Francúzsko bolo krajinou, ktorá prijala viaceré vlny emigrácie Slovákov. Francúzsko a zvlášť Paríž sú lákadlom aj pre slovenských študentov, umelcov a vedcov. Francúzsko ostáva jedným z najvýznamnejších ekonomických a obchodných partnerov Slovenskej republiky.
Dôkazom toho je i prítomnosť viac ako 400 francúzskych firiem na Slovensku s francúzskymi investíciami vo výške viac ako 5 miliárd eur.
Duchovné centrum Slovákov
O obojstranne prospešné vzťahy v oblasti prezentácie Slovenska, udržanie národnej identity Slovákov a rozvíjanie ich národného a duchovného dedičstva sa stará naše veľvyslanectvo a krajanské spolky vo Francúzsku za účinnej podpory súčasnej vlády.
Slováci sa stretávajú na jednom z najprestížnejších miest Paríža v Kostole Sainte Marie- Madeleine v Paríži. Kostol sv. Magdalény je duchovným centrom Slovákov vo Francúzsku: Tu sa konajú slovenské vianočné koncerty, slovenské omše, tu vystupujú umelci (nedávno Lúčnica), konajú sa svadby.
Cyrilo-metodský kult ako pilier slovenskej emigrácie
Kostol sa staval 85 rokov. Napoleon I. ho chcel premeniť na Pamätník Veľkej armády. Dňa 2. decembra 1806 vo vojenskom tábore v Poznani cisár Napoleon podpísal dekrét na vytvorenie chrámu ku sláve francúzskej armády.
Ale po ruskom neúspechu Napoleon v roku 1812 upustil od oslavného chrámu a vrátil sa k pôvodnému jednoduchému kostolu.
Obdobie najmä júlovej revolúcie v roku 1830 nebolo naklonené myšlienke dostavby kostola. Uvažovalo sa o opere, národnej knižnici i nádraží. Nakoniec sa kostol dostaval a 9. októbra 1845 i vysvätil. Je 108 metrov dlhý, 43 metrov široký a 30 metrov vysoký. Strechu drží 52 korintských stĺpov 20 metrov vysokých. Korintské stĺpy sú vyššie ako originály v Grécku alebo Ríme.
Pod kostolom je kaplnka s obrazom Cyrila a Metoda patrónov Slovanov a spolupatrónov Európy. Cyrilo-metodský kult nie je len odkazom na minulosť, ale je stále živý a jedným z hlavných pilierov slovenskej emigrácie.
V kostole sa 21. júna tohto roku konala slávnostná omša k sviatku sv. Cyrila a Metoda. Omšu celebroval kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt kongregácie pre evanjelizáciu národov. Jej cieľom bolo vyprosiť pokoj a mier v Európe, osobitne medzi slovanskými národmi.
Slovanské písmo schválil pápež Hadrián II.
Hlavný celebrant Jozef Tomko v úvodných slovách vyzdvihol význam príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863.
Ich prínos pre Slovanov bol oveľa väčší ako napr. legenda o vlčici pre vznik Ríma či história Aztékov pre Mexičanov. Cyril a Metod priniesli slovo a písmo.
Z 24 malých písmen gréckej abecedy zostavili slovanské písmo, ktoré v roku 867 schválil pápež Hadrián II. To umožnilo slovanskému obyvateľstvu sledovať bohoslužby vo svojom jazyku.
Tým naši predkovia získali celkom iný pohľad na život a Európa mohla rásť. Cyril a Metod tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákoch jednu z najdôležitejších kapitol, uzavrel slávnostnú reč Jozef Tomko.
Prítomní okrem Slovákov a Francúzov boli zástupcovia slovanských národov, ich cirkevní predstavitelia a veľvyslanci pôsobiaci vo Francúzsku. Slovenskú republiku na slávnosti zastupoval podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, veľvyslanec SR vo Fancúzsku Marek Eštok a početní zástupcovia krajanskej komunity vo Francúzsku.
Krajania boli oblečení v slávnostných krojoch
Prítomní krajania boli poobliekaní v slávnostných ľudových krojoch od Malaciek, Detvy, Čičmian až po Svidník. Medzi Liptákmi nechýbala Soňa Cédille-Tarabová, presidente du Comite de Jumlage a čestná občianka obce Liptovský Ján.
Táto eucharistická slávnosť ukázala, že ani štvrté pokolenie Slovákov nezabúda na Slovensko a hrdo recitovali báseň: Slovák som, Slovák budem, pokiaľ čižmy nosiť budem.
Slávnosť sprevádzal spevácky zbor Aleluja z Kapušian. V odpoludňajších hodinách mal v kostole samostatný koncert. Na záver zazneli básne Milana Rúfusa Modlitba za Slovensko a Modlitba za rodičov v podaní detí zo slovenskej škôlky vo Francúzsku.
Autor: Jozef Taraba
