Pondelok, 18. december, 2017 | Meniny má Sláva, Slávka
Pridajte si svoje mesto

Nakrúcajú film o zátopovej oblasti Liptovskej Mary

Tradičné stretnutie v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline – Nedeľa rodákov čiastočne ovplyvnili slovenskí filmári, ktorí pod režijným vedením Vlada Balca pokračujú v nakrúcaní umeleckého dokumentu, filmu o zátopovej oblasti Liptovskej Mary.

Filmári nakrúcali aj v Pribyline počas stretnutia rodákov zo zatopených obcí.(Zdroj: LACO HÁMOR)

PRIBYLINA. V tomto roku uplynulo 40 rokov od začiatku napúšťania priehradného jazera, ktoré pohltilo 732 rodinných domov v trinástich obciach, kaštiele, sakrálne stavby a podobne.

Vody Liptovskej Mary úplne zaplavili Čemice, Demčiny, starú Liptovskú Sielnicu, Liptovskú Maru, Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludzu, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, a Vrbie.

Trnovec zatopili len čiastočne. Hoci Prosiek zostal nedotknutý, jeho osady Nižný a Vyšný Zádiel zanikli. Domovy vtedy opustilo vyše štyritisíc obyvateľov, asi 940 rodín. Spomienky v ich podvedomí, v pamäti zostali podnes ako stopy, ktoré vody liptovského mora nezmazali.

„Bola to pre mnohých z vás a vašich rodičov i starých rodičov veľká obeť,“ pripomenul v príhovore riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa, ktorý zároveň ale vyzdvihol význam vodného diela a hydrocentrály.

„Náklady na výstavbu sa vrátili do šiestich rokov, čo je mimoriadne priaznivý hospodársky výsledok, ktorým možno argumentovať. Ťažko porovnávať, ale aspoň tieto pozitíva vyrovnali horkosť a smútok nad tým, že ste museli svoje domovy opustiť.“

Úradujúci liptovský richtár, v skutočnosti liptovskohrádocky primátor Branislav Tréger, ovenčený richtárskou palicou a klobúkom, vyzdvihol snahu Sokolčanov zachovať povedomie na svoju rodnú hrudu, ich prístup k vlastnej histórii a dlhoročnú aktivitu, ktorou pravidelne pripomínajú súčasníkom obec, ktorú spolu s inými zaliali pred 40 rokmi vody jazera. Treba si však uvedomiť, že strata domovov je cena, ktorú ste síce zaplatili výraznou zmenou života, ťažkým odchodom na nové, ale aktuálne pozitívne zmeny v celom regióne sú neodškriepiteľné. Protipovodňové zameranie vodného diela je nespochybniteľné. V Liptove je najväčší rezervoár povrchovej vody v krajine a celé vodné dielo významne ovplyvnilo a stále ovplyvňuje život spoločnosti. Mám na mysli či už cestovný a turistický ruch, ale aj poľnohospodárstvo a iné,“ povedal B. Tréger.

Sokolčiansky zvon 
sa rozzvonil

Nedeľa rodákov v pribylinskom skanzene má už tradičné rituály. Jedným z nich je rozzvonenie sokolčianskeho zvonu. Tentoraz za asistencie filmového štábu, ktorý musel do horných skromných priestorov malej zvoničky na rínku.

„Zvon je jedinou hmotnou pamiatkou na Sokolče, ktorá symbolizuje duchovno, akýsi pozdrav z minulosti. Táto sokolčianska zvonica je iba provizórium, ktoré vzniklo po požiari z roku 1865. Ústne podanie potvrdzuje signatúra na zvone.

Režisér sa zmenil 
na zvonára

Stredom po celom obvode je už málo čitateľný nápis: Plamen ohna zurivy rozlial ma 1861 – zostatok nápisu je už nečitateľný, ale pravdepodobne ide o hmotnosť zvonu. Dolu nad zdobenou obrubou je ešte signatúra: plamen viery milostivy obcanov sokolskych ulial ma roku spasenia 1865 Ad: Litmann v B. Bystrici,“ potvrdil režisér, ktorý sa počas filmovania náročných záberov zmenil na zvonára.

Dodajme, že zvon sa počas demolácie objektov nedostal pod pásy buldozérov alebo do šrotu iba vďaka obetavým miestnym.

