PRIBYLINA. V tomto roku uplynulo 40 rokov od začiatku napúšťania priehradného jazera, ktoré pohltilo 732 rodinných domov v trinástich obciach, kaštiele, sakrálne stavby a podobne.
Vody Liptovskej Mary úplne zaplavili Čemice, Demčiny, starú Liptovskú Sielnicu, Liptovskú Maru, Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludzu, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, a Vrbie.
Trnovec zatopili len čiastočne. Hoci Prosiek zostal nedotknutý, jeho osady Nižný a Vyšný Zádiel zanikli. Domovy vtedy opustilo vyše štyritisíc obyvateľov, asi 940 rodín. Spomienky v ich podvedomí, v pamäti zostali podnes ako stopy, ktoré vody liptovského mora nezmazali.
„Bola to pre mnohých z vás a vašich rodičov i starých rodičov veľká obeť,“ pripomenul v príhovore riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa, ktorý zároveň ale vyzdvihol význam vodného diela a hydrocentrály.
„Náklady na výstavbu sa vrátili do šiestich rokov, čo je mimoriadne priaznivý hospodársky výsledok, ktorým možno argumentovať. Ťažko porovnávať, ale aspoň tieto pozitíva vyrovnali horkosť a smútok nad tým, že ste museli svoje domovy opustiť.“
Úradujúci liptovský richtár, v skutočnosti liptovskohrádocky primátor Branislav Tréger, ovenčený richtárskou palicou a klobúkom, vyzdvihol snahu Sokolčanov zachovať povedomie na svoju rodnú hrudu, ich prístup k vlastnej histórii a dlhoročnú aktivitu, ktorou pravidelne pripomínajú súčasníkom obec, ktorú spolu s inými zaliali pred 40 rokmi vody jazera. Treba si však uvedomiť, že strata domovov je cena, ktorú ste síce zaplatili výraznou zmenou života, ťažkým odchodom na nové, ale aktuálne pozitívne zmeny v celom regióne sú neodškriepiteľné. Protipovodňové zameranie vodného diela je nespochybniteľné. V Liptove je najväčší rezervoár povrchovej vody v krajine a celé vodné dielo významne ovplyvnilo a stále ovplyvňuje život spoločnosti. Mám na mysli či už cestovný a turistický ruch, ale aj poľnohospodárstvo a iné,“ povedal B. Tréger.
Sokolčiansky zvon sa rozzvonil
Nedeľa rodákov v pribylinskom skanzene má už tradičné rituály. Jedným z nich je rozzvonenie sokolčianskeho zvonu. Tentoraz za asistencie filmového štábu, ktorý musel do horných skromných priestorov malej zvoničky na rínku.
„Zvon je jedinou hmotnou pamiatkou na Sokolče, ktorá symbolizuje duchovno, akýsi pozdrav z minulosti. Táto sokolčianska zvonica je iba provizórium, ktoré vzniklo po požiari z roku 1865. Ústne podanie potvrdzuje signatúra na zvone.
Režisér sa zmenil na zvonára
Stredom po celom obvode je už málo čitateľný nápis: Plamen ohna zurivy rozlial ma 1861 – zostatok nápisu je už nečitateľný, ale pravdepodobne ide o hmotnosť zvonu. Dolu nad zdobenou obrubou je ešte signatúra: plamen viery milostivy obcanov sokolskych ulial ma roku spasenia 1865 Ad: Litmann v B. Bystrici,“ potvrdil režisér, ktorý sa počas filmovania náročných záberov zmenil na zvonára.
Dodajme, že zvon sa počas demolácie objektov nedostal pod pásy buldozérov alebo do šrotu iba vďaka obetavým miestnym.
„S mojimi priateľmi so Sokolčov, lebo po takmer ročnej spolupráci sme už nadviazali neformálne kontakty, som prežil pri príprave filmu stretnutia na ich historickom – pôvodnom cintoríne, aj v sokolčianskom Hájiku, ktorý je teraz nad diaľnicou a jazerom. V nasledujúcich týždňoch sa zrejme naplno rozbehne výroba s tým, že nakrútime rozhovory a tie prinesú aj novšie poznatky o tom, ako prežívali svoju mladosť ľudia v zátopovej oblasti. Treba si uvedomiť, že dnes šesťdesiatnici resp. starší, mali vtedy o štyridsať rokov menej. Začínali vo svojich profesiách, ženili sa vydávali, a hlavne boli zžití s prostredím, kde vyrástli, mali okolo seba starých rodičov, tety, ujov, atď.. Už doterajšie stretnutia napovedajú mnoho. Film s pracovným názvom Na dne sú stopy, je v rámci autorskej licencie v istom slova zmysle fikciou s náročnými trikmi, ale to by som už veľa prezradil,“ ozrejmil V. Balco.
Vernisáž aj netradičná súťaž hasičov
Počas programu v pribylinskej Nedele rodákov hŕstka bývalých obyvateľov obce, od dávnych dôb chovatelia i lovci sokolov – kráľovskí sokoliari, si zanôtila aj sokolčiansku hymnu – Harfička.
Súčasťou stretnutia bola vernisáž výstavy fotografii a dokumentov, venovaných výstavbe Vodného diela Liptovská Mara s názvom Stredný Liptov v premenách času, zároveň sprístupnili verejnosti výstavu sokolčianskeho rodáka Jozefa Šlauku, ktorú nazvali Sokolče v obrazoch.
V popoludňajších hodinách vyvrcholil nedeľný program v skanzene netradičnou súťažou hasičov O richtársku palicu a prezentáciou historickej a modernej hasičskej techniky.
