VLACHY. Záchytný tábor vo Vlachoch zriadili 31. októbra v roku 2003, mal kapacitu stoštyridsať osôb, bývali v ňom ľudia z východnej Európy a Ázie.
Migračný úrad dlhodobo priestory azylového centra naplno nevyužíval, preto ho ministerstvo vnútra, ktorému areál patrí, v rámci úsporných opatrení presne po štyroch rokoch 31. októbra 2007 zatvorilo.
Chátrajúci areál nikto nechce
„Niekoľkokrát sme ponuku na odpredaj prebytočného majetku zverejnili v printových médiách. Keďže o kúpu nikto neprejavil záujem, ministerstvo oslovilo obec Vlachy a Žilinský samosprávny kraj. Obec ani župa o areál záujem neprejavili. Rovnako negatívne reagovalo aj Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,“ informoval Petar Lazarov, hovorca ministerstva vnútra.
Najčastejšími žiadateľmi o azyl na Slovensku sú ľudia z Afganistanu, Iraku, Pakistanu, Indie, Číny, ale aj z niektorých afrických štátov, napríklad Somálska.
„Prichádzajú k nám tiež Gruzínci, Moldavci alebo Čečenci z Ruskej federácie,“ doplnil hovorca
Nelegálni migranti v prípade, že ich chytí polícia, majú na území Slovenskej republiky dve možnosti. Môžu požiadať o azyl, alebo sa vrátia späť do vlastnej krajiny, prípadne tam, kde už azyl majú.
Nezaznamenali nárast migrantov
Migranti sa vo všetkých azylových centrách môžu učiť slovenský jazyk.
V Ženevských konvenciách a pravidlách Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov je, že zariadenia, v ktorých sú ubytovaní žiadatelia o azyl, nesmú byť pod policajnou alebo armádnou ochranou.
Tak ako v každom inom azylovom centre na Slovensku, aj v zariadení vo Vlachoch poskytovali žiadateľom o azyl počas doby azylového konania ubytovanie, stravovanie, hygienické potreby, vreckové a neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Migračný úrad ministerstva vnútra v súčasnej dobe nezaznamenal nárast počtu migrantov.
„Neuvažujeme preto, že by sme objekt vo Vlachoch opäť využívali ako azylové zariadenie. Sprevádzkovanie objektu pre potreby žiadateľov o udelenie azylu by bolo finančne veľmi nákladné,“ dodal hovorca Lazarov.
Utečenci domácich neohrozovali
Ľudia v obci mali podľa starostu Ladislava Guotha zo začiatku z azylového centra obavy. Báli sa hlavne zvýšenej kriminality, ale s odstupom času si zvykli, keď zistili, že ich utečenci vôbec neohrozujú.
„Vyskytli sa len drobné konflikty, ktoré sa ľudí vôbec nedotkli. Zariadenie pred niekoľkými rokmi zatvorili, vraj nedokázali naplniť jeho kapacitu, k nám azylanti v podstate takmer prestali chodiť. Navyše veľké azylové centrum, myslím, že pre päťsto osôb, otvorili v Humennom a ďalšie je v Malackách,“ povedal starosta.
Pokračoval, že areál vo Vlachoch bol dobre vybavený. Na prízemí bola prijímacia miestnosť pre klientov zariadenia, ambulancia lekára, kancelárske priestory pre zamestnancov.
Oprava o údržba je finančne náročná
„V objekte sa nachádzal aj bufet a miestnosť pre strážnu službu. Na poschodí bola jedáleň a izby pre klientov. Zariadeniu chýbala iba kuchyňa, stravu pre azylantov dovážali z iného mesta. Momentálne opustený objekt chráni pred vandalmi súkromná bezpečnostná služba,“ dodal Ladislav Guoth.
V súčasnosti je objekt zanedbaný a postupne chátra. Areál zarastá burinou a budovy zub času poznačil natoľko, že by si v čo najkratšom čase zaslúžili rekonštrukciu.
Starosta spresnil, že objekt by obec nechcela, aj keby jej ho štát venoval za jedno euro. „Oprava o údržba rozsiahleho objektu by bola finančne veľmi nákladná a dispozície budov nie sú vhodné napríklad ani na nájomné bývanie,“ uzavrel L. Guoth.
