LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Predseda petičného výboru Ladislav Mlynarčík a jeho člen Andrej Ohraďan, ktorí začiatkom júla odovzdali v podateľni Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši petíciu s asi 1600 podpismi, ju považujú za neúspešnú.
Primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč ale tvrdí, že mestské zastupiteľstvo petícii čiastočne vyhovelo. Vysvetlil, že samospráva plánuje v budúcnosti riešiť v súvislosti s modernizáciou trate prepojenie budúcej autobusovej stanice a nákupného centra na Kamennom poli v súlade s územným plánom a všetkými predpismi.
Do projektu teraz nemôžu zasahovať
„Urobili sme už prvé kroky, objednali sme projektovú dokumentáciu, stavebný úrad vydal stavebné povolenie, takže to, čo ľudia žiadali v petícii a bolo v našej kompetencii, sme splnili. Momentálne musíme združiť prostriedky, z ktorých budeme miestnu komunikáciu financovať,“ dodal primátor.
Pokračoval, že ostatné časti petície, ktoré už nie sú v kompetencii mesta, samospráva len posudzovala. Projekt, ktorý v súvislosti s modernizáciou železničnej trate počíta aj s vybudovaním mosta na Belopotockého ulici, je v súlade s územným plánom, generelom dopravy s územným rozhodnutím, ale aj ďalšími právnymi predpismi.
„V súčasnosti nie je možné v projekte robiť zásadné zmeny, pretože začiatok prác je už pred dverami. Ak nechceme, aby sa významný infraštruktúrny projekt pozastavil, nie je vhodné do neho teraz zasahovať. Problematiku mosta bude možné riešiť ešte počas stavebných prác,“ dodal Ján Blcháč.
Občiansky aktivista A. Ohraďan povedal, že projekt je rozdelený do viacerých stavebných objektov, jeho realizácia si preto bude vyžadovať aj viacero stavebných povolení.
„Keďže sa nás stavba bezprostredne dotýka, požiadame o vstup do niektorého zo stavebných konaní. Tam budeme môcť predniesť svoje ďalšie námietky. Otázkou ostáva, či nás stavebný úrad do stavebného konania prizve. Svoje rozhodnutie musí ale zdôvodniť,“ vysvetlil. Dodal, že sa nevzdávajú. Veria, že kým most nestojí, existuje cesta, ako jeho výstavbe predísť.
Po rokoch sa železnice k myšlienke vrátili
Dôchodca Ondrej Kuchárik pracoval v druhej polovici sedemdesiatych rokov ako technik pre Výskumný ústav dopravy v Žiline a pôsobil pri výstavbe Liptovskej Mary.
„Popri budovaní diaľnice bola už v tom období v pláne aj prekládka železničnej trate. Časť z nej sa oproti pôvodnej trase v rámci výstavby vodného aj zrealizovala. Z výhybne Paludza už ale nepokračovala tak, ako bola naplánovaná,“ zaspomínal O. Kuchárik.
Dôchodca dodal, že na prekládke sa finančne mali podieľať železnice, nakoniec od projektu odskočili a zdôvodnili to tým, že 160–kilometrová rýchlosť na železnici je utópia. Po desiatkach rokov sa ale k myšlienke opäť vrátili.
„Už v roku 1975 boli v územnom pláne mesta schválené dva mosty, jeden cestný s vyústením na Belopotockého ulicu a druhý pre peších z Vajanského ulice,“ uzavrel dôchodca.
