KRAKOW, ZÁVAŽNÁ PORUBA. Soňa Barániová, lektorka a správkyňa Domu Milana Rúfusa, vystúpila v Rádiu Krakow v besede nazvanej Rúfus-Tischner Paralelné životy.
Myšlienka vznikla, keď počas Dní Milana Rúfusa v Závažnej Porube predstavila Soňa Barániová trojjazyčnú reflexiu Pokorne a na kolenách Rúfus-Tischner.
Autorka tejto útlej brožúrky s bohatým duchovným odkazom si na zrod myšlienky hľadať podobnosti dvoch veľkých osobností z dvoch malých dedín spomína takto:
„Bola to náhoda, ak teda náhody existujú. Počas návštevy obce Lopušná pri Nowom Targu pri realizácii cezhraničného projektu cyklotrás sme boli s manželom pozvaní na prehliadku folklórnych súborov v stredisku kultúry gminy Nowy Targ Tischnerovka. Je to nielen kultúrny dom, ale aj múzeum „ksiadza profesora“ ako ho Poliaci volajú, Jozefa Tischnera. Iba slepý by nevidel, hluchý nepočul a hlúpy nepochopil, že Tischner aj Rúfus sú takpovediac z rovnakého cesta.“
Nielen genius loci
„Autori kníh asi žijú so svojimi deťmi aj po ich uvedení do života,“ povedala autorka. A tak už teraz uvažuje o druhom rozšírenom vydaní.
„Lebo je to nielen genius loci, svet detí, sila rodiny, pocit jedného z mnohých, akceptácia utrpenia ako pozitívnej hodnoty. Treba ešte písať o očisťujúcej katarzii modlitby, uznaní atribútov ženskosti ako zázraku z neba, rovnakých motívoch výberu profesie, obdivu k prirodzenému uvedomenia seba, o slobode ako jednej z prioritných hodnôt. Písať o Tischnerovi je nemožné, treba ho čítať,“ priznala v závere. To bolo konštatované aj v poľskej knihe Tischner.
Rúfus – Tischner Paralelné životy
V besede v Rádiu Krakow s názvom Rúfus-Tischner Paralelné životy Soňa Barániová prezentovala poľskému poslucháčovi úžasnú podobnosť životnej filozofie dvoch veľkých osobností slovenského a poľského národa.
Hovorila o skromnosti, múdrosti, pokore a ľudskosti filozofujúceho básnika a filozofujúceho kňaza.
Milan Rúfus chcel byť vždy výsostne ľudský, Jozef Tischner bol tiež predovšetkým človekom, až potom filozofom a kňazom. Osobnosť Milana Rúfusa priblížila Soňa Barániová viac ako je v Poľsku známa. Na úrovni Majstra diskutovala s poľským literárnym historikom Jacekom Baluchom, profesorom na Jagelovskej univerzite, a Alexandrou Hadymič, literárnou vedkyňou. Program moderoval Lukacz Tischner, historik literatúry a synovec Jozefa Tischnera.
Básne Milana Rúfusa a fragmenty z tvorby Jozefa Tischnera predniesol herec krakowského divadla Andrzej Róg. Tlmočila Katarzyna Baráni. Do rozhovoru sa zapojil aj wojt Gminy Nowy Targ Jan Smarduch a riaditeľka múzea Tischnerowka v Lopusznej, pani Kuchtová, ktorá predniesla svoju básničku na aktuálnu tému.
Medzi rozhovormi hostí znela ľudová hudba a spev z Liptova. Na husliach bravúrne zahral a zaspieval Gabriel Cibira, harmonika a gajdy sa rozozvučali v rukách Jara Hrnčiara z Folklórnej skupiny Smrečany.
V závere programu si poľských priateľov uctili slovenským zvykom chlebom a soľou, symbolicky z rúk dieťaťa. Veď Milan Rúfus a dieťa boli nerozluční celým jeho životom a tvorbou.
Ambície lektora boli vysoko prekročené
Malá Závažná Poruba sa vo veľkom Krakowe nestratila. Vystúpením v Rádiu Krakow potvrdila svoju závažnosť aj za hranicami Slovenska.
Autorka myšlienky hľadať podobnosti dvoch veľkých osobností povedala: „Pozvanie na jednu z akcií 15 Dní Tischnerowských vysoko prekročilo ambície lektora malého vidieckeho literárneho múzea. Som zaň Lukáczovi Tischnerovi, synovcovi kňaza profesora, vďačná. Verím, že Rúfus tam hore bol s nami spokojný.“
Autor: Katarína Devečková
