STANKOVANY. Obec požiadala o pomoc pri starostlivosti o dreviny ochranárov. Ich pracovník prešiel obec, zapísal stav stromov rastúcich na verejných priestranstvách a predpísal, aký zásah sa môže urobiť.
„Hromadia sa nám žiadosti ľudí o výruby, skrátenie či presvetlenie stromov. Treba dať do poriadku stromy rastúce na verejnom priestranstve, rozkošatili sa, vyrástli, ale aj po-preschýnali. Mnohé ohrozujú zdravie aj majetok. Pri vetre sa môže odlomiť preschnutý konár a niekomu môže ublížiť, poškodiť auto, strechu. Konáre zasahujú aj do elektrického vedenia. Jednoznačne s nimi treba niečo urobiť,“ povedal starosta obce Rudolf Baleja.
Ošetria aj dva zákonom chránené stromy
Na obhliadke obecných stromov bol pracovník Správy Tatranského národného parku, ktorý presne určil, ktoré stromy treba spíliť, skrátiť či ošetriť.
„Budeme sa pridržiavať jeho odborného posudku,“ povedal starosta.
Ošetrenie sa týka celkom 55 stromov. Do stromu nemôže zasahovať hocikto, robia to školení odborníci – arboristi.
Raritou Stankovian je strom rastúci v strede asfaltovej cesty pri obecnom úrade. Lipa je ale zákonom chránená, rovnako ako lipa pri kostole. Na ich ošetrenie musela obec žiadať špeciálne povolenie. Udelil jej ho žilinský Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie.
Zaujímavosťou líp je nielen ich krása a vôňa v čase kvitnutia, ale najmä ich vek. Rastú už niekoľko generácií. Lipa pri obecnom úrade má obvod kmeňa 4,25 metra a 123 rokov. Lipa pri kostole je staršia, rastie 133 rokov a obvod má 4,5 metra.
V obci možno pribudnú tisy
Úplne spíliť stromy možno kedykoľvek v roku, tých je ale v Stankovanoch málo. Zásahy do stromov, ako presvetlenie alebo ošetrenie, možno robiť, až keď odletia vtáky. Predpisuje to tak zákon.
Takéto ošetrenie stromov by malo podľa predpokladov vydržať najbližších 15 až 20 rokov.
Stankovany obklopuje zeleň všade tam, kde dohliadne oko. Starosta povedal, že aj tak vysadí obec nové stromy, ktoré by mali nahradiť tie spílené. Ochranári pre Stankovany odporučili náhradnú výsadbu tisov.
„Bolo by to pekné symbolické spojenie, pretože tis je symbolom Národného parku Veľká Fatra, je aj súčasťou jeho znaku a z prírody sa pomaly vytráca,“ doplnil Baleja.