„S mojimi priateľmi so Sokolčov, lebo po takmer ročnej spolupráci sme už nadviazali neformálne kontakty, som prežil pri príprave filmu stretnutia na ich historickom – pôvodnom cintoríne, aj v sokolčianskom Hájiku, ktorý je teraz nad diaľnicou a jazerom. V nasledujúcich týždňoch sa zrejme naplno rozbehne výroba s tým, že nakrútime rozhovory a tie prinesú aj novšie poznatky o tom, ako prežívali svoju mladosť ľudia v zátopovej oblasti. Treba si uvedomiť, že dnes šesťdesiatnici resp. starší, mali vtedy o štyridsať rokov menej. Začínali vo svojich profesiách, ženili sa vydávali, a hlavne boli zžití s prostredím, kde vyrástli, mali okolo seba starých rodičov, tety, ujov, atď.. Už doterajšie stretnutia napovedajú mnoho. Film s pracovným názvom Na dne sú stopy, je v rámci autorskej licencie v istom slova zmysle fikciou s náročnými trikmi, ale to by som už veľa prezradil,“ ozrejmil V. Balco.

Vernisáž aj netradičná súťaž hasičov

Počas programu v pribylinskej Nedele rodákov hŕstka bývalých obyvateľov obce, od dávnych dôb chovatelia i lovci sokolov – kráľovskí sokoliari, si zanôtila aj sokolčiansku hymnu – Harfička.

Súčasťou stretnutia bola vernisáž výstavy fotografii a dokumentov, venovaných výstavbe Vodného diela Liptovská Mara s názvom Stredný Liptov v premenách času, zároveň sprístupnili verejnosti výstavu sokolčianskeho rodáka Jozefa Šlauku, ktorú nazvali Sokolče v obrazoch.

V popoludňajších hodinách vyvrcholil nedeľný program v skanzene netradičnou súťažou hasičov O richtársku palicu a prezentáciou historickej a modernej hasičskej techniky.


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  3. D. Kucharčík odchádza 479
  4. Tomáša zatkli pre drogy 297
  5. Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko 130
  6. Tatran oslávil prelomový rok 87
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 87
  8. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 81
  9. Sapara by hokej pridal aj do tréningu futbalistov 79
  10. Zmeny v autobusoch 79

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

D. Kucharčík odchádza

Dušan Kucharčík bol 
neodmysliteľnou súčasťou obrany. 23-ročného stopéra sme vyspovedali ihneď po oznámení veľkej správy.

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko

V internetovom hlasovaní podporili projekt nielen domáci, ale aj obyvatelia okolitých obcí a Liptovského Mikuláša.

Blízke regióny

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Mesto ide riešiť problémové križovatky

Najhoršia situácia je na Huštáku, medzi Mestským parkom a Slovenkou a pri kruhovom objazde blízko Lidla smerom na Podlavice.

Ohňostroje už dostali pravidlá. Pozrite sa, aké

Používanie ohňostrojov v metropole Bielej Oravy upraví nové nariadenie. Jeho porušenie môže vyjsť až 500 eur.

Vo Vrútkach zachraňovali topiacu sa srnku

Na podnet občana, ktorý videl v rieke Turiec topiacu sa srnku, začal boj o jej záchranu.

HOKEJ: Martinčania premrhali trojgólový náskok, potom ich posledná Gelnica dorazila v nájazdoch

Naši vyhrávali po dvoch tretinách už 4:1, v závere III. tretiny aj 5:4, no i tak to nestačilo. Domov si chalani vezú len jeden bod, o ďalší prišli v penaltách.

Všetky správy

Dravecký ozrejmil svoje vyhodenie. Beriem všetko na seba, tvrdí

Hokejista Vladimír Dravecký si s veľkou pravdepodobnosťou nezahrá na olympiáde v Pjongčangu.

Velez-Zuzulová: Išla som do niečoho, čo sa doteraz nikomu nepodarilo

Som športovkyňa, ktorá sa nikdy neuspokojí s tým, čo dosiahla, hovorí slovenská slalomárka.

Hlavné centrum džihádistov? Je hneď za hranicou

Viedeň sa stala bránou radikálov, ktorí cestovali do Sýrie aj Iraku. Niektorí sa vracajú.

Učiteľka mala žltačku a chodila do práce. Rodičia škôlkarov o tom nevedeli

V pondelok bude Miestny úrad vo Vajnoroch, ktorý je zriaďovateľom škôlky, skúmať, prečo o žltačke neinformovala rodičov.