RUŽOMBEROK. Päťdesiatdeväťročný Bystričan už dve desaťročia ako arbiter funguje na medzinárodnej scéne. Má za sebou nespočetné množstvo vrcholných podujatí, absolvoval aj dve paralympiády (2004 v Sydney, 2004 v Aténach) či svetový šampionát družstiev pred jedenástimi rokmi katarskej Dóhe. Na „Európe“ mužov a žien bol tretí raz.
„Splnil sa mi veľký sen, rozhodoval som finále ženskej štvorhry. Na zápasy o titul bolo vybratých osem rozhodcov, traja Rusi a piati zahraniční. Nasadzovaní sme boli tak, aby sa zabezpečila neutralita, čiže nikto nepískal svojim krajanom. Veľmi si cením aj semifinálový zápas Nemecko – Francúzsko v súťaži družstiev. Len tak sa nestáva, aby jeden rozhodca dostal na ME dva takéto vážne duely. Jekaterinburg považujem za svoj obrovský osobný úspech,“ vyznal sa muž, ktorý je roky významnou persónou „celuloidovej loptičky“ na Slovensku a vzápätí objasnil aj svoju dvojtýždňovú pracovnú náplň na kontinentálnom šampionáte: „V súťaži družstiev sme boli delegovaní na jeden zápas denne a na jeden, pre každý prípad, ako náhradníci. U jednotlivcoch išlo maximálne o štyri dvojhry alebo štvorhry za deň.“
Rok 2015 sa celkove veľkými písmenami zapíše v mimoriadne plodnej rozhodcovskej kariére rodeného Ružomberčana. „Na svetovom Pro Tour na Filipínach mi bola daná česť bdieť nad pravidlami vo finále mužskej dvojhry. Teraz ma čaká ďalší Pro Tour za účasti najlepších hráčov sveta vrátane Číňanov vo Varšave, je to zároveň posledný kvalifikačný turnaj na Olympijské hry do Ria de Janeiro. Nuž a na záver sezóny som dostal delegačku na majstrovstvá Európy juniorov vo Francúzsku.“
Aj keď ako rozhodca je Bystričan v kurze, vážne uvažuje, že už zavesí rozhodcovské sako na pomyslený klinec. „Mám dlhodobejšie zdravotné problémy. Dal som si taký interný cieľ potiahnuť to do šesťdesiatky a tá ma čaká budúci rok. Okrem olympiády som rozhodoval všade. Precestoval som takmer celý svet. Tajne pomýšľam dostať sa ešte do Indie, na Pro Tour, tam som ešte nebol. Nuž, uvidíme,“ uzavrel debatu Marián Bystričan.
