RUŽOMBEROK. Radnica formou prieskumu verejnej mienky zisťovala, či obyvatelia Ružomberka chcú mať v meste značené cyklochodníky, kadiaľ by mali viesť a s akými obmedzeniami pre ostatných účastníkov cestnej premávky sú ľudia ochotní súhlasiť.
Počas dvoch mesiacov sa do ankety, prevažnou väčšinou prostredníctvom internetu, zapojilo 812 Ružomberčanov, takmer rovnaký počet mužov a žien.
O naliehavej potrebe vybudovať bezpečné cyklistické trasy v meste svedčí fakt, že bicykel je druhý najpoužívanejší spôsob prepravy do zamestnania alebo do školy.
Ľudia odpovedajúci na anketové otázky, za zásadnú prekážku pre širšie využitie bicyklov pri preprave považujú veľké riziko kolízie s autom.
Cesty za nebezpečné pre cyklistov považuje takmer polovica respondentov. A viac ako 70 percent opýtaných je presvedčených, že viac ľudí na bicykloch nie je v meste pre chýbajúce cyklochodníky.
Pre cyklistov nebezpečné sú vraj prakticky všetky hlavné cesty a križovatky v meste. Najčastejšie ľudia uvádzali Tatranskú a Bystrickú cestu.
Pešiu zónu otvoriť aj pre bicykle
Zaujímavé bolo aj vyhodnotenie otázky, či by mala byť pešia zóna sprístupnená pre cyklistov bez časového obmedzenia. Z celkového počtu odpovedajúcich ľudí bolo 65,7 percenta z nich za túto zmenu.
Ako dôvod uvádzali okrem iného, že autá v určitých prípadoch po pešej zóne smú prejsť, no cyklisti nie. Výhrady mali aj proti výške pokuty za prejazd pešej zóny na bicykli vo výške 50 eur. Je vraj neprimerane vysoká.
Práve pre tieto prekážky mnohí Ružomberčania využívajú bicykel len na šport alebo vo voľnom čase pri jazde po cyklotrasách, ktorých je mimo Ružomberka v blízkom okolí relatívne dosť.
Často sú prepojené do veľkých okruhov presahujúcich aj hranice Liptova. Drvivá väčšina ľudí, ktorí sa do ankety zapojili, si uvedomujú, že využívanie bicykla pri preprave je výhodné nielen z pohľadu upevňovania vlastného zdravia, úspory peňazí, ale aj z dôvodu ochrany životného prostredia.
Návrh pre ľudí z Makovického ulice
Vyhlásenie a následné vyhodnotenie ankety svedčí o tom, že ružomberská radnica chce byť ústretovejšia voči cyklistom. V minulosti sa o potrebe vybudovať cyklistické chodníky v meste viac diskutovalo, ako sa skutočne urobilo. Najbližšie k vybudovaniu bol cyklochodník zo sídliska Klačno do centra mesta cez Makovického ulicu. V roku 2012 si mesto dalo vypracovať už aj projektovú dokumentáciu.
„Vybudovanie cyklochodníka stroskotalo na nesúhlase obyvateľov Makovického ulice s týmto zámerom. Viaceré ich pripomienky projektant do dokumentácie zapracoval, no ďalej sa už v tomto projekte nepokračovalo,“ dozvedeli sme sa od Pavla Šrankotu z Útvaru hlavného architekta.
Dodal, že bude potrebné zorganizovať opätovné stretnutie s obyvateľmi ulice, pretože táto trasa je jednou zo štyroch, ktorá je vo fáze obstarávania projektových dokumentácií. Nesúhlas ľudí určite pretrváva, ale radnica je pripravená ponúknuť miestnym obyvateľom kompromis.
„Z obojsmerného cyklochodníka by sa šírka zredukovala na jednosmerný v smere Klačno – centrum. Peší chodník popred rodinné domy by mohol byť ešte o pol metra širší, a tým by sa pre chodcov, ale i pre bývajúcich eliminovali obavy z intenzívnej cyklistickej dopravy a prípadných kolízií pred bráničkami rodinných domov. Druhý cyklochodník z centra na sídlisko by sa musel vytvoriť na opačnej strane cesty,“ hovoril o možnom riešení P. Šrankota.
Trasy pripravovaných cyklochodníkov
V meste by mali byť vybudované aj ďalšie cyklotrasy. Jedna by viedla zo železničnej stanice po Katolícku univerzitu popri Váhu poza nemocnicu, s predpokladaným pokračovaním do Černovej a Hrboltovej. Ďalšia by smerovala zo železničnej stanice po zápalkáreň pozdĺž Revúcej, s napojením na Laziny, sídlisko Baničné a cyklochodník do Bieleho Potoka – Liptovskej Osady.
Architekti navrhujú vybudovať aj cyklochodník zo železničnej stanice smerom na zápalkáreň s napojením na Mondi, sídlisko Roveň a Ústrednú vojenskú nemocnicu.
„V týchto dňoch dokončujeme dokumentáciu pre cyklochodník Hrabovská cesta. Ak poslanci v rámci prípravy investičného plánu vyčlenia peniaze pre túto investičnú akciu, mohol by sa vybudovať už v budúcom roku,“ poznamenal P. Šrankota.