LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Bývalý Štátny majetok Liptovský Mikuláš začal koncom osemdesiatych rokov prerábať opustené hospodárske budovy v mestskej časti Benice na ubytovňu.
Najväčšiemu poľnohospodárskemu podniku v Liptove mala slúžiť najmä na ubytovanie brigádnikov. Stavbu nikdy nedokončili.
Keď sme si objekt prišli odfotografovať, museli sme sa k nemu prebrodiť burinou a krovím. Oslovil nás pritom miestny dôchodca a opýtal sa, či torzo stavby nechceme kúpiť a dostavať.
Využili sme stretnutie a pýtali sa na čosi z minulosti.
Z maštalí ubytovňa pre ľudí
Ešte predtým než začal Štátny majetok s výstavbou budúcej ubytovne, stáli na jej mieste maštale. Keď už prestali slúžiť pre dobytok, časť z nich zvalili a časť začali prerábať.
„Pamätám si, že pod pôvodnou stavbou museli spevňovať aj základy. Potom postavili krov, strechu pokryli škridlou, osadili okná aj zárubne. V podstate bola hotová hrubá stavba. Potom práce utíchli,“ zaspomínal si dôchodca, ktorý má polorozpadnutý objekt každý deň z okna svojho domu ako na dlani.
Dodal, že nakrátko sa na stavbe objavili aj zväzáci, chceli ju využívať pre vlastné účely, myšlienky sa ale rýchlo zriekli.
Po roku 1989 sa v nových spoločenských podmienkach zmenili aj majetkové pomery v Štátnom majetku Liptovský Mikuláš, nedostavaná ubytovňa sa dostala do majetku súkromnej spoločnosti LAS, s.r.o.
Predchádzajúcimi plánmi s bývalými maštaľami sa už ale noví majitelia nikdy nezaoberali. V roku 1999 vyhlásil súd konkurz na majetok LAS, s.r.o., teda aj na nedokončenú ubytovňu, z ktorej už vtedy stálo len torzo. Konkurzný správca Peter Gruber z Banskej Bystrice povedal, že stavbu vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty.
„Budova bola v takom stave, že sme ju dlhodobo nedokázali predať, už vtedy bola nebezpečná a mohla ohrozovať okolie. Keďže sme za ňu zodpovedali, museli by sme ju zabezpečiť, aby sa nikomu nič nestalo. Vznikali nám nemalé náklady,“ vysvetlil Gruber.
Stavebný úrad tlačí na majiteľov
Na odbore správy daní na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši sme sa dozvedeli, že za budovu platí daň majiteľka z Popradu. Skontaktovať s ňou a položiť otázku ako ďalej, sa nám ani na niekoľko pokusov nepodarilo.
Oslovili sme teda samosprávu. Dozvedeli sme sa, že stavebný úrad mesta Liptovský Mikuláš tlačí na majiteľov takýchto chátrajúcich objektov, aby sa o svoje budovy starali a udržiavali ich v stave, ktorý neohrozuje zdravie, životy ľudí a nevzbudzuje pohoršenie okoloidúcich alebo návštevníkov mesta.
V rovnakom stave sa v súčasnosti nachádzajú aj výrobné priestory a byty po bývalej prevádzke Kožiarskych závodov na Revolučnej ulici v mestskej časti Liptovská Ondrašová. Tú by mal vraj majiteľ v najkratšom čase zbúrať, informáciu nám ale nepotvrdil.
V minulosti v priestoroch na Revolučnej ulici sídlila továreň na remeň a obuv. V roku 1936 ju postavil Martin Nahálka z Iľanova a František Kráľ z Liptovského Mikuláša. V roku 1940 František Kráľ spoločnosť opustil a Martin Nahálka továreň zväčšil a od roku 1942 tam začal vyrábať aj kapce.
