RUŽOMBEROK. Stavba osadená v teréne by mala mať v najvyššom mieste osem poschodí, prevažne s bytmi. Spodné priestory chce investor ponúknuť ako komerčné priestory, napríklad pre reštauráciu alebo obchody, či kultúrne vyžitie. Parkovanie navrhol v podzemí.
Územný plán určuje rozvoj mesta, jeho vzhľad a využívanie jednotlivých častí. Rozdeľuje ho do zón, určuje, kde má byť zeleň, priemyselná časť alebo napríklad bývanie.
Na ploche sa v súčasnosti stavať nemôže
Mesto Ružomberok má územný plán z roku 2012, stál nemálo peňazí a úsilia. Do jeho tvorby sa zapojili odborníci, slovo mala aj verejnosť, ktorá si sama mohla určiť, čo a kde chce mať. Územný plán je záväzný dokument.
V centre Ružomberka nie je veľa plôch s verejnou parkovou zeleňou. Najväčšie územie je práve to, kde chce investor postaviť viacúčelový dom. V územnom pláne je označené ako zeleň a nie ako plocha s občianskym vybavením, preto sa na nej v súčasnosti nemôže stavať.
Investor tvrdí, že miesto má potenciál
Veľký pozemok patrí mestu. Spoločnosť MTM Capital predstavila zámer výstavby Kolosea poslancom na minulotýždňovom zasadnutí. Od mesta žiadala prenájom pozemku ako prípad osobitého zreteľa, teda bez verejnej súťaže.
„Toto neupravené územie sa dlhodobo nevyužíva napriek tomu, že má potenciál. Mestu skôr spôsobuje problémy, akoby malo z neho osoh,“ vysvetlil Pavol Mišovič, konateľ spoločnosti MTM Capital.
Spoločnosť už požiadala mesto o zmenu územného plánu tak, aby mohli v areáli bývalého skokanského mostíka postaviť viacúčelovú budovu.
Za zachovanie zelene sa postavilo tristo ľudí
Pred troma rokmi sa o územie začalo starať občianske združenie Tvorivý rozvoj.
Ich cieľom je úprava zeleného areálu na oddychové miesto s čo najmenšími nákladmi. Vysadili napríklad ovocné stromy, chceli ho doplniť aj o posedy.
„Keď sme sa dozvedeli, čo sa tu plánuje, museli sme ustúpiť,“ povedal predseda združenia Albín Bella. Zdôraznil, že je to jediná časť centra mesta so zeleňou. „Začali sme zbierať podpisy za zachovanie zelene. Za necelý týždeň sa pridalo vyše tristo ľudí,“ doplnil.
Architekti: Zeleň má v meste svoju úlohu
Proti výstavbe veľkého viacúčelového domu sa postavili aj ružomberskí architekti.
„Aj zeleň v meste má svoju úlohu. Stavba sa na to miesto nehodí, chýba širšia predstava o tom, ako zapadne do prostredia. Ak sa pôjde do zmeny územného plánu, ľudia by si mali vyberať, ako chcú dané územie využívať,“ povedal architekt Jozef Veselovský.
Architekt Matúš Bišťan upozornil, že budovanie mesta podľa toho, čo chcú investori, nie je šťastné riešenie. „Aký dáva mesto signál, keď podporuje výstavbu niečoho, čo je v rozpore s územným plánom?“ spýtal sa na zastupiteľstve.
Investor to vidí ale inak. „Územie je dvadsaťpäť rokov ničím. Nevidel som tam rekreujúceho sa človeka a mesto je beztak doslova obklopené zeleňou,“ poznamenal Mišovič.
Zuberec: Územný plán nie je trhací kalendár
Časti poslancov sa nájom plochy s parkovou zeleňou pre výstavbu viacúčelového domu tiež nepáčil. „Máme hlasovať o niečom, za čo sa za súčasných okolností ani hlasovať nedá, pretože je to v rozpore s územným plánom,“ zdôraznil poslanec Karol Javorka.
„Praxou bolo, že nájmy alebo predaje sa schvaľujú vzhľadom k platnému územnému plánu. Pokiaľ zámer nebol v súlade s územným plánom, stavebná komisia ho neodporučila na schválenie. Teraz sa to zmenilo, zjavne nie je na všetkých rovnaký meter,“ povedal poslanec Ján Kolík. „Z územného plánu mesta by sme nemali robiť trhací kalendár,“ zdôraznil poslanec Miroslav Zuberec.
Nájom do skolaudovania stavby
Nájom pozemku, na ktorom môže byť v súčasnosti iba verejná parková zeleň, označil hlavný mestský architekt Jozef Jurčo za predčasný.
„Územný plán síce nie je dokument, ktorý má byť na niekoľko rokov zabetónovaný, ale jeho zmena je dlhodobý proces. Odhadujem, že najskôr na budúci rok budú poslanci rokovať o tom, či územie zostane plochou verejnej zelene. Zmenu ale poslanci vôbec schváliť nemusia,“ vysvetlil hlavný mestský architekt.
Nájom zelenej plochy medzi cestou pri Liptovskom múzeu a Kláštornými schodmi poslanci hlasovaním napriek rozporom schválili. Hlasovali zaň 16 poslanci, proti boli piati a zdržali sa traja.
Spoločnosť bude mestu do skolaudovania budovy platiť ročný nájom 7200 eur. Potom by pozemok mala odkúpiť.
