LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na verejnú diskusiu so zástupcami mesta, investorom, projektantom a spoločnosťou, ktorá vypracovala odborný posudok na premostenie rieky Váh, prišlo viac ako sto ľudí. Kapacita malej zasadačky mestského úradu nestačila. Názory proti výstavbe mosta vyvažovali tí, ktorí premostenie ponad Váh vítajú.
Železnice Slovenskej republiky ako investora zastupoval Jozef Tvrdoň, projektanta, teda spoločnosť Reming Consult Karol Dobosz a za Dopravoprojekt, ako odborného posudzovateľa prišiel Ivan Gábriš.
Oddychovú zónu zničia autá
Verejnému prerokovaniu predchádzala petícia od približne 1600 ľudí. Tí sa postavili proti plánovanej výstavbe mosta ponad Váh a rozšíreniu Belopotockého ulice. Ľudia samosprávu aj investora v petícii žiadajú, aby na prepojenie novej železničnej stanice s centrom mesta využila južný variant cesty smerom na Kamenné pole. Toto cestné napojenie považujú za najlepší spôsob.
Poslanec Peter Cibák prekládku železničnej trate víta, prekáža mu ale umiestnenie spomínaného mosta. „V moderných mestách vo svete sa akúkoľvek dopravu snažia z miest vytláčať. V Liptovskom Mikuláši je to naopak. Dopravu z okraja mesta privedieme priamo do centra. Autá zničia celú oddychovú zónu, pribudnú nielen na ulici Belopotockého, ale aj Vajanského a Partizánov,“ dodal.
Atraktívnejší bude sever mesta
Poslanec Alexander Slafkovský sa vyjadril, že most medzi Športovou a Belopotockého ulicou nie je potrebný. Rozvoj južného mesta, teda územia na Kamennom poli, ako budúcej obytnej zóny, už roky stagnuje.
„Nikto zatiaľ nevie kedy, kto a koľko ľudí tam bude bývať, keďže počet ľudí v meste dlhodobo pomaly klesá. Nahráva tomu aj problém s novými pracovnými príležitosťami. Ak pôjde železnica južnou časťou mesta, atraktívnejšie územie pre rozvoj, bude skôr na sever od súčasnej železničnej trate,“ vysvetlil bývalý primátor.
Dopravné riešenie a nahradenia mosta vidí v napojení nového južného obchvatu mesta na mestskú časť Palúdzka na západe a na cestu 1/18 za mestskou časťou Okoličné na východe.
Most by spojil stanicu s mestom
Vrlíkova ulica je podľa niektorých jej obyvateľov frekventovaná už dnes. Ďalšiemu zahusteniu dopravy nenahráva ani početná obytná zóna, základná škola a stým súvisiaci veľký pohyb detí.
Potvrdil to aj Peter Vrlík, ktorý tam býva. „Nie je veľmi vhodné, aby autá z novej stanice boli presmerované na už aj tak dosť zaťaženú cestu. Problémom bude aj kruhový objazd pri Vrbickom kostole a svetelná križovatka na Kollárovaj ulici.“
Dodal, že ak má byť Liptov turistickým centrom európskeho významu, Liptovský Mikuláš potrebuje dôstojnú autobusovú aj vlakovú stanicu. Tou bude podľa vizualizácií skôr tá nová, ako súčasná a most ju logicky spojí s centrom a dopravu odľahčí vo všetkých smeroch.
„Modernizácia železničnej trate a most je projekt vo verejnom záujme. Aj naša rodina z dôvodu takého projektu pred časom prišla pre štyri metre v Okoličnom o dom a museli sme sa presťahovať. Išlo o rekonštrukciu cesty pre nebezpečnú zákrutu," povedal.
Ľudia by museli chodiť obchvatmi
Dodal, že v tej súvislosti by bolo určite zaujímavé poznať názor ľudí z Podtatranského ulice, na ktorej im vlaky chodia doslova cez záhrady. Ak by sa niektorý vykoľajil, mohol by ohroziť nielen ich majetky, ale aj životy, ako to bolo už v minulosti. Odklonením železnice z mesta sa takej situácia dá predísť. Z tohto pohľadu je debata o moste nie namieste.
Vladimír Fajčík, architekt a urbanista, býva na Vrbickej ulici. Vysvetlil, že mesto sa vždy rozrastá po určitých líniách, okolo ktorých sa vyvíjajú rozvojové krivky. Podobne to bolo aj so starou železničnou stanicou. Tá bola v minulosti viac ako kilometer od centra mesta spojená Hodžovou cestou. Postupom rokov a rastom mesta sa táto ulica stala súčasťou mesta a stanica je takmer v centre. Rovnakým vývojom by mohla prejsť aj Belopotockého ulica.
„Ak by sa plánovaný most na ponad Váh nepostavil, ľudia z centra mesta by museli chodiť peši na novú vlakovú a autobusovú stanicu obchvatmi, teda cez diaľničný privádzač alebo Vrlíkovu ulicu a Iľanovský most. Takú situáciu v súvislosti s ďalším rozvojom mesta si veľmi neviem predstaviť,“ dodal architekt a urbanista.
