VISOKO, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Zdá sa, že priestor okolo mestečka Visoko (rozkladá sa necelých tridsať kilometrov od Sarajeva) je posypaný pyramídami, akoby tam niekto vysypal ryžu,“ usmieval sa organizátor.
Dodal, že by ich mohlo byť okolo štyridsať a že kopce tvarom pripomínajúce pyramídy sú podzemnými tunelmi prederavené ako ementál. Jeho potravinové prirovnania potvrdil neskôr aj sprievodca po bosnianskych pyramídach „domorodec“ Emir Zubič, ktorý pripomenul situácie z nedávnej vojny v Bosne: „Keď výbuchy zasiahli tieto kopce, podzemie odpovedalo ozvenou, ktorú si dôstojníci nevedeli vysvetliť.“
Labyrint Ravne, pyramída Slnka a Hlava Draka
Možné vysvetlenie ozvien rozliehajúcich sa v podzemí prišlo vtedy, keď sa začali robiť sondy a kopať v kopcoch pripomínajúcich tvarom pyramídy, a keď sa v kopci Ravne podarilo odkryť časť podzemných tunelov.
„Práce stále pokračujú a predbežné odhady kompletného sprístupnenia labyrintu týmto tempom sú asi desať rokov a samotné odkrytie pyramídy Slnka približne päťdesiat,“ potvrdil R. Hanzel. V tuneloch Ravne sa však možno poprechádzať či zameditovať si. Je v nich stála teplota 12,5 stupňa a vlhkosť 85-percentná.
V Údolí pyramíd je okrem iného postavená obrovská sieť podzemných tunelov, križovatiek, komôr, v ktorých neexistuje žiadne negatívne žiarenie, žiadna rádioaktivita či negatívna energia z podzemných vôd.
„Pod týmito tunelmi sa nachádzajú vodné toky, ktoré vytvárajú geopatogénne zóny. Na určitých miestach staré civilizácie umiestnili megality (podľa viacerých meraní bolo preukázané, že ide o keramický materiál – vypálenú hlinu, v ktorých geológovia objavili kryštály), ktoré svojím pôsobením premieňajú tieto nežiaduce účinky geopatogénnych zón na zdraviu prospešné prostredie,“ povedal R. Hanzel.
Labyrint Ravne sa tak stal jedným z najbezpečnejších miest využívaných na ochranu a posilnenie zdravia.
„Viacerými modernými prístrojmi fyzici a elektrotechnici namerali frekvenciu 28 kiloherzov, ktorá sa nachádza v tuneloch Ravne a vychádza z vrcholu pyramídy Slnka s priemerom lúča 4,5 metra. Táto frekvencia nie je prírodného pôvodu a na jej vytvorenie s takýmito parametrami by sme my potrebovali anténu s dĺžkou viac ako 2,5 km,“ doplnil sprievodca.
Cirkulácia vzduchu v tuneloch je veľmi dobrá. Umožňuje prirodzené dýchanie počas celého pobytu pod zemou a nie sú potrebné žiadne technológie na cirkuláciu, teda výmenu kyslíku.
Navyše, koncentrácia záporne nabitých iónov na niektorých miestach je podľa meraní odborníkov viac ako desaťkrát vyššia ako bežný priemer.
„Už len desaťminútový pobyt v takomto prostredí má vynikajúci vplyv na zdravie, urýchľuje liečbu a spomaľuje starnutie,“ doplnila Petra Hanzelová.
„Naše doterajšie skúsenosti hovoria aj o tom, že ide o silne energetické miesta, a preto odporúčaný čas strávený na týchto miestach, najmä na stene pyramídy Slnka, je pol hodiny. Po tomto čase sa môžu objaviť napríklad bolesti hlavy, podráždenosť či nervozita.“
Keďže som do tunelov a na pyramídu Slnka šla so zlomeninou, celé liečivé vnímanie v prvej meditácii v tuneloch Ravne som obrátila smerom na zranenú nohu. Výsledok? Možno aj vďaka tomuto nastaveniu som zvládla nielen tunely, ale aj výstup do svahu na mohylu Tumulus Vratnica, výstup zalesneným kopcom zvaným Hlava Draka a hlavne výstup na vrchol pyramídy Slnka, kde bolo treba ísť tristo metrov strmo do svahu po neupravených hlineno-kamenných cestičkách.
Práve táto cesta na vrchol pyramídy Slnka hovorila o osobnej ceste životom. O tom, že každý z nás potrebuje kráčať chvíľu sám, chvíľu s podporou niekoho blízkeho, chvíľu možno treba zostúpiť nižšie, aby sme mohli bezpečne a bdelo ísť vyššie k svetlu. Tieto úvahové chvíle výstupu pravdepodobne podporila ešte pred ním absolvovaná asi tridsaťminútová individuálna liečivá meditácia na kamennej stene pyramídy Slnka.
Mimochodom „... jej výška je 220 metrov, predpoklad je, že základňa sa nachádza však pri nive rieky a v tom prípade by výška pyramídy mohla dosahovať 400 metrov,“ tvrdil sprievodca Emir.
Vzduch pod zemou ako pri vodopáde
Mikulášanka Iveta Klimčíková bola milo prekvapená pri pobyte v tuneloch Ravne ľahkosťou dýchania.
„Čakala som, že vzduch hlboko v podzemí bude ťažký,“ povedala. „Opak bol pravdou. Pod zemou sme sa cítili ako pri vodopádoch, vzduch bol príjemný, osviežujúci.“ V tuneloch ju najviac zaujali megality a fascinovala ju ich úloha v podzemí. „Vyzerali ako obrovské kusy cesta ťapnutého na zemi, pritom priestor chránili pred škodlivým vyžarovaním podzemných tokov. Vždy boli položené na križovatke riečok, prúdov, tokov a ja osobne som pri nich cítila veľkú silu.“
Pri výstupe na pyramídu Slnka skupina, v ktorej bola aj Ivete Klimčíková, zažila prvú pomoc priamo v teréne. Nemecká turistka sa na pyramídu nedostala po svojich.
Tesne pred vrcholom si zlomila nohu a členovia skupiny bežali ratovať ženu. Keďže v skalnatom, navyše aj stúpajúcom kamennom teréne, ju nemohli ošetriť, chlapi zranenú vyniesli na vrchol pyramídy.
Hoci to bolo len niekoľko metrov, vynášali ju dve hodiny, aby ju mohli na rovnom teréne ošetriť. Zistili, že má vnútornú zlomeninu.
Kým prišli záchranári a polícia, niektoré dievčatá zranenú ovievali, iní jej podávali vodu, mladučké dievča hladkalo Nemku a dotykom vyjadrovalo žene podporu.
„Cítila som aj ja potrebu zapojiť sa do pomoci, a tak som ženu aspoň vejárikovala, pretože vyzeralo, že každú chvíľu stratí vedomie,“ doplnila Mikulášanka.
Hoci skupina mala iné plány, všetko nechali plávať a súcitne pomáhali. Po odovzdaní zranenej záchranárom ostali pod pyramídou Slnka.
„Bosnianski ľudia boli úžasní, veľmi dobrosrdeční a keď sme po záchrannej akcii oddychovali v miestnom pohostinstve, čašníčka nám každému priniesla s úsmevom po jabĺčku.“
Materiál tvrdší ako dnešný betón
V bosnianskom Údolí pyramíd sú zatiaľ pomenované štyri pyramídy a jeden podlhovastý útvar. Ide o pyramídu Slnka s výškou 220 metrov (podľa tohto údaja je momentálne najväčšou na svete, Cheopsova pyramída v Egypte meria „len“ 137,5 metrov), pyramídu Mesiaca s výškou 190 metrov, pyramídu Draka s výškou 90 metrov a pyramídu Lásky.
Medzi nimi je podlhovastý kopec nazvaný Chrám matky Zeme. Zaujímavosťou je, že vrcholy pyramíd Slnka, Mesiaca a Draka tvoria rovnostranný trojuholník s dĺžkou dvetisíc stosedemdesiat metrov. Ďalším symbolickým javom pyramíd je tieňový dotyk pyramídy Slnka s pyramídou Mesiaca.
Všetky pyramídy sú orientované na kozmický sever a pyramída Slnka s odchýlkou 0 stupňov 0 minút 12 sekúnd je najpresnejšie orientovaná na kozmický sever zo všetkých známych pyramíd. Ich objaviteľ Semir Osmanagich vo svojej knihe z roku 2005 predpovedal na základe podobných prípadov v Egypte, Číne, Mexiku aj existenciu podzemného labyrintu v Bosne.
Hoci sa objavili spochybňujúce informácie o bosnianskych pyramídach, podľa výsledkov rôznych sond, radarových a geologických prieskumov sú kamene na pyramídach i vykopávky v nich výsledkom ľudskej činnosti vytvorené pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov. Nezávislé merania pomocou rádio-carbonového testovania potvrdili vek materiálu na dvanásťtisíc rokov.
Niektoré organické nálezy na spodnej strane „stien“ pyramíd otestované tiež touto metódou hovoria o veku až do tridsaťtisíc rokov naspäť. To sú informácie, ktoré sa dozviete od miestnych sprievodcov.
Emir, náš vodič, ako mal napísané na identifikačnej karte vo svojom jazyku, na miestnych pyramídových kopcoch vyrastal, takže nás viedol po nevychodených cestičkách s veľkou citlivosťou k miestnemu prostrediu.
Navyše, pridával historky zo svojho detstva, ako objavovali s rovesníkmi rôzne vchody do podzemných tunelov, ako boli strážené, ale oni aj tak vedeli, kam ísť, aby sa dotkli histórie.
„Viem, že ľudia z dediny pod pyramídou Slnka mali snahu z nej odnášať kamene i celé spevnené bloky a použiť ich na stavby svojich domov. Nedalo sa. Bloky, do ktorých kedysi ktosi zalial riečne kamene, sú oveľa pevnejšie ako dnešný najtvrdší betón. Nedali sa rozbiť,“ uzavrel Emir.
„Moderný betón má pevnosť od 10 do 60 megapascalov a tieto betónové bloky nachádzajúce sa na pyramíde Slnka majú pevnosť od 73 do 134 megapascalov a, navyše, presne zapadajú jeden do druhého,“ vysvetlil R. Hanzel.
Výskum nie je skončený. Naopak, je na začiatku. Intenzívnejšie práce pri odkrývaní chodieb však prebiehajú iba v tuneloch Ravne, no občas v lese narazíte na sondu, ktorá zas narazila na pevný materiál v hĺbke niekoľko desiatok metrov a dáva možno odpoveď – čo sa to asi dialo v podzemí.
„V odkrytých chodbách sa okrem iného našli skaly – megality v rôznych veľkostiach od 300 kilogramov do 20 ton. Na mnohých z nich sú vyryté rôzne znaky, ktoré svojím tvarom veľmi pripomínajú rúnové symboly,“ doplnil R. Hanzel. Výskum ukáže viac.
