RUŽOMBEROK. Basketbalistky MBK Ružomberok od prvého augustového pondelka zaberajú v príprave na nový súťažný ročník. Pre kapitánku tímu žilinskú rodáčku Zuzanu Lázárovú to bude piata sezóna v drese Ruže od jej druhého príchodu do družstva.
S 28-ročnou rozohrávačkou sme hovorili o jej lete, o súčasnom ružomberskom kádri a o blížiacej sa sezóne 2015/2016.
Pred časom ste s ružomberským klubom podpísali nový dvojročný kontrakt. Aké pohnútky vás k tomu viedli, nezvažovali ste zmenu?
– Vôbec nie, hoci boli aj iné ponuky. Ružomberok mi prirástol k srdcu, vždy som sa tu dobre cítila. Navyše do klubu prišli noví či staronoví funkcionári a nastal jasný obrat k lepšiemu. Vyhovuje mi kolektív, tréner Juraj Suja, takže nebol ani najmenší dôvod ísť inde.
Koketovali ste aj s myšlienkou skúsiť zahraničný angažmán?
– Teraz už absolútne nie. V minulosti, keď som bola mladšia, aj týmto smerom som sa zamýšľala.
Skúste porovnať súčasnú situáciu v klube s tou, aká bola pred rokom?
– Vlani, keď sme začínali s tréningmi, vládla značná neistota. Nevedelo sa, čo bude a či vôbec Ružomberok nastúpi do súťaže. Finančná situácia bola mimoriadne zložitá, takmer neriešiteľná. Za posledné obdobie ľudia v klube zamakali. Teraz nič iné nemusím riešiť, plne sa môžem sústrediť iba na basketbal. Je to o sto percent lepšie ako pred rokom.
Do prípravy ste vstúpili s čistým kontom, alebo má vám klub ešte dačo doplatiť?
– Všetko mám vysporiadané, nič mi nie sú dlžní.
Trošku prelaďme, aké bolo leto, máte za sebou aj nejakú dovolenku?
– Na dovolenku som nevycestovala, jeden mesiac som strávila v ženskej reprezentácii, tam som si hlavne dobre zatrénovala. Potom som si dala úplne voľno.
Tohtoročný reprezentačný blok znamenal pre vás asi smutnú epizódku, či nie? Odmakali ste celú prípravu, lenže v konečnej 12-člennej nominácii na majstrovstvá Európy meno Lázárová nefigurovalo. Ako ste to vnímali?
– V národnom tíme som sa necítila komfortne. Byť jedenástou, dvanástou hráčkou, ktorá vybehne na ihrisko len na nejaké tri minúty, to nie je pre mňa. Každý tréner má hráčky, ktorým verí, ktoré zapadajú do jeho filozofie, žiaľ, ja som v tomto prípade k nim nepatrila. Preto som sama zašla za trénerom Kováčikom, povedala som mu, že nie som s takouto pozíciou spokojná a že sa s ňou nestotožňujem. Po vzájomnej dohode moje kroky smerovali domov a nie na šampionát.
Možno povedať, že Maroš Kováčik, ktorý je zároveň koučom majstrovských Good Angels Košice, nemá v obľube tretiu najlepšiu basketbalistku Slovenska za rok 2014?
– (Smiech) Netvrdím, že ma nemá rád, no moja hra mu asi neimponuje.
Vieme, že v lete ste sprobovali aj streetball.
– Absolvovala som akurát jeden kvalifikačný turnaj na Európske hry do Baku, ktorý sa konal v Seredi. Bolo to v čase, keď som ešte nevedela, či sa vôbec objavím v ženskej reprezentácii. Tým to však aj skončilo.
Začal vám, pri tom ničnerobení už aj chýbať basketbal?
– Isteže, veľmi som sa už tešila na začiatok prípravy a na ´baby´.
V Ružomberku zostal, až na malé výnimky, kolektív z lanskej sezóny. Pokladáte to za výhodu?
– Jednoznačne. Už sme niečo spolu odrobili, zažili, myslím si, že je na čom stavať, nemusíme začínať odznova. Veľmi dobre poznáme aj trénerove metódy a jeho požiadavky.
Po dvoch rokoch sa do družstva vrátila reprezentantka Katarína Tetemondová. Čo to pre vás znamená?
– Že budeme ešte silnejší. Z Katkinho príchodu mám veľkú radosť. Spolu sme hrávali nielen v Ružomberku, ale aj predtým v Poprade. Je to výborná hráčka.
Vedenie klubu chce ešte počas sezóny priniesť do družstva vysokú skúsenú pivotku. Bude to káder na extraligové finále?
- Myslím si, že aj verejnosť očakáva náš návrat do boja o titul.
Ja verím, že Ružomberok po roku zase bude vo finále, urobíme všetko preto a tým spravíme radosť nielen sebe, ale i vedeniu a fanúšikom.
