Černovskú tragédiu si pripomenieme pamätným dňom

Pamätným dňom si ľudia na Slovensku aj v roku 2015 pripomenú 27. októbra tragické udalosti v Černovej z roku 1907.

Pri príležitosti 150. výročia narodenia rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku Slovenská pošta vydala známku venovanú tejto významnej osobnosti moderných slovenských dejín.Pri príležitosti 150. výročia narodenia rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku Slovenská pošta vydala známku venovanú tejto významnej osobnosti moderných slovenských dejín. (Zdroj: (TASR))

ČERNOVÁ. Obyvatelia obce, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa pred 108 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola, pätnásť z nich zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.

Rok 1907 bol pre Černovčanov ťažkým rokom. Robotníci z tovární, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri kilometre vzdialeného Ružomberka. Na vybudovanie chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80.000 korún potrebných na stavbu vykryl 60.000 korún zo zbierok a svojho súkromného majetku.

SkryťVypnúť reklamu

Černová sa vzoprela, zomrelo pätnásť ľudí

Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie.

Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár - dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom "porobiť poriadky". Na uliciach bol však pokoj.

Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!"

SkryťVypnúť reklamu

Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník

Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej "príkladnej slobode v Uhorsku" a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.

SkryťVypnúť reklamu

Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910. Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pri príležitosti 100. výročia tragédie v Černovej schválili 26. októbra 2007 uznesenie, v ktorom odsúdili všetky formy násilia štátnej moci voči svojim občanom. V uznesení NR SR sa udalosti v Černovej ponímajú nielen ako historická krivda na Slovákoch, ale v prvom rade ako memento, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi, zaručujúce v prostredí Európskej únie taký právny stav, aby už nikdy nedochádzalo k národnostnému útlaku, potlačovaniu ľudských práv, zneužívaniu štátnej moci ani asimilácii akejkoľvek národnostnej menšiny.

Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Išlo už o tretiu známku venovanú udalostiam v Černovej. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997, ďalšiu B. Björnson v roku 2002.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Fit-out od M2C: Premena priestorov na kľúč
  5. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  6. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl
  7. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  8. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  1. Jedinečná príležitosť získať kariérny náskok od Jerònimo Martins
  2. Hudba, smiech a festival plný vody: Liptov čaká rozlúčka s letom
  3. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava!
  4. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri
  5. Nový článokSpolupráca v oblasti lesnej pedagogiky v Bojniciach
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti
  8. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  1. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl 12 156
  2. Osem destinácií, kam na last minute dovolenku v septembri 8 003
  3. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 4 641
  4. Kaufland má 25 rokov a otvára 25. K Park: To bude oslava! 3 106
  5. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 2 925
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba 2 682
  7. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti 2 578
  8. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 2 504
  1. Ernest Klotton: Fotografia: Zachytávanie spomienok a umenie svetla a tieňa
  2. Martin Fronk: Súkromný park pre verejnosť
  3. Radko Mačuha: Sťahovanie kostola pod dúhovou vlajkou.
  4. Ivan Mlynár: Rozhovor medzi Robertom Ficom a Ursulou von der Leyen, ktorý sa nikdy neuskutočnil.
  5. Igor Múdry: Povedzme že taká pizza
  6. Marcel Rebro: Slovenská veda: halušky s bryndzou, ortéza a analýza DNA
  7. Marián Kozák: Osobná asistencia - Filozofia Nezávislého života
  8. Jozef Huljak: Taiwan rozhoduje v referende o budúcnosti jadrovej elektrárne
  1. Martin Fronk: Objavil som kúpalisko za 2 eurá 83 704
  2. Radoslav Záhumenský: Skrytý hrad na Slovensku, ktorý väčšina ľudí nikdy nenavštívi 20 231
  3. Monika Albertiová: Balím kufre! Tu sa nedá žiť a minimálna mzda? Na smiech! 19 904
  4. Martin Kresák: Minimálna mzda 915 €: v Bratislave pohoda, v Gelnici pohroma 19 236
  5. Michael Achberger: Supermarketové pasce: 10 "fitness" výrobkov, po ktorých priberáte 10 039
  6. Radko Mačuha: Slovenská kultúra musí byť proruská a žiadna iná. 9 894
  7. Juraj Kumičák: Najväčšia tanková bitka v dejinách 7 890
  8. Rudolfa Vallová: Minister Huliak urobil krok do neznáma a pristál na zemi 6 366
  1. Radko Mačuha: Sťahovanie kostola pod dúhovou vlajkou.
  2. Marcel Rebro: Slovenská veda: halušky s bryndzou, ortéza a analýza DNA
  3. Marcel Rebro: Máša, melón a plyšová opica
  4. Radko Mačuha: Ďalšia Britská stopa. V srdci Slovenska.
  5. Igor Pogány: Ako prinútiť AI, aby vám našla nový koníček
  6. Marcel Rebro: Oči detí, ktorým Putin ukradol detstvo
  7. Radko Mačuha: Dnes je deň, keď nám Rusi zakázali ísť čínskou cestou.
  8. Marcel Rebro: Od „dočasného pobytu“ k denacifikácii: dejiny sa opakujú
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu