LIPTOVSKÉ REVÚCE. Futbalisti Tatrana Liptovské Revúce v ročníku 2013/2014 spadli z druhej do tretej triedy. Po roku sa však vrátili späť, keď vyhrali III. A triedu so štvorbodovým náskokom pred Stankovanmi.
Tatran 13 zápasov vyhral a 3 prehral, pri skóre 41:20. Na jar iba raz nezabodoval, keď tri kolá pred koncom podľahol v Stankovanoch 1:2.
Do súťaže ste vstúpili veľmi rozpačito, výpraskom vo Valaskej Dubovej (0:6) a domácou prehrou so Stankovanmi (0:1). Vtedy asi nikto by nedal za vás ruku do ohňa. Čo sa potom stalo? – oslovili sme Dominika Praženicu, trénera Liptovských Revúc, ktorý v tamojšom futbalovom oddieli prežil už toho neúrekom.
– Už v druhej polovici jesennej časti sme sa začali chytať. Za dôležitý zlom považujem víťazstvo v 8. kole v Stankovanoch (2:1). Len mimochodom, okrem prvých dvoch, sme už v jeseni všetky ostatné stretnutia vyhrali. To hlavné v revúckom futbale sa však udialo v zime. V januári na výročnej členskej schôdzi bol zvolený výbor z mladých chlapcov. Na jeho čelo sa dostal Michal Saniga. Noví funkcionári ma oslovili, či by som pomohol v realizácii ich zámerov. Keďže najakútnejším problémom bol nedostatok hráčov, padlo rozhodnutie obrátiť sa bývalých starších futbalistov.
Takže to bol kľúč k novému štartu Tatrana?
– Presne tak. Predtým sme sa ledva zbierali na zápas, zrazu som mal 22-členný káder. Stalo sa, že na ´majstrák´ prišli toľkí, že dvaja-traja sa nedostali ani na súpisku. Začalo sa aj trénovať, bolo vidno, že títo chlapci majú úprimný záujem. Nový výbor sa pustil aj do zveľaďovania ihriska. Prerobila sa šatňa hostí, novú kvalitu dostala trávnatá plocha.
Vidno na vás, že z uplynulej sezóny máte veľmi príjemný pocit.
– Určite, som mimoriadne spokojný. Chlapci odviedli kus dobrej a statočnej roboty. To sa ani nedá porovnávať so stresmi, ktoré som tu v minulosti zažíval. Na jar mužstvo predvádzalo aj najkrajší futbal. Myslím si, že s našou hrou by sme sa nestratili ani v II. triede. Som veľmi rád, že vo futbale v našej dedine sa blýska na lepšie časy.
Na koho ste sa v mančafte spoliehali?
– Futbalovú káru ťahali tí najstarší – Michal Bedač, Branislav Kuriš, Štefan Hudek, Peter Mesík, Vladimír Gazdarica. Tomáš Piliar, Miloš Gazdarica, Alojz Saniga. Oni stiahli so sebou aj mladších hráčov. Do mužstva sme zobrali aj 16– ročného dorastenca Jakuba Šimráka.
Ružomberská „trojka“ je dosť špecifická súťaž. Do sezóny vstúpilo šesť mužstiev a keď sa odhlásila Bešeňová B/Ivachnová, zostala iba pätica. Čo poviete na takýto model?
– Ťažko hovoriť o nejakej súťaži. Dookola ste hrali s tými istými súpermi, pre nikoho to nebolo zaujímavé. Skôr mal zväz z dvoch skupín vytvoriť jednu III. triedu. Bolo by to o inom.
Ešte otázka na záver, aká je situácia u vás v mládežníckom futbale?
– Máme len žiakov, dorast pre nízky počet hráčov bol odhlásený zo súťaže. Táto kategória ale chýba, keď chlapci dovŕšia žiacky vek, nemajú kde ďalej pokračovať.
