Centrum Ružomberka je pre historickú a architektonickú hodnotu chránené zákonom. Pamiatkovú zónu vyhlásili v roku 1991, odvtedy sa nemenila. Radnici sa podarilo zmeniť jej rozsah tak, aby chránila skutočné hodnoty .
RUŽOMBEROK. Pre mesto a vlastníkov nehnuteľností v pamiatkovej zóne vyplývajú povinnosti. Musia sa držať predpísaných pravidiel pri každom stavebnom zásahu a musia ho vopred odobriť pamiatkari.
V Ružomberku ale do pamiatkovej zóny centra mesta patrili aj budovy, ktoré za pamiatky považovať nemožno. Majiteľov to obmedzovalo, mesto preto žiadalo pamiatkarov o úpravu hraníc pamiatkovej zóny.
Zákon chránil aj paneláky
Ružomberok bol v minulosti najvýznamnejším centrom Liptova, fungovalo tu niekoľko prosperujúcich závodov, mesto bolo dôležitým centrom vtedajšieho politického života. Odrazilo sa to na vzhľade starého mesta, najmä ulíc Podhora a Mostová. Stavebný rozmach sa rozšíril aj do západnej časti mesta.
V roku 1991 vyhlásili v starom centre pamiatkovú zónu, teda súbor pravidiel, ktorých sa musia majitelia držať, aby zachovali historický ráz miesta.
V zóne sa ale ocitli a rokmi pribúdali obchodné budovy, alebo typické panelové bytovky.
Zákon chránil aj stavby, ktoré nemali pamiatkové hodnoty. Vznikali nezmyselné si-tuácie, majitelia klasických panelákov museli napríklad zateplenie bytovky či výmenu okien alebo vstupných dverí konzultovať s pamiatkovým úradom.
Pôvodná pamiatková zóna sa zmenší
Pamiatkový úrad chcel aj pre takéto situácie upraviť ružomberskú pamiatkovú zónu, aby sa chránili skutočné pamiatkové hodnoty. Niektoré ulice a domy z pamiatkovej zóny vypustili, iné zase pridali. V zásade sa ale mala pôvodná pamiatková zóna zmenšiť.
Mesto Ružomberok nesúhlasilo s počiatočnými návrhmi pamiatkarov. Upozorňovali, že v niektorých častiach môžu zamedziť rozvoju mesta vo forme plynulého prechodu do novodobej zástavby.
Mestský architekt zmenšenie uvítal
„Ružomberok nie je Bardejov, Levoča či Banská Štiavnica, no napriek tomu pamiatková zóna doteraz zaberala obrovské územie, prakticky celé širšie centrum.
Historické objekty treba chrániť, no absurdne sa v nej ocitlo aj množstvo budov, ktoré nemali s pamiatkovou ochranou vôbec nič spoločného. Výrazne to komplikovalo život ich majiteľov,“ povedal Jozef Jurčo, hlavný architekt mesta Ružomberok.
Úpravu pamiatkovej zóny vítajú hlavne ľudia, ktorí bývajú v pôvodnej pamiatkovej zóne.
Sú to napríklad tri výškové paneláky na Nábreží M.R. Štefánika, budova bývalej tržnice a obchodného domu na Podhore, školy v centre mesta alebo bytovky a obchody na Ulici M. Madačova.
„Ľudia už nebudú musieť podstúpiť zbytočnú byrokraciu iba preto, že si chcú v paneláku vymeniť okná či dvere. Pre ďalší rozvoj nášho mesta je zreálnenie pamiatkovej och-rany veľmi pozitívnym signálom,“ dodal hlavný architekt Jurčo.
