ešte viac zatraktívnili,“ opísal zámer starosta s tým, že na práce aj dokumentáciu by obec potrebovala približne dvadsaťtisíc eur.
