PRIBYLINA, LAS VEGAS. Vtedy už Erika Benková žila v Las Vegas, takže aj skúšky robila na opačnej strane zemegule.
Neostalo pri prvej skúške. Nasledovali ďalšie a dievčina si skutočne pred dvoma rokmi sadla do kokpitu veľkého dopravného lietadla a lietala s množstvom cestujúcich za chrbtom ponad Ameriku.
Keď sme s ňou v marci tohto roku komunikovali, svoj vtedy najnovší zámer dala do slov: „Pracujem však na tom, aby som mohla lietať na veľkých lietadlách cez oceány.“
Návštevu rodiska pre kariéru odsúvala
Uplynulé roky vraj nemala šancu prísť domov na Slovensko. Ako pilotka mala medzi letmi málo času na to, aby mohla letieť do Európy, no vyslovila želanie zmeniť to.
„Rada by som si v budúcnosti našla čas aspoň raz do roka, aby som mohla prísť pozrieť rodičov, sestru, jej rodinu a starých rodičov. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi rodinou a prácou. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že rodina je veľmi dôležitá v mojom živote.
Pribylina pre mňa znamená domov. Moji rodičia stále žijú v dome, v ktorom som vyrastala. Je to nádherný pocit vojsť do izby a vidieť veci, ktoré som mala ako malá, ísť ma prechádzky do lesov, v ktorých sme sa hrávali, hoci som nerada chodievala s otcom na hríby. Pribylina predstavuje pre mňa prechádzku do minulosti, do spomienok z môjho detstva a príležitosť spoznať svojich rodičov ako nových ľudí z pohľadu dospelého človeka,“ vyznala mladá žena.
Túto túžbu po domove si Erika Benková naplnila teraz v septembri. Započúvala sa do svojho srdiečka, dvoch psích miláčikov zverila kamarátke a na pár dní sa dala „doletieť“ domov.
Keďže v Pribyline už aj v skorú jeseň treba kúriť, stretli sme sa v Erikinom rodnom dome pri praskajúcom ohníku. Stretnutie s ňou bolo veľmi príjemné.
Navyše, jej radosť z toho, že je konečne na niekoľko dní doma, bola obrovská. Rozprávala, smiala sa, rozhadzovala „po americky“ rukami, veľa sa pýtala, občas hľadala to správnejšie slovo v slovenčine, občas časť vety povedala po anglicky. Dlhé roky – zo Slovenska odišla po maturite – takmer bez dotyku so slovenčinou prinieslo svoje mínusy.
Najviac sa tešila zo svojich rodičov, babky, sestry a jej detí. Smiala sa, že za čas strávený doma absolvovala naraz všetky svadby, krstiny, pohreby, rodinné slávnosti, narodeniny, meniny. Všetko to, čo nemohla v reálnom čase stihnúť pre prácu:
„Počas niekoľkých dní som mala šancu užívať si so svojou rodinou, s ktorou som nebola dlhé obdobie, pretože moja kariéra mi zaberá veľa času.“
Hoci mladá žena kedysi vyhlásila, že nemala rada v detstve prechádzky s otcom v lese, keď zbierali hríby, teraz sa z tejto činnosti nesmierne tešila.
„Bolo to úžasné vyjsť do hôr a stratiť sa na cestičkách-necestičkách, na lúkach či v lesoch, kde som zbierala hríby a mala čas rozmýšľať o sebe, o živote. Cítila som, že tento čas strávený doma s mojimi blízkymi bol pre mňa veľmi dôležitý, veľmi potrebný. Na regeneráciu, oddýchnutie od skúškového obdobia a hlavne načerpanie tepla, sily a pocitov blízkosti v mojej rodine.“
Sedem náročných skúšok na airbus A320
Pilotka začiatkom leta absolvovala náročné skúšky na airbus A320, ktorým predchádzali prednášky, veľa teórie, ale aj regulácie a lietanie v simulátore. Navyše, po návrate z prípravy na skúšky do hotela minimálne ďalšie štyri hodiny individuálne štúdium.
„Každá minúta bola vzácna. Všetko som mala presne vypočítané, čo sa kedy učiť. Po desiatich dňoch sme mali prvú skúšku zo siedmich. Po nej som bola o jednu sedminu bližšie k cieľu.“
Až na Slovensku si mladá žena uvedomovala, akým zaťažkajúcim obdobím prešla. Vraj každý deň bol pre ňu bojom, aby vydržala, aby mala dostatok odhodlania, aby roztopila pochybnosti a došla až do chvíle, keď si sadla za stôl s hlavnou FAA inštruktorkou. Vtedy už pocit únavy bol obrovský.
