Symbolika súčasného a bývalého miesta artikulárneho kostola ľudí priťahuje

V obci Paludza stál dvesto rokov drevený artikulárny kostol. Predtým, než obec zmizla pod hladinou Liptovskej Mary, vzácnu pamiatku presťahovali do neďalekého Svätého Kríža, aby mohla slúžiť veriacim ďalej. Obdivovať
 ho chodia aj turisti.

Miesto, kde pôvodne stál drevený kostol. Na fotografii starosta Miroslav Kubáň a Daniela Fiačanová.Miesto, kde pôvodne stál drevený kostol. Na fotografii starosta Miroslav Kubáň a Daniela Fiačanová. (Zdroj: MAREK JURIŠ)

GALOVANY. V súčasnosti na brehu priehrady v Galovianskej zátoke, ktorú si obľúbili najmä rybári, stojí na pamiatku dreveného artikulárneho kostola pamätná tabuľa s krížom.

Postavil ju tam cirkevný zbor s obcami, ktorým kostol v minulosti slúžil. Od súčasného miesta kostola je vzdialená asi osem kilometrov. Symbolická trasa, ktorá spája minulé aj súčasné miesto kostola, je stále viac vyhľadávaná medzi pešími aj cykloturistami.

„Paludza bola hlavným evanjelickým centrom stredného Liptova. Jej názov v preklade z latinčiny znamená močiar, čo napovedá o tom, kde sa dedina rozprestierala. Bola to typická potočná dedina ako väčšina v Liptove,“ povedala odborníčka na miestnu históriu Daniela Fiačanová, ktorá dejiny kostola už roky mapuje.

SkryťVypnúť reklamu

História kostola sa začala v období, keď Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681 vydal články, na základe ktorých si inoverci mohli postaviť dva kostoly z každej župe.

Veža stála na tri 
šuchy od kostola

V Liptove si evanjelickí veriaci postavili kostol v Paludzi a Hybiach, druhý ale v roku 1823 zhorel.

Výstavba podliehala prísnym pravidlám. Kostol musel byť drevený, mohol stáť len na okraji obce, museli ho postaviť v priebehu jedného roka bez použitia kovových prvkov a stavba nesmela mať vežu.

„Už v roku 1693 stál v Paludzi prvý malý kostol. Neskôr kapacitou nestačil, tak ho po osemdesiatich rokoch v roku 1774 prestavali do súčasnej podoby. Autorom stavby bol majster Lang. Súčasnú zvonicu, teda vežu kostola, postavili o sto rokov neskôr v čase Tolerančného patentu, tiež ale mala podmienku. Musela stáť mimo, minimálne tri šuchy od kostola. Bola to stará murárska miera na veľkosť približne troch chlapov,“ vysvetlila historička. Staviteľom sa napriek prísnemu obmedzeniu podarilo postaviť vežu tak, že tvorí harmonický celok s kostolom.

SkryťVypnúť reklamu

Pre výstavbu Vodného diela Liptovská Mara musel kostol opustiť pôvodné miesto. Presne 28. apríla 1974 boli v kostole posledné služby Božie ešte na pôvodnom mieste, dedina Paludza už vtedy ale neexistovala.

Evanjelikov sa zastal
 aj Ladislav Čemický

Presťahovanie vzácnej stavby na nové miesto trvalo osem rokov. Predchádzalo tomu niekoľko udalostí. Pôvodne mali kostol od miestneho evanjelického cirkevného zboru vykúpiť a preniesť do pribylinského Múzea liptovskej dediny.

Za peniaze si veriaci plánovali postaviť nový murovaný kostol, v čase normalizácie sa ale takáto idea nadala zrealizovať. „Nechceli sme prísť o kostol, bez ktorého by zanikol aj cirkevný zbor,“ doplnila D. Fiačanová.

Veľkú zásluhu na prenesení na nové miesto mal napokon akademický maliar Ladislav Čemický, ktorého v tomto kostole pokrstili, konfirmovali a dokonca sa v ňom aj ženil.

SkryťVypnúť reklamu

„Umelec poznal umeleckú a historickú hodnotu kostola a bol rešpektovanou autoritou. Stal sa akýmsi lobingom cirkevného zboru, aby kostol mohol aj po prenesení slúžiť veriacim. Že sa to napokon podarilo, vďačíme aj farárke Irene Devečkovej,“ dodala historička.

Miest, kde mal nanovo artikulárny kostol stáť, bolo niekoľko. Nevyhovujúce postupne vylúčili, najautentickejším sa ukázal pozemok vo Svätom Kríži.

„Na pôvodnom mieste dnes nestojí len pamätná tabuľa, ostali tam aj hrobky. Boli pod celým kostolom. Pod osáriom, teda pod oltárom, ležali barokoví spisovatelia, najčastejšie kňazi či učitelia. Z bočnej časti kostola bol nenápadný vchod, ktorým sa vchádzalo k hrobkám mecenášov cirkvi, išlo hlavne o zemanov,“ doplnila zaujímavosť.

Zaujímavá symbolika
ľudí zaujíma

Starosta obce Galovany Miroslav Kubáň povedal, že záujem ľudí o zaujímavú symboliku bývalého a súčasného miesta jednej z najväčších drevených stavieb v strednej Európe ho neprekvapuje.

„Pre cykloturistov, vyhľadávajúcich netradičné trasy, je to naozaj nevšedná príležitosť vydať sa priamo z pôvodného miesta tam, kde stojí kostol teraz a v plnej kráse,“ povedal a pokračoval, že by bolo treba doladiť detaily.

„K pomníku v súčasnosti vedie odbočka z cyklotrasy, ktorá sa bude po dobudovaní začínať až pod priehradným múrom Liptovskej Mary vo Vlachoch. Chceli by sme preto miesto ešte lepšie sprístupniť turistom. Opravu potrebuje opotrebovaný povrch starej poľnej cesty a chýba aj prehľadné označenie so zaujímavým sprievodným textom,“ uzavrel starosta z Galovian.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Fit-out od M2C: Premena priestorov na kľúč
  5. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  6. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl
  7. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  8. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Hudba, smiech a festival plný vody: Liptov čaká rozlúčka s letom
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  5. Nový článokSpolupráca v oblasti lesnej pedagogiky v Bojniciach
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti
  8. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  1. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl 12 307
  2. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri 8 640
  3. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 4 696
  4. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava! 3 189
  5. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 2 881
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba 2 705
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti 2 579
  8. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 2 239
  1. Štefan Šturdzík: Ďalší štátnik príde do Kyjeva no náš súdruh doteraz nenašiel odvahu tam zavítať. Teraz je vhodný čas to zmeniť a pokecať o útokoch na ropovod Družba.
  2. Eva Bachletová: Moja Dolná zem
  3. Jozef Sitko: Keď po okupácii ŠtB zatýkala novinárov
  4. Ernest Klotton: Fotografia: Zachytávanie spomienok a umenie svetla a tieňa
  5. Martin Fronk: Súkromný park pre verejnosť
  6. Radko Mačuha: Sťahovanie kostola pod dúhovou vlajkou.
  7. Ivan Mlynár: Rozhovor medzi Robertom Ficom a Ursulou von der Leyen, ktorý sa nikdy neuskutočnil.
  8. Igor Múdry: Povedzme že taká pizza
  1. Martin Fronk: Objavil som kúpalisko za 2 eurá 73 568
  2. Radoslav Záhumenský: Skrytý hrad na Slovensku, ktorý väčšina ľudí nikdy nenavštívi 31 144
  3. Monika Albertiová: Balím kufre! Tu sa nedá žiť a minimálna mzda? Na smiech! 21 053
  4. Martin Kresák: Minimálna mzda 915 €: v Bratislave pohoda, v Gelnici pohroma 19 359
  5. Michael Achberger: Supermarketové pasce: 10 "fitness" výrobkov, po ktorých priberáte 10 078
  6. Radko Mačuha: Slovenská kultúra musí byť proruská a žiadna iná. 9 228
  7. Juraj Kumičák: Najväčšia tanková bitka v dejinách 7 919
  8. Rudolfa Vallová: Minister Huliak urobil krok do neznáma a pristál na zemi 6 390
  1. Radko Mačuha: Sťahovanie kostola pod dúhovou vlajkou.
  2. Marcel Rebro: Slovenská veda: halušky s bryndzou, ortéza a analýza DNA
  3. Marcel Rebro: Máša, melón a plyšová opica
  4. Radko Mačuha: Ďalšia Britská stopa. V srdci Slovenska.
  5. Igor Pogány: Ako prinútiť AI, aby vám našla nový koníček
  6. Marcel Rebro: Oči detí, ktorým Putin ukradol detstvo
  7. Radko Mačuha: Dnes je deň, keď nám Rusi zakázali ísť čínskou cestou.
  8. Marcel Rebro: Od „dočasného pobytu“ k denacifikácii: dejiny sa opakujú
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu