KVAČANY. Na rozhovor o radostiach a strastiach učiteľského povolania sa Mária Rypáková veľmi necítila. Má pocit, že robí bežnú prácu ako ktorýkoľvek iný učiteľ.
Základná škola v podhorskej obci Kvačany pôsobí moderne a pokrokovo. Postavili ju pred päťdesiatimi rokmi a rozhodnutie súviselo s výstavbou Vodného diela Liptovská Mara. Slúži deťom z desiatich liptovských obcí.
Keď vtedajší kvačiansky predseda Národného výboru ponúkol obecný pozemok, začalo sa s výstavbou. Práce na novej základnej škole trvali viac ako jeden rok. Prvý výkop urobili v apríli v roku 1964 a už v septembri 1965 sa začal prvý školský rok.
Na stavbe pomáhali ľudia z obce, učitelia, dokonca v rámci pracovného vyučovania aj žiaci. Bolo to aj v rámci sobôt, ktoré vtedy boli pracovným dňom.
„Dnes si takúto pomoc učiteľov a žiakov pri výstavbe už ani nevieme predstaviť. Problémom by určite bolo dodržiavanie bezpečnosti práce,“ povedala riaditeľka.
Zmenil sa vzťah k autoritám
M. Rypáková sa za viac ako dvadsať rokov v školstve presvedčila, že učiteľ nemá v spoločnosti veľkú vážnosť, preto mnohí z nich o svojej profesii neradi hovoria. Problém vidí v tom, že učitelia často nedokážu ťahať s rodičmi za jeden koniec povrazu. Dôvodom je, že sa zmenil vzťah k autoritám.
Riaditeľka vysvetlila, že čoraz menej dospelých je ochotných prijať rolu podriadeného, čoraz viac ľudí, skupín sa snaží vyjadriť potrebu rovnocennosti, dôstojnosti, vzájomnej úcty.
„Všetky deti v každej dobe nasledujú vzor dospelých. To je v podstate dobrá správa pre učiteľov a rodičov. Zmena by mala prísť v prvom rade od všetkých dospelých,“ dodala.
Rodičia deťom prajú len to najlepšie
Peniaze v školstve sú dôležité, ale určite nie sú podľa M. Rypákovej základným kritériom. Postavenie učiteľov v spoločnosti nezávisí od výšky ich platu, ani práca učiteľa ňou nie je ohraničená.
„Vieme, že niektoré veci stoja peniaze, no niektoré len dôslednosť a oddanosť zamestnancov školy,“ spresnila.
Rodičia majú často veľké očakávania od svojho dieťaťa. Súvisí to s tým, že väčšina ľudí už vie doceniť význam vzdelania.
„Rodičia vedia, že keď ich deti budú pracovať na pozícii s vyšším vzdelaním, tak je predpoklad, že budú lepšie zarábať oproti tým s nižšou kvalifikáciou. Svojim deťom prirodzene prajú len to najlepšie. Bolo by ideálne, keby im dieťa dokázalo naplniť ich nesplnené sny a túžby,“ povedala. Podľa nej je však dôležité, či vedia kriticky posúdiť ich schopnosti.
„Problém vzťahu učiteľa a rodiča je známka, nie skutočne nadobudnuté zručnosti či schopnosti detí.“
Snažia sa byť lepší ako ostatné školy
Kvačianska základná škola sa vždy snažila byť nadčasová. Riaditeľka aj učitelia sa púšťajú do projektov, ktoré na iných školách majú aj s ročným oneskorením.
Napríklad elektronickú triednu knihu používajú tri roky, pričom väčšina škôl s ňou začínala až teraz. Deťom sa snažia ponúkať športové či umelecké voľnočasové aktivity priamo v škole, aby za nimi nemuseli dochádzať do mesta.
V areáli vybudovali dopravné ihrisko, náučný chodník a prostredníctvom projektu chcú získať z externých zdrojov prostriedky na vybudovanie amfiteátra.
Riaditeľka dodala, že sa snažia reagovať na všetky aktivity a výzvy, o ktorých vedia, aby výchova detí v škole bola pestrá a reagovala na nové potreby vo vzdelávaní.
Napríklad posledné projekty: Za málo peňazí veľa muziky, Riešime výzvy ekonomicky a s prehľadom, Možnosti a zodpovednosť vo svete financií sa zaoberali finančnou gramotnosťou žiakov v rámci školy aj rodiny.
Jedným z odvážnych a veľmi úspešných projektov bolo predstavovať žiakom pútavou formou ozajstné osobnosti. Hlavná myšlienka mala preraziť rastúci vplyv pseudoosobností z rôznych z televíznych reality šou.
Analytik je na základnú školu hrdý
„Hnevá ma, keď sa pre deti stávajú vzormi podivné celebrity. Povedali sme si, že takto to ďalej nejde a v rámci našich možností sme sa rozhodli žiakom predstaviť skutočné vzory. Boli to úspešní absolventi našej školy, ktorí sa dokázali neskôr presadiť vo svojom odbore,“ vysvetlila zámer riaditeľka.
Pozvanie na besedu so žiakmi školy vo svojej rodnej obci prijal napríklad analytik Martin Slosiarik.
„Veľmi ma nadchla táto myšlienka. Nastupujúcej generácii treba ukazovať cestu, že sa dá v živote uspieť vzdelávaním, zanietením pre zvolenú profesiu a poctivou prácou. Rozhodne nechcem, aby to vyznelo ako prázdna fráza,“ dodal riaditeľ Agentúry Focus.
Známy analytik si na školu spomína v dobrom. „Na to, že som navštevoval Základnú školu v Kvačanoch, som nesmierne hrdý. Už v časoch, keď som dral jej lavice, mala veľmi dobrú úroveň. Po rozsiahlej rekonštrukcii sa vybavenosťou či podporou rôznych krúžkov môže smelo porovnávať so školami vo veľkých mestách. Samozrejme, za všetkým musí byť človek, v tomto prípade osobný vklad učiteľov,“ doplnil Slosiarik.
Vedec začínal s biológiou v Kvačanoch
Ďalším zaujímavým absolventom je aj Vladimír Majerčiak, vedec – virológ. Pochádza z malej liptovskej dedinky Bukovina a vedeckému bádaniu sa venuje v národných ústavoch zdravia (NIH) vo Washingtone.
Keď sa V. Majerčiak po rokoch vrátil do kvačianskej základnej školy ako jeden z pozitívnych vzorov, stále v nej cítil rovnakú atmosféru, ktorá tam bola aj v časoch, keď ju navštevoval.
Žiakom rozprával, čo robí, kde žije a o svojej životnej ceste z rodnej dediny až do amerického hlavného mesta.
„V škole som prežil pekné detstvo, žili sme v nej ako jedna veľká rodina. Mnohí učitelia učili aj našich rodičov a súrodencov, dobre sme sa poznali. Vládla tu skutočne priateľská atmosféra, preto ma škola jednoducho bavila. Vo veľmi dobrom si spomínam na moje triedne pani učiteľky Kunovú a Chovanovú, ale aj na všetkých ostatných učiteľov. V Kvačanoch som začal chodiť na biologické olympiády a aj vďaka pani učiteľke Chovanovej som si vybudoval vzťah k biológii. Bez nej a všetkých ostatných by som sa asi nestal tým, čím som,“ zaspomínal V. Majerčiak.
Napriek pokroku zažívajú odliv žiakov
Škola slúži pre desať spádových obcí na pravom brehu Liptovskej Mary. Niekedy sa radila medzi stredne veľké školy, mala takmer dvestopäťdesiat žiakov.
Dnes ich do Kvačian chodí asi o stovku menej, takže sú už skôr menšou školou. Napriek zaujímavým vzdelávacím aj modernizačným projektom zažíva odliv žiakov z vlastného školského obvodu.
„Rodičia deti vozia do pätnásť kilometrov vzdialeného Liptovského Mikuláša, kde dochádzajú za prácou. Je to pre nich pohodlnejšie.
Na druhej strane deti strácajú kontakt s komunitou, s obcou, v ktorej žijú,“ dodala riaditeľka.
M. Rypáková bola presvedčená, že málotriedky sú dobrým riešením, lebo učiteľ má v malom kolektíve viac času na deti.
Praxou sa jej názor zmenil, ideálnym kolektívom je približne dvadsať detí, žiaci majú prirodzenú konkurenciu, dokážu sa pozitívne motivovať. V malom kolektíve talentovaní žiaci často skĺznu do pohodlného priemeru.
Preto vždy zvažuje, aké sú optimálne podmienky pre vzdelávanie žiakov v podmienkach kvačianskej základnej školy.
