LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zahraničná spoločnosť zo sídlom v Košťanoch nad Turcom má dlhodobo nedostatok pracovnej sily, chýbajú jej ľudia, ktorí by šili autopoťahy.
Prostredníctvom martinského úradu práce spustili projekt s názvom Zamestnanecká prax, v ktorom sa mali nezamestnaní tri mesiace zaúčať a firma by im po úspešnom absolvovaní praxe ponúkla stále pracovné miesto. Úradu sa z radov evidovaných nezamestnaných Martinčanov nedarilo naplniť kapacitu projektu, rozšírili ho na všetky okresy v Žilinskom kraji.
Šitie odmietli, hrozí im vyradenie
Liptovskomikulášsky úrad práce ponúkol projekt ľuďom z evidencie nezamestnaných. Podmienky preň spĺňali tí s nižšou kvalifikáciou s dosiahnutým vzdelaním od výučného listu po maturitu a majúci dobrý zdravotný stav.
Na nábor prišli napríklad nezamestnaní stolári, kaderníčky, automechanici, kuchári alebo čašníčky. Zamestnanci úradu práce im vysvetlili podmienky projektu, pustili video z prevádzky.
Väčšina prizvaných účasť na projekte z rôznych dôvodov odmietla. Úrad preto vo viacerých prípadoch začal podľa zákona správne konanie, ktoré môže v mnohých prípadoch skončiť vyradením z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu.
Pre ľudí to znamená, že si budú musieť sami platiť napríklad odvody do zdravotnej poisťovne, alebo sa nebudú môcť zapojiť do jedného z mnohých podporných projektov úradu práce na zvýšenie zamestnanosti.
Murár krajčírom?
Ľuďom sa to nepáči, píšu odvolania. Odvolávajú sa na vzdialenosť, nepáči sa im samotná náplň práce, niektorí pracujú na dohodu s oficiálnym príjmom do 148,57 eura.
„Som vyučený stolár, dlho som robil tesárčinu. Teraz roboty nieto, zrušil som živnosť a zaregistroval som sa na úrad práce. Do zimy sa možno ešte niečo naskytne, to dopredu neviem,“ napísal nám Pavol z liptovskomikulášskych Pod-brezín.
„Nedokážem si predstaviť, že by som mal ísť robiť krajčíra, svojmu povolaniu sa chcem venovať aj v budúcnosti. Vnímam to ako nátlak do niečoho, čo nechcem.“
Platili by im autobus aj stravu
Riaditeľka liptovskomikulášskeho úradu práce Janka Chomisteková vysvetlila, že turčiansky zamestnávateľ neponúkal voľné pracovné miesta, ale projekt.
Jeho cieľom bolo, aby nezamestnaní získali teoretické vedomosti a praktické skúsenosti v odbore šičky. Po jeho absolvovaní by získali novú prax v uvedenom odbore, čo by im mohlo pomôcť rozšíriť možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce.
„Evidovaní nezamestnaní, ktorí vyhovujú podmienkam, budú tri mesiace zaradení do akéhosi inkubátora, kde by sa zaúčali. Počas tohto obdobia by boli stále v evidencii nezamestnaných. Po úspešnom absolvovaní praxe by im zamestnávateľ ponúkol adekvátne pracovné miesto,“ vysvetlila.
Turčianska spoločnosť ľuďom zabezpečí bezplatný autobus, ktorý ich bude zbierať aj po dedinách od Važca po Partizánsku Ľupču, ochranné pracovné prostriedky a ich aj úrazovo poistí. Zamestnancov z Liptova dováža trikrát denne niekoľko rokov aj automobilka Kia pri Žiline.
Úrad práce by preplácal zaúčajúcim sa ľuďom stravné a z úradu práce by dostávali aj príspevok vo výške životného minima, teda približne 198 eur. Týždenne by mali stráviť vo firme 20 hodín, teda 4 hodiny denne.
Spoločnosť ponúka stálym zamestnancom mzdu od 850 do 900 eur. Riaditeľka liptovskomikulášskeho úradu práce hovorí, že nejde o zložitú prácu, firma si ale dáva záležať na kvalite výkonu a plnení noriem.
Nie je to robota pre každého
Krajčírka Mária je jednou z bývalých zamestnankýň spoločnosti. Do Koštian nad Turcom dochádzala z jednej z dolnoliptovských obcí. Hoci je krajčírka s niekoľkoročnou praxou, šitie poťahov po krátkom čase zavesila na klinec.
„Bola to náročná práca, mám už svoje roky a stáť osem hodín pri šití poťahov vo vysokom tempe som nezvládala. Odišla som. Na druhej strane ale z našej dediny dochádza niekoľko žien a robia tam už niekoľko rokov. Nie je to práca pre každého,“ povedala nám.
Dôvody odmietnutia musia preveriť
Liptovskomikulášsky úrad práce ďalších ľudí do projektu nevolá, pretože firma už získala dostatok ľudí. Nie všetci na prácu v Turci hundrú. Prax a šanca ďalej zamestnať sa oslovila nezamestnaných dokonca z Východnej alebo Važca.
Úrad práce musí teraz postupovať podľa zákona a preveriť všetkých, ktorí sa do projektu odmietli zapojiť.
„Ak uchádzač o zamestnanie odmietne účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce bez vážnych dôvodov, podľa zákona je to dôvod na vyradenie z evidencie nezamestnaných. Čo sa považuje za vážny dôvod je obsiahnuté v zákone o službách zamestnanosti,“ vysvetlila.
Ľuďom rozposlali výzvy na vysvetlenie dôvodov. Pokiaľ sú to zdravotné problémy, alebo sa starajú o maloleté dieťa, či získali pracovnú zmluvu s iným zamestnávateľom, úrad to prijme.
Hromadné vyraďovanie riaditeľka vylučuje
Častým dôvodom boli práve zdravotné problémy. Posudkové lekárky úradu teraz postupne preverujú opodstatnenosť odmietnutia na základe zdravotných záznamov uchádzačov o zamestnanie. Presný počet vyradených ľudí z evidencie zatiaľ nie je uzavretý.
„Správne konanie vo veci vyradenia z evidencie nezamestnaných je dlhodobejší proces. Nejaké hromadné vyraďovanie pre nespoluprácu v tejto súvislosti, ale odmietame.
Mesačne vyradíme priemerne desať ľudí, o nejakom návale vyraďovania z dôvodu nespolupráce preto nemôže byť ani reč,“ zdôraznila Chomisteková.
Proti vyradeniu z evidencie sa ľudia môžu ešte odvolať. Odvolania posudzuje nadriadený orgán, teda Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
