HYBE. Liptovská historická obec má podľa mladých architektov viacero problémov. Povedomie o pamiatkovej starostlivosti je v obci veľmi malé a vlastniť pamiatkový, respektíve historický objekt vnímajú ľudia skôr ako príťaž.
V obci chýbajú aj základné funkcie občianskej vybavenosti, napríklad reštaurácia, takže návštevník, prechádzajúci historicky zaujímavou obcou, sa v nej nemá prečo zastaviť. Napriek tomu, že Hybe je obec s pamiatkovou zónou a veľmi dobrou polohou pre rozvoj turizmu.
Vytypovali si dva historické objekty
Ateliér študentov architektúry viedla mladá architektka Anna Gondová z Fakulty architektúry STU, nápad prišiel od jej kolegyne Táne Petrulovej, pochádzajúcej práve z tejto podtatranskej obce.
„S T. Petrulovou, sme si vytypovali dva historické objekty v centre obce, ktoré už neslúžia pôvodnému účelu a potrebujú revitalizáciu. Išlo o Chrobákovie dom a kováčsku dielňu Jána Žišku. Študenti potom problematiku riešili v rámci ateliérového zadania,“ povedala Anna Gondová z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok.
Študenti mali zadanie riešiť nielen z pohľadu architekta na pamiatkovú obnovu konkrétneho objektu, ale mali sa sústrediť aj na širší kontext obce a regiónu a aj na to, aká funkcia by zaujímavej obci pomohla. A. Gondová dodala, že niekedy netreba veľmi veľa, aby miesto dostalo nový impulz a ožilo.
Stavebné úpravy sa dajú robiť kreatívne
Ešte pred spracovaním zadania sa študenti oboznámili s obcou a spoznali tak miestne architektonické pamiatky. Rozprávali sa s miestnymi ľuďmi, ale aj vedením obce, aby sa dozvedeli čosi z histórie a súčasného každodenného života Hýb.
„Potom sme pripravili na obecnom úrade výstavu a výsledky svojej práce prezentovali študenti pred miestnymi obyvateľmi, aby sme od nichmali priamu spätnú väzbu,“ povedala mladá architektka.
A Gondová dodala, že to nebola len skúška pre študentov, ale mladí architekti chceli zlepšiť aj povedomie ľudí o hodnotách architektonického dedičstva v Hybiach.
„Ľuďom sme sa snažili vysvetliť, že starý dom nemusí znamenať len starosti a ťahanice s pamiatkarmi. Sme presvedčení, že stavebné úpravy sa dajú robiť aj kreatívne. Snažili sme sa ľuďom ukázať trochu iný pohľad na obnovu pamiatok, ktorý úzko súvisí aj s rozvojom obce,“ dodala.
Študentské prezentácie a výstava rozprúdili už počas vernisáže sviežu diskusiu medzi obyvateľmi a mladými architektmi.
„Dúfame, že táto diskusia sa premietne aj do širšej spoločenskej diskusie na úrovni celej obce a o zmení pohľad na miestne pamiatky a ich následnú obnovu.
Veríme, že komunikáciou s pamiatkarmi sa to aspoň trochu zmení k lepšiemu,“ vysvetlila.
Ideálnym príkladom je nedávna rekonštrukcia
Starosta Martin Piovarči túto ponuku študentov uvítal. „Úlohou mladých architektov bolo, aby historickým budovám v pamiatkovej zóne obce našli nové využitie. Úlohu sa snažili poňať moderne, aby domy mohli slúžiť napríklad mladým tvorivým ľuďom.“
Starosta zo skúsenosti dodal, že veľa majiteľov, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v pamiatkovej zóne, sa boria s problémom, ako s nehnuteľnosťou naložiť tak, aby ostal zachovaný jej pôvodný ráz. „Nie je jednoduché ju zrekonštruovať, keď spadá pod prísny pamiatkový zákon. Nákladnú opravu si mnohí z nich jednoducho nemôžu dovoliť,“ doplnil starosta.
M. Piovači vidí riešenie v podpore od štátu. „Viem si predstaviť, že by napríklad ministerstvo kultúry vypísalo výzvy na podporu rekonštrukcie takýchto domov. Podobné snahy už v minulosti boli, ale skončili bez výraznejšieho efektu. Pri dobrom nastavení by to mohlo pomôcť viacerým obciam zachovať si pôvodný ráz,“ povedal. Za ideálny príklad považuje nedávno ukončenú rekonštrukciu jednej z pôvodných múraníc. „Majiteľovi sa oprava podarila pri dodržaní všetkých prísnych pravidiel, do domu ale investovali veľkú sumu peňazí. Výsledok ale stojí zato,“ uzavrel M. Piovači.
