GALOVANY. V súčasnosti na brehu priehrady v Galovianskej zátoke, ktorú si obľúbili najmä rybári, stojí na pamiatku dreveného artikulárneho kostola pamätná tabuľa s krížom.
Postavil ju tam cirkevný zbor s obcami, ktorým kostol v minulosti slúžil. Od súčasného miesta kostola je vzdialená asi osem kilometrov. Symbolická trasa, ktorá spája minulé aj súčasné miesto kostola, je stále viac vyhľadávaná medzi pešími aj cykloturistami.
„Paludza bola hlavným evanjelickým centrom stredného Liptova. Jej názov v preklade z latinčiny znamená močiar, čo napovedá o tom, kde sa dedina rozprestierala. Bola to typická potočná dedina ako väčšina v Liptove,“ povedala odborníčka na miestnu históriu Daniela Fiačanová, ktorá dejiny kostola už roky mapuje.
História kostola sa začala v období, keď Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681 vydal články, na základe ktorých si inoverci mohli postaviť dva kostoly z každej župe.
Veža stála na tri šuchy od kostola
V Liptove si evanjelickí veriaci postavili kostol v Paludzi a Hybiach, druhý ale v roku 1823 zhorel.
Výstavba podliehala prísnym pravidlám. Kostol musel byť drevený, mohol stáť len na okraji obce, museli ho postaviť v priebehu jedného roka bez použitia kovových prvkov a stavba nesmela mať vežu.
„Už v roku 1693 stál v Paludzi prvý malý kostol. Neskôr kapacitou nestačil, tak ho po osemdesiatich rokoch v roku 1774 prestavali do súčasnej podoby. Autorom stavby bol majster Lang. Súčasnú zvonicu, teda vežu kostola, postavili o sto rokov neskôr v čase Tolerančného patentu, tiež ale mala podmienku. Musela stáť mimo, minimálne tri šuchy od kostola. Bola to stará murárska miera na veľkosť približne troch chlapov,“ vysvetlila historička. Staviteľom sa napriek prísnemu obmedzeniu podarilo postaviť vežu tak, že tvorí harmonický celok s kostolom.
Pre výstavbu Vodného diela Liptovská Mara musel kostol opustiť pôvodné miesto. Presne 28. apríla 1974 boli v kostole posledné služby Božie ešte na pôvodnom mieste, dedina Paludza už vtedy ale neexistovala.
Evanjelikov sa zastal aj Ladislav Čemický
Presťahovanie vzácnej stavby na nové miesto trvalo osem rokov. Predchádzalo tomu niekoľko udalostí. Pôvodne mali kostol od miestneho evanjelického cirkevného zboru vykúpiť a preniesť do pribylinského Múzea liptovskej dediny.
Za peniaze si veriaci plánovali postaviť nový murovaný kostol, v čase normalizácie sa ale takáto idea nadala zrealizovať. „Nechceli sme prísť o kostol, bez ktorého by zanikol aj cirkevný zbor,“ doplnila D. Fiačanová.
Veľkú zásluhu na prenesení na nové miesto mal napokon akademický maliar Ladislav Čemický, ktorého v tomto kostole pokrstili, konfirmovali a dokonca sa v ňom aj ženil.
„Umelec poznal umeleckú a historickú hodnotu kostola a bol rešpektovanou autoritou. Stal sa akýmsi lobingom cirkevného zboru, aby kostol mohol aj po prenesení slúžiť veriacim. Že sa to napokon podarilo, vďačíme aj farárke Irene Devečkovej,“ dodala historička.
Miest, kde mal nanovo artikulárny kostol stáť, bolo niekoľko. Nevyhovujúce postupne vylúčili, najautentickejším sa ukázal pozemok vo Svätom Kríži.
„Na pôvodnom mieste dnes nestojí len pamätná tabuľa, ostali tam aj hrobky. Boli pod celým kostolom. Pod osáriom, teda pod oltárom, ležali barokoví spisovatelia, najčastejšie kňazi či učitelia. Z bočnej časti kostola bol nenápadný vchod, ktorým sa vchádzalo k hrobkám mecenášov cirkvi, išlo hlavne o zemanov,“ doplnila zaujímavosť.
Zaujímavá symbolika ľudí zaujíma
Starosta obce Galovany Miroslav Kubáň povedal, že záujem ľudí o zaujímavú symboliku bývalého a súčasného miesta jednej z najväčších drevených stavieb v strednej Európe ho neprekvapuje.
„Pre cykloturistov, vyhľadávajúcich netradičné trasy, je to naozaj nevšedná príležitosť vydať sa priamo z pôvodného miesta tam, kde stojí kostol teraz a v plnej kráse,“ povedal a pokračoval, že by bolo treba doladiť detaily.
„K pomníku v súčasnosti vedie odbočka z cyklotrasy, ktorá sa bude po dobudovaní začínať až pod priehradným múrom Liptovskej Mary vo Vlachoch. Chceli by sme preto miesto ešte lepšie sprístupniť turistom. Opravu potrebuje opotrebovaný povrch starej poľnej cesty a chýba aj prehľadné označenie so zaujímavým sprievodným textom,“ uzavrel starosta z Galovian.
