PRIBYLINA. Terezku Strapoňovú a Adamka Juríka spája nielen vek, ale aj vzťah k recitovaniu. K ich vzájomnej komunikácii v poslednom školskom roku patrili aj otázky typu: „Čo budeš recitovať? Vyhral si školské kolo Hviezdoslavovho Kubína? Vyhrala si krajské kolo?“
Každý z nich v svojom priestore vyhrával, až sa obaja stretli na celoslovenskej prehliadke najúspešnejších recitátorov koncom júna na 61. ročníku Hviezdoslavovho Kubína v 1. kategórii.
Terezka recitovala Rozprávočku od Ľubice Melek, Adamko si vybral Čepčekovej Veľký kráľ a malá myš.
Na javisku stála ako dvojročná
Melekovej Rozprávočku si Terezka vybrala sama z niekoľkých návrhov od pani učiteľky Ivy Paukovčekovej. „Princezné mám rada, preto Rozprávočka,“ potvrdila čerstvo skončená druháčka Terezka text, s ktorým vyhrala všetky kolá až po celoslovenskú prehliadku.
„Vlani bola na krajskom kole druhá, tohto roku však prvá,“ doplnila hrdá mama Marta.
Jej dcéra má k hovorenému slovu veľmi blízko, ale nielen k nemu. Rada spieva, tancuje a „... popri rodičoch som už ako dvojročná vystúpila v divadle,“ doplnila Terezka.
Mama s úsmevom pridala: „Vtedy sa po javisku motala, trochu spievala – bol to program pre starších v rámci mesiaca úcty k starším, ktorý pripravili pribylinskí divadelníci.“ Terezka dodnes účinkuje v Klásku, ochotníckom divadle v Pribyline spolu s rodičmi.
Mama Marta vraj v súbore začínala na veľké prehováranie ako šepkárka pred pätnástimi rokmi. „Mala som trému vystúpiť na javisko, za oponou som to zvládla jeden rok. Na ďalší som už hrala Aničku, hlavnú postavu v Kubovi,“ zasmiala sa mamina.
Jej manžel Dušan prišiel do divadla neskôr, padli si do oka a dnes vychovávajú dve deti. Terezku a Maťka. Ten suverénne zasiahol do rozhovoru vtedy, keď padla otázka, ako pomáha jeho sestra mame. „Ja jej pomáham rezne robiť a dakedy palačinky,“ zapletal jazýčkom Maťko o tom, aký je on pomocník.
Radí stará mama aj ocino
Adamko Jurík vyrastá v Bratislave, rodičia však pochádzajú z Pribyliny, kde on trávi veľa voľného času u starých rodičov. Samozrejme, aj s Terezkou. Veď sa narodili takmer súčasne, sú si veľmi blízki a veľa prázdninového času práve teraz trávia spolu. Najradšej vonku na ceste alebo na trampolíne či na bicykloch.
To, že sa stretnú obaja v Dolnom Kubíne, vedeli, pretože vyhrávali všetky kolá, ktoré ich od celoslovenskej prehliadky delili.
Adamko recitoval od Eleny Čepčekovej báseň Veľký kráľ a malá myš. S výberom textov mu pomáha stará mama v Pribyline, ale ako recitovať, radí aj ocino v Bratislave.
„Niekedy radia každý niečo iné,“ zvážnel chlapec a hneď si aj zafilozofoval, „Snažím sa spojiť všetko to, čo mi obaja povedia.“
Počas rozhovoru bolo chlapča veľmi vážne, vraj tak vystupoval aj v Dolnom Kubíne a zvládol i záujem médií. Ani on nemá trému. Rád športuje a počas roka navštevuje prírodovedný krúžok, kde sa dozvedá veľa najmä o zvieratách. „Chodí aj na klavír,“ doplní stará mama. Na otázku – či rád, chvíľu rozmýšľa a zaznie odpoveď: „Hmmm, áno, rád.
Obaja sú radi na výslní
Teraz obe deti spája najmä voľný prázdninový čas. Obaja však, keď si spomenú na školu či aktivity mimo nej, berú to ako niečo, čo patrí do ich životov, čo ich obohacuje.
Získavajú skúsenosti. Obaja sú totiž radi na výslní záujmu a nemajú trému, nemajú strach vystupovať pred publikom. Terezka navyše hrá na akordeón a účinkuje v detskom folklórnom súbore Cindruška. „Páči sa mi, keď mi ľudia tlieskajú,“ potvrdí a mamina pridá: „Rada sa predvádza.“
Je to krásne predvádzanie, keď využívajú svoje dary – talenty, aby potešili iných. Na Hviezdoslavovom Kubíne tešili medzi inými aj svojich blízkych. Adamkova stará mama skonštatovala: „V Kubíne boli veľmi šikovné deti. Pozorovať ich na vystúpení bol zážitok. Všetci recitátori vystúpili v jednom súvislom hravom pásme. Aj tí naši v ňom boli perfektní, suverénni, smelí.
