LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Už na začiatku 19. storočia vychádzali z Liptovského Svätého Mikuláša prvé skupiny uvedomelých vlastencov a priekopníkov pokroku na vychádzky a výlety do prírody – na Kriváň, do Demänovskej doliny a podobne. Z hľadiska rozvoja prírodných vied zanechal v Liptove hlbokú brázdu Karel Slavomír Amerling z Karlovej univerzity v Prahe, ktorý – spolu s Gašparom Fejerpataky Belopotockým – viedli mikulášsku mládež k hlbšiemu vzťahu k prírode.“
Toto pripomenul v článku o profesorovi Jánovi Volkovi-Starohorskom Posledný štúrovec v Živote z roku 1970 autor pod značkou D. J.
Prasynovec básnika Janka Kráľa
V národne uvedomelej rodine z predmestia Mikuláša, na Nižnom Huštáku, sa totiž práve pred 135 rokmi – 31. júla 1880 – narodil na dnešnej Moysesovej ulici v rodine drobného remeselníka Volka syn Ján, prasynovec geniálneho revolučného bojovníka a básnika Janka Kráľa (starý otec malého Jána Volka, Ondrej Kráľ, bol bratom i spolubojovníkom Janka Kráľa – pozn. aut.).
Matka malého Janka, Mária, rodená Kráľová, svojho strýca Janka veľmi dobre poznala, pamätala sa naňho a obdivovala celé jeho životné dielo. Aj svojho novorodeného syna pomenovala po tomto slávnom štúrovcovi. A Janko, len čo začal súvislejšie vravieť, recitoval Kráľove verše.
Láska k slovenskej prírode
Láska k prírode a jeho ľudu, ako aj túžba po slobode a širokých rozletoch ostali Jánovi Volkovi ako dedičstvo po jeho predkoch – štúrovcoch. I to prímenie si zvolil podľa tradičného zvyku štúrovcov.
Na strednej škole v Levoči si obľúbil prírodné vedy. V roku 1908 po ukončení štúdia zemepisu a prírodných vied na Budapeštianskej univerzite sa stal učiteľom.
Prijal miesto v Hybiach, neskôr vymenil viacero miest (Topoľčany, Brezno, Abrudi, Poľný Byrinčok, v rumunskom Dévi získal profesúru).
Ján Volko s nadšením privítal vytvorenie slobodnej Československej republiky a za národnú i morálnu povinnosť si pokladal vrátiť sa do rodného Mikuláša a pomáhať pri výchove novej slovenskej generácie a popritom rozvíjať podľa najnovších zásad a poznatkov prírodné vedy na Slovensku.
Dvadsať rokov pôsobil na Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu. Po zmene politických pomerov v roku 1939 požiadal o penzionovanie. Zapojil sa do práce v Múzeu Slovenského krasu, ku vzniku ktorého sám dal v roku 1904 podnet.
Nemožno, ani v skratke, pospomínať obrovské životné a vedecké dielo profesora Jána Volka-Starohorského. Napísal vyše 160 prác uverejnených v rôznych časopisoch, je autorom dvoch zásadných publikácií Prírodné bohatstvo Liptova (1924) a Ochrana prírodných pamiatok (1941). Umrel v Bratislave 17. decembra 1977 vo veku 97 rokov.
Jaskyniar, ochranca prírody, muzeológ, učiteľ
Jeho širokú odbornú činnosť a jeho celospoločenskú zaangažovanosť v rozmanitých odborných, vedeckých a kultúrnych funkciách si dodnes pripamätávajú nielen v Liptove, ale i na celom Slovensku.
Jedni ho považujú za zakladateľa modernej slovenskej speleológie – jaskyniarstva. Iní zasa sozoológie – ochrany prírody. Ďalší za geológa, muzeológa, geografa, učiteľa i publicistu.
Kto pozná jeho životné diela, považuje ho za človeka, ktorý z čistého idealizmu prijal za životné heslo Štúrove idey.
Autor: Pavol M. Kubiš
