PRIBYLINA. „Chvíľu sme s manželom pozorovali, v čom Pribylina vyniká či čo v nej chýba,“ začala rozprávanie jedna zo zakladateliek občianskeho združenia Medovníkový domček Michaela Chlebová, ktorá sa do dediny nasťahovala zo Spiša a porovnávala, čo ponúka deťom jej rodné mesto a čo Pribylina.
„Chýbalo mi dobre vybavené a všetkým deťom prístupné detské ihrisko,“ doplnila. Od myšlienky k činu nemá mladá žena ďaleko, a tak sa rozhodla napísať projekt a poslať ho jednému mobilnému operátorovi, ktorý práve vyhlásil nové grantové kolo.
Práca na poslednú chvíľu mala úspech
Myšlienka bola zasiata, páčila sa najmä miestnym mamičkám, ktoré majú malé deti. Mnohé hodnotili – je to super myšlienka a krásna perspektíva do budúcnosti. Posmelená Michaela
Chlebová sa rozhodla teda projekt napísať. Keďže život ide príliš rýchlo, spomenula si naň až v deň uzávierky. „V ten deň som celý presedela pri projekte. Našťastie, boli u nás na návšteve svokrovci, ktorí sa venovali malej dcérke, takže som si to mohla dovoliť. A v ten deň mi veľmi pomohol aj môj manžel. Po príchode z práce pripravil potrebnú fotodokumentáciu a do noci sme kombinovali a vymýšľali čo a ako napísať, aby projekt nielen zaujal, ale aby sme ho boli aj schopní zrealizovať.
Rozhodli sme sa teda pre projekt na detské ihrisko, pretože toto sme už mali medzi ľuďmi v dedine preskúmané a vedeli sme, že urobí radosť,“ rozvíjala históriu detského ihriska mladá mamička.
Okolo jedenástej v noci projekt odklikli do nadácie mobilného operátora. O mesiac prišla odpoveď – Medovníkový domček dostal tisícpäťsto eur na ihrisko.
„So schválením prišla veľká eufória, fakt sme sa veľmi tešili,“ usmiala sa žena a vysvetlila, že po čase ich eufória prešla.
„Bolo to však málo peňazí na to, čo sme chceli. Navyše, chceli sme nielen kvantitu, hlavne kvalitu.“ V rámci projektu malo vzniknúť ihrisko, ktoré nemajú deti len tak doma. Na medovníkovom ihrisku mali byť vymaľované steny, drevený komplex na hranie i fyzický pohyb a futbalové bránky, aby slúžilo nielen maličkým, ale aj starším deťom.
Pomocné ruky prichádzali z každej strany
Po dôkladnom „internetovom prieskume“ trhu sa rozhodli pre drevený komplex zhotovený v zahraničí. Prečo za hranicami? „Chceli sme guľatinu, aby ihrisko bolo autentické – na pohľad i dotyk príjemne mäkké.“
Zahraničný dodávateľ reagoval rýchlo, bol precízny, dodržal cenu i kvalitu. Navyše, presne inštruoval oteckov, čo a ako mu majú pripraviť pred tým, ako príde skompletizovať drevenú stavbu na ihrisku. „Načo také hlboké jamy pod oporné stĺpy?“ pýtali sa chlapi, pretože osemdesiat centimetrov do hĺbky sa im videlo veľa. „Len kopte,“ nedala sa M. Chlebová, veď je to pre bezpečnosť detí.
Pomocné ruky prichádzali z každej strany. Napríklad Miroslav Jurík zariadil všetko, čo bolo treba smerom k mužskej časti prác.
„Od skrutiek až po chlapov na brigády,“ zasmiala sa Miška s tým, že si vždy napísala dlhý zoznam, čo všetko má zariadiť, ale vďaka ochotným ľuďom šlo všetko hladko. „Ďalším nenahraditeľným človekom bola pre nás Jarmila Mikušová.
„Nevedela som, aký motív zvoliť na betónový plot. Internetom som prešla zľava – doprava, no vykryť súvislých dvadsať metrov plota bol pre mňa ťažký oriešok. S Jarkou bola perfektná spolupráca. Pripravila skice, s bábom v kočiari predkreslila na plot, šup sem, šup tam a bolo. Staršie deti s maminami potom navrhnuté počas dvoch plných sobôt vymaľovali. Bol to príjemný relax, ale i kus driny zároveň. Zatiaľ čo nás počas prvej jesennej soboty slnečné lúče vyzliekli do tričiek, počas druhej nás aj napriek rukaviciam a teplým bundám oziabalo. Stenu bolo však treba dokončiť, tak sme sa nedali odradiť a maľovali naplno, “ pokračovala žena v rozprávaní.
Časť plota má zelenú tabuľovú farbu, aby si deti mohli vždy maľovať to, čo aktuálne chcú.
Šikovnú skrinku na kriedy v tejto časti ihriska vymyslel stolár Eugen Jurčo, ktorý okrem iného zaujímavo upevnil lanové „pneuhojdačky“.
Samovýrobu dreva na futbalové bránky mal na starosti Ján Vrbičan mladší a s ich výrobou pomohol Michaelin svokor. Nedali sa zahanbiť ani futbalisti, ktorí poskytli staršiu sieť. Priam profesionálny záznam „stavebnej“ činnosti spracoval žiak základnej školy Boris Vrbičan, ale do revitalizácie pôvodného ihriska sa zapojili ďalšie maminy, oteckovia, ba aj starí rodičia z Pribyliny.
Revitalizácia môže pokračovať podľa potreby
Nové drevené konštrukcie, maľbami oživená stena a futbalové bránky – to všetko z projektu pribudlo na ihrisku pri bývalých jasliach v Pribyline, ktoré už existovalo.
„Džavot a šantenie detí počujem až k nám domov. Denne sa tam „kope“ futbal a na lanovku si deti určujú poradie. No nekončíme s revitalizáciou. Máme veľa dobrých nápadov, takže ľah s vyloženými nohami nehrozí. Celé to cítim ako veľmi požehnanú vec, v rámci ktorej rodičia dokázali spojiť svoje sily, a tak poslať jasný odkaz ostatným postavený na reálnych činoch. Krásne to vystihuje i motto ihriska – aj malými krokmi môžeme meniť svet okolo seba k lepšiemu,“ zakončila M. Chlebová.
Členovia Medovníkového domčeka plánujú v druhej, jarnej etape postaviť ešte tobogán a ak pomôže aj obec, bude i pieskovisko.