„Začala som si uvedomovať, že informácie, ktoré sa učím, mi pomalšie idú do mysle. Vedela som, že preťažujem telo a myseľ, nedoprajem im oddych. Prezradím, že počas skúšok som svoju tvár v zrkadle videla niekoľko dní najviac dve, tri minúty.“
Skúškové obdobie vyžadovalo od ženy obrovskú koncentráciu, disciplínu, húževnatosť. Ale Erika z neho ťažila:
„V takýchto ťažkých situáciách sa vždy naučím aj niečo nové o sebe.“
Čo to bolo teraz? Poznanie, že aj keď sa zdajú jednotlivé kroky k naplneniu cieľa neskutočne náročné až nemožné, ak sa myseľ koncentruje na konečnú výhru, pozitívny výsledok a úspešné ukončenie, človek všetko dokáže.
„Prečo myslieť negatívne do budúcnosti, keď len prítomnosť je dôležitá a budúcnosť záleží od nášho postoja a odhodlania, ktoré do prítomnosti vložíme. Zbytočné sú strachy, nezáleží na tom, aké ťažké a takmer nemožné sú cesty pred nami. S dôverou v pozitívne ukončenie je všetko možné. Mne na pozitívnej ceste k cieľu šepkala intuícia v brušku – dáš to,“ usmialo sa žieňa.
Domov znamená uvoľnenie, vôňa Liptova
Až na Slovensku si pilotka veľkých dopravných lietadiel v Amerike uvedomila, že hoci je v jej živote dôležitá kariéra, čas na svojich rodičov a blízkych v maličkej Pribyline by si mala nájsť častejšie.
„Posledných päť rokov som sa naplno koncentrovala len na dosiahnutie vynikajúcich výsledkov v práci, posúvanie na kariérnom rebríčku smerom k úspechu. Bola som veľmi disciplinovaná a nebrala som si voľno z jediného dôvodu – aby som si udržala prvenstvo v letectve ako pilotka. Keď som sa vrátila na krátky čas na Slovensko, pocit domova ma privítal vo chvíli, keď som vystúpila z auta v Liptove. Nádherný pocit uvoľnenie.“
Keď Erika prichádzala na Slovensko, netušila, ako dlho bude môcť ostať doma. Vraj každé ráno najprv sadala k notebooku, aby zistila, či ju už potrebujú v robote.
Na cestu späť do „pilotkovskej“ práce potrebovala dva dni a pocit zodpovednosti ju ani doma neopustil.
„Napriek tomu môžem povedať, že doma som sa mohla zregenerovať oveľa viac a lepšie, ako počas výletov v zahraničí a na miestach, kde som medzi jednotlivými letmi mala čas ísť do prírody. Relaxácia, ktorú som precítila počas jednoduchých výletov do nádhernej liptovskej prírody, a radosť z výhľadu na Kriváň, sú neopísateľné.
Uvedomila som si, že je to na mne a mojom výbere, aby som sa cítila šťastne. Jediné, čo mi stálo v ceste, som bola ja sama. Každý z nás je totiž strojcom svojho vlastného šťastia. Nič a nikto nám šťastie neprinesie. Môžeme si ho dať len my sami.
Až doma na Slovensku, v Pribyline som si uvedomila, že k šťastnému životu potrebujem rovnováhu medzi prácou a oddychom, rovnováhu medzi reálnym lietaním v oblakoch a uzemnením v objatí rodičov, že potrebujem pocit domova, chuť maminých buchiet na pare, ockove sprevádzania v prírode, vôňu hríbov. Všetko toto a ešte oveľa viac toho, čo sa týka mojej rodiny, je pre mňa veľmi dôležité. Už to viem z vlastnej skúsenosti a teším sa, že som k takémuto poznaniu dorástla,“ uzavrela rozprávanie Erika Benková, pilotka dopravných lietadiel.
Momentálne je mladá pilotka už v Amerike a s obrovskou radosťou sadá do kokpitu dopravného lietadla. Pobyt v rodnej Pribyline jej očividne prospel a potvrdil jej lásku.
„Som zasnúbená so svojím lietadielkom,“ poslala správu z opačnej strany zemegule.
Autor: Dagmara Sarita
